Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Blatnica
Lokalita
obec Blatnica, okres Martin, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Čas vzniku stavby je nejasný. Predpokladá sa, že to bolo niekedy v polovici až koncom 13. storočia. [1] Podľa maďarského historika Pála Engela bol postavený až po roku 1320, ale v roku 1323 ho už určite mal v dedičnej držbe zvolenský župan magister Donč. Od neho sa niekedy po roku 1335 dostal do rúk kráľa a až do konca storočia boli jeho kastelánmi turčianski župani. Kráľ Žigmund potom dával často hrad do zálohu, okrem iných aj Petrovi z Brezovice a v roku 1434 ho na dlhší čas získal Pongrác zo Svätého Mikuláša. Potom nasledovali Necpalskovci a Komorovskovci, ktorí viedli o hrad dlhé spory. Tie utíchli až po roku 1539, keď kráľ Ferdinand I. daroval hrad svojmu prívržencovi Františkovi Révayovi. [2] Rod vlastnil hrad do jeho zániku v 18. storočí. [3] Ako ich majetok figuroval až do roku 1945.
 

Počas Bocskayovho povstania v roku 1605 sa hradu zmocnilo povstalecké vojsko. Hrad aj neskôr predstavoval pre povstalcov oporu, hrozila mu nútená demolícia, ku ktorej však nakoniec na žiadosť zástupcov stolice nedošlo. Po obhliadke hradu v roku 1678 komisári konštatovali možnosť ľahkej opravy neveľmi narušenej stavby. [4] Pri opise hradu v roku 1678 sa spomína existencia horného a dolného hradu, ktorý bol pri Gaderskom potoku v doline. Kedysi tu stáli hospodárske budovy. [5] Onedlho počas Thökölyho povstania našla na hrade bezpečné útočisko nielen okolitá šľachta, ale i prenasledovaní kňazi. V roku 1730 sa však Rákócziho stúpencom podarilo hradu zmocniť a pravdepodobne starý horný hrad podpálili a z bašty pri bráne odvliekli posledné delá. [6]
 

Napriek tomu dolná časť hradu ešte slúžila ako sídlo Michala a Gašpara Révayovcov, z ktorých Gašpar v roku 1723 protestoval proti rozoberaniu hradných múrov Michalovými ľuďmi na stavbu kaštieľa v Štiavničke. Nakoniec aj oni hrad opustili, výbavu a nábytok preniesli do kaštieľov v Štiavničke a Mošovciach a hrad zostal slúžiť už len ako hospodársky objekt. Úplnú skazu objektu spôsobil ničivý požiar v roku 1760, po ktorom už hrad neopravili, takže spustol. Jeho zrúcanina sa ešte na začiatku 20. storočia z diaľky vynímala na vrchole skalného hrebeňa, neskôr ruiny úplne zmizli v lesnom poraste. [7]
 

Hrad mal úzky obytný palác pozdĺžneho pôdorysu, situovaný na najvyššom bode brala a bol ukončený na oboch stranách silnými vežami. Západná veža postavená na najzraniteľnejšom mieste, bola oveľa mohutnejšia aj väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane. [8] Z juhovýchodnej strany bol tento komplex chránený strmou priepasťou, na východnej, prístupnejšej, mal malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. [9]
 

Podľa doterajšieho prieskumu možno k najstarším viditeľným častiam hradu priradiť vysokú valcovú vežu (západnú), ktorá sa neskôr stala súčasťou stavebného celku s palácom na vrchole skalného hrebeňa. Veža s nepravidelným oválnym pôdorysom a s priemerom do 9,5 m si v úrovni pôvodného najvyššieho podlažia zachovala štrbinové otvory. K rovnakej časovej vrstve hradnej architektúry možno zaradiť aj fragment muriva hradby severovýchodne od veže, ktorý neskôr včlenili do hmoty paláca. K radikálnej prestavbe hradného jadra došlo ešte v priebehu 14. storočia, keď od severovýchodu na vežu napojili nový pozdĺžny palác, zakončený na opačnej strane menšou vežou podkovovitého pôdorysu. Vznikol tak dvojvežový celok jadra s ústredným palácom, ktorý sa svojím charakterom hlási k dipozičným formám, aké sa u nás v 14. storočí uplatnili aj na hradoch Dobrá Voda a Liptovský Hrádok. [10]
 

Obranu jadra zo severnej strany vyvýšeného skalného hrebeňa zabezpečovala priečna šijová priekopa, pričom z južnej a východnej strany možno zatiaľ len predpokladať existenciu staršieho opevneného predhradia. Z neho sa nad terénom zachovali zvyšky fortifikácie, ktoré boli viackrát prestavané. Prístupová cesta prichádzajúca z juhovýchodnej strany musela prekonať priekopu zahĺbenú do skalnatého podložia a ústila do západnej časti predhradia, ktorého múr neskôr spevnili nárožnou valcovou vežičkou. [11]
 

O niečo viac informácií podáva zrúcanina o mladších renesančných prestavbách zo 16. a 17. storočia, ktorými Révayovci chceli zdokonaliť obranu hradu, ale aj rozšíriť jeho obytné priestory. Z týchto dôvodov hradné jadro nadstavali a palác výškovo zjednotili s vežami pod jedinú súvislú strechu. Upravené horné poschodie oboch veží využili na zriadenie nových palebných pozícií opatrených delovýmui strieľňami. Nové renesančné paláce boli z priestorových dôvodov opäť situované do predhradia. Kým z bližšie neznámej zástavby na východnej strane sa zachovali iba nesúvislé zvyšky, z renesančných palácových traktov na juhu stoja dodnes vonkajšie steny v pôvodných výškach a úpravách fasád. Najmä zachovalejší východný trakt, ktorý sa svojím objemom vysunul za úroveň staršieho opevnenia, bol zvonka zvýraznený šikmým soklom s oblúčikovou rímsou a jeho priečelie zdobili ryté a maľované rímsy a nárožné kvádrovanie. Pravdepodobne so snahou o zdokonalenie obrany prístupovej komunikácie súvislo aj vybudovanie druhého predhradia s murovaným opevnením, ktorého zvyšky sa dnes už len črtajú v terénnych nerovnostiach. Predhradie sa od juhozápadu napojilo na opevnenie staršieho predhradia a plošne zahrnulo tak časť prístupovej komunikácie, ako aj staršej šijovej priekopy. [12]
 

Hrad Blatnica bol v 13. storočí, podľa niektorých názorov, pevnosťou templárov. Po templároch ostala iba povesť o mníchovi, ktorý mal byť zaživa zamurovaný so zámkom na ústach. Hľadači pokladov vraj skutočne našli v ruinách hradu ľudskú kostru so zámkom v ľavej čelusti. Je málo pravdepodobné, že ide o pravdivé informácie.

Pamiatková ochrana
Blatnica – hrad (č. ÚZPF 534/1-17) – architektonicko-historický výskum - rok 2012, spracovatelia: Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Tomáš Janura, PhD. (archívny výskum). [13]
 

Blatnica – hrad (č. ÚZPF 534/1-17) – architektonicko-historický výskum - rok 2015, 2. etapa, spracovateľ: Mgr. Michal Šimkovic. [14]
 


 

O hrad sa stará Diadém - združenie záchrany hradu Blatnica.

Súčasný stav a využitie
Zrúcanina je v pokročilom procese rozpadu.
Prístup
Hrad sa nachádza asi 2 km severovýchodne od obce rovnakého mena. Stojí na strmom a úzkom vápencovom chrbte Plešovice (685 m n. m.), výbežku Veľkej Fatry oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny. Ide o rozprávkovú polohu. Hrad, ktorý sa zrazu objaví na kopci v tesnej a husto zalesnenej Gaderskej doline je nečakaným bonusom ku krásnej prírode. Spolu tvoria prekrásnu scenériu vyrážajúcu návštevníkom dych. Kúzelný je najmä výhľad z hradu.
 

Autobusom z Martina do dediny Blatnica. Cestou cez celú dedinu až na koniec, kde je vstup do Gaderskej doliny. Pokračovať cestou cez dolinu asi 2 km až pod hrad. Od horárne chodníkom hore na hrad - 15 minút.
 

Fotogaléria
Hrad Blatnica dobové vyobrazenieHrad Blatnica zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015Hrad Blatnica foto © Jana Lacková 3/2015
Poznámky
[1] Hrad Blatnica postavili na ochranu cesty tzv. Magna Via (Veľká cesta), vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, z veľkej cesty sa stala stará cesta (Antiqua Via) a stratila svoj pôvodný význam, dôležitosť hradu upadala. KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 42.
[2] Révayovci sú spojení najmä s dejinami Turca, kde príslušníci šľachtického rodu zastávali post dedičných turčianskych županov. Rod však mal pôvod v juhouhorskom Srieme, kde pôvodne vlastnil hrad Réva (dnes Rivica). Po roku 1526 bratia František a Štefan Révayovci ušli pred Turkami do Horného Uhorska a vstúpili do služieb Habsburgovcov. Obaja vynikli ako vojaci. František sa stal navyše aj uhorským miestodržiteľom. Za verné služby im panovník daroval hradné panstvá Sklabiňa a Blatnica v Turčianskej stolici. Počas 17. storočia sa rod rozvetvil na viacero vetiev podľa ich feudálnych sídiel (Sklabiňa, Trebostovo, Mošovce, Štiavnička, Bystrička). Okrem Turca získali majetky v Nitrianskej stolici (Holíč, Ostrý Kameň) a Trenčianskej stolici (Beckov, Lietava). Obe základné vetvy Révayovcov získali barónsky titul (1556 a 1635), neskôr sa niektorí príslušníci rodu stali aj grófmi (1723, 1805, 1916). Révayovcovci si udržali na Slovensku majetky až do roku 1945, keď im ich štát skonfiškoval. Z mnohých vynikajúcich členov rodu vyniká Peter Révay (zomrel v roku 1622), uhorský humanista, historik, turčiansky župan a strážca uhorskej kráľovskej koruny. FEDERMAYER, Frederik: Šľachtické rody. In: Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: Agentúra Cesty, 2006. s. 56.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 64 - 65.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 66.
[5] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 42.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 66.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 66.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 42.
[9] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 54.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 65.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 65.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 65 - 66.
[13] www.pamiatky.sk (1.11.2014)
[14] www.pamiatky.sk (22.9.2016)
Bibliografia
JANURA, Tomáš: Najnovšie historické poznatky o hrade Blatnica. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 24. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 271 – 278. ISBN 978-80-89175-59-8
ŠIMKOVIC, Michal - JANURA, Tomáš: Hrad Blatnica. Sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava: Slovenský skauting, o.z., 2012. 38 s. ISBN 978-80-89136-88-9
www.blatnica.sk
GPS
48.947227, 18.947134
48°0 56' 50.02", 18°0 56' 49.68"



www.pamiatkynaslovensku.sk