Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Abrahám - Kostol sv. Abraháma patriarchu
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Abrahám, okres Galanta, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v roku 1782 na mieste staršieho kostola, ktorý sa spomína v roku 1561. Pôvodne jednoloďový neskorobarokový interiér bol v roku 1935 rozšírený prístavbou bočných lodí na trojlodie. Exteriér kostola má lizénové rámovanie a za štítovou západnou fasádou vstavanú vežu. [1]
 

Z barokového zariadenie s prvkami klasicizmu sa zachoval len hlavný oltár a kazateľnica z konca 18. storočia. Za menzou s tabernákulom je stĺpová oltárna architektúra uprostred s obrazom Obetovania Izáka, vo volútovom štíte sú lúče a dve rokokové vázy. Po stranách oltára na samostatných podstavcoch sú dve sochy svätcov. Kazateľnica má na parapete reliéf a vo vrchole baldachýnu sochu sv. Michala archanjela. [2]
 

Prvý kostol v Abraháme bol postavený niekedy medzi rokmi 1240 - 1245 synom pezinského a svätojurského grófa Šebeša Abrahámom I., ktorý zdedil po ňom usadlosť, terajší Abrahám. Patriarchovi Abrahámovi bol tento kostol aj zasvätený. Nie je známe, kde tento kostol stál, bol však určite drevený. Na mieste terajšieho kostola bol v roku 1561 postavený tiež drevený kostol na kamennej podmurovke. Okolo kostola, ako to bolo v stredoveku zvykom, bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1780. V čase reformácie, keď vlastnili obec Thurzovci ako súčasť šintavského panstva, v kostole slúžili bohoslužby obe cirkvi - katolícka aj protestantská. Ešte pred príchodom Tatárov sa v záznamoch o biskupskej vizitácii Abrahám spomína ako fara. Zápis sa nachádza v univerzitnom archíve v Bratislave. Taktiež existuje doklad, že v septembri 1296 Tatári zničili kláštor cisterciánov v Abraháme a vyvraždili mníchov. V roku 1782 dal na mieste dreveného kostola Karol Esterházy postaviť v slohu neskorého baroka dnešný kostol bez bočných lodí, ktoré boli pristavené neskoršie. [3]
 

Z kamennej podmurovky pôvodného kostola bola na mieste terajšej fary obecná väznica, ktorá neskôr slúžila ako hasičská budova, až do doby postavenia novej fary. V predchádzajúcich storočiach Abrahám patril pod farnosť Majcichov aj pod notársky obvod Majcichov. Na majcichovskej fare bola vedená tiež abrahámska matrika. Až do roku 1907 chodili slúžiť omše a vysluhovať sviatosti správcovia fary z Majcichova. Medzi inými aj kňaz - spisovateľ Ján Palárik. Farský úrad v Abraháme sa datuje dňom 10.5.1907, kedy bola Ostrihomským arcibiskupstvom schválená a potvrdená žiadosť o zriadenie farnosti v Abraháme. Originálny doklad je uložený na fare v Abraháme. [4]
 

Za zriadenie farnosti patrí vďaka majetným, ale bezdetným manželom Horváthovým, ktorí v prospech zriadenia fary venovali celý svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok, čo bolo základnou podmienkou pre schválenie fary. Požiadavka cirkevnej vrchnosti na zriadenie fary bola, aby bol správca fary materiálne zabezpečený. Manželia Horváthoví venovali do základiny fary tzv. urbarský trojhošťak, ktorý predstavoval asi 24 ha pôdy a tiež dom pod terajším popisným číslom 127, ktorému miestni obyvatelia doteraz hovoria fara. Týmto skončili dovtedajšie povinnosti obyvateľov Abrahámu, ktorí vozili farára z Majcichova v nedeľu, vo sviatok, na krstiny, svadby a pohreby na konských povozoch zdarma. Školská stolica dohliadala na poradie, podľa ktorého gazdovia, ktorí vlastnili záprahy mali doviezť farára. V zimných mesiacoch doprava bola veľmi obtiažna a cestovanie na otvorených vozoch alebo saniach a vykonávanie bohoslužieb a obradov v nevykúrených kostoloch podlamovalo zdravie kňazov, čo často zapríčiňovalo ich predčasnú smrť. Keďže z tejto fary do kostola a školy bolo ďaleko, čo najmä v zime pre sneh, v jeseň a na jar pre blato spôsobovalo farárovi problémy, farníci sa dohodli, že postavia novú faru v blízkosti kostola a školy. Pri kostole bol obecný pozemok, na ktorom bola školská ovocná škôlka, obecná ľadovňa a hasičská búda postavená z hrubého kameňa. Do búdy občas zatvárali tulákov, opilcov, cigáňov, ktorí nejakým spôsobom narušili chod dediny. V roku 1912 bola terajšia fara postavená za peniaze získané predajom starej fary a pomoci farníkov. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 16.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 16.
[3 - 5] www.abraham.sk (14.5.2016)
Bibliografia
www.abraham.sk
GPS
48.248211, 17.620554
48°14'53.6"N 17°37'14.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk