Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bošany - Kostol sv. Martina
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Bošany, okres Partizánske, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v roku 1776 na mieste gotického kostola. Opravovaný bol v roku 1796, 1803 a v 20. storočí. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Priestory s konkávno-konvexným zaoblením stien pri víťaznom oblúku sú zaklenuté pruskými klenbami, ktoré stoja na prehýbane riešených pilieroch. Sakrálny objekt má trojosové neskorobarokové priečelie so vstavanou vežou, situovanou medzi volútovými krídlami štítového priečelia. [1]
 

Hlavný oltár sv. Martina biskupa je neskorobarokový z obdobia okolo roku 1776, uprostred obraz svätca od J. Zannussiho, vo vrchole plastika Panny Márie. Bočné oltáre sú rokokové s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie z obdobia okolo roku 1776. Neskorobaroková kazateľnica a lavice sú z 18. storočia. Krstiteľnica je barokovo-klasicistická z druhej polovice 18. storočia. Voľné sochy Panny Márie, Krista a krucifix sú z 19. storočia. [2]
 

Prvý gotický kostol sa spomína v roku 1559, kedy sa v období reformácie Bošániovci nepridali na jej stranu, ale ulúpili majetok fary a poklad kostola. Gotický kostol bol tiež zasvätený sv. Martinovi. Patrocíniá zostávali rovnaké, i keď sa kostoly prestavovali, alebo po zbúraní, alebo sa po veľkom poškodení nanovo postavili. O kostole je známy tento zápis: „Kostol je murovaný, vo svätyni má klenby a aj v lodi sa nachádzajú klenby. Strecha je dobrá, nedávno urobená. V kostole sa nachádzajú dva oltáre, jeden je zasvätený svätému Martinovi a druhý oltár – starý je zasvätený Panne Márii. V kostole sa nachádza kamenná, jednoduchá kazateľňa. V kostole je nový orgán, ktorý bol zaobstaraný štedrosťou Adama a Gabriela Bošániovcov. Veža kamenná s tromi zvonmi a nad presbytériom je jeden.“ [3]
 

Aj neskoršia správa o kostole z roku 1731 opisuje stavbu: „...celá je murovaná, v interiéri sa nachádza strop s klenbami a v kostole sú tri oltáre, pričom hlavný oltár je zasvätený zvestovaniu Panne Márii, je pekne namaľovaný a pozlátený. V kostole sa nachádzajú dve sochy. Jedna je Panna Mária a druhá je svätý Ján Nepomucký. V kostole sa nachádza drevený chórus, na ktorom je orgán s ôsmimi registrami. Vo veži sa nachádzajú tri zvony a v malej vežičke nad svätyňou je štvrtý zvon.“ [4]
 

Krátko pred výstavbou nového kostola v roku 1755 sa objavuje opäť opis stavby: „...kostol murovaný, má klenby, sú v ňom tri oltáre a hlavný je zasvätený zvestovaniu Panne Márii – pekne omaľovaný a pozlátený. Kazateľňa je drevená, pekne omaľovaná a pozlátená. Strecha veže má kónický tvar, je z kvalitného materiálu má tri zvony a vo vežičke nad svätyňou je umiestnený štvrtý zvon. Hodiny do veže dal urodzený pán Peter Bošáni. Kvôli svojej starobylosti zo všetkých strán sa čoskoro zrúti, a preto sa na budúci rok od základov prestavia. Krstiteľnica je umeleckým dielom – na vhodnom mieste, kamenná, ale je poškodená.“ [5]
 

Zaujímavosťou je, že sa spomína v Bošanoch účinkovanie františkánov. Gotický kostol bol však pomerne malý objekt, v ktorom sa schádzali miestni občania i veriaci z iných obcí konfesionálne inklinujúcich k Bošanom. So zvýšením počtu obyvateľstva po niekoľkých storočiach začali občania pociťovať priestory kostola ako nevyhovujúce, malé a ako sa spomína vo vizitácii, múry kostola hrozili zrútením.Otázkou zostáva prečo sa nezačala stavba kostola podľa toho, čo hovorí vizitácia z roku 1755, podľa ktorej sa so stavbou kostola malo začať v roku 1756 v jarných mesiacoch, ale až 13. novembra 1771 sa vystavila nová zmluva, v ktorej sa staviteľ Pircher zaviazal postaviť nový kostol za 7 000 florénov. Ako sa píše, že rodina Bošániovcov dala od základov postaviť kostol na mieste, kde predtým stál starý kostol. To je už terajší farský kostol svätého Martina z Tours. Kostol svätého Martina v Bošanoch v okres Topoľčany z roku 1776 bol postavený na mieste starého gotického kostola. V záznamov zachovaných vo farskom archíve sa píše, že po zrúcaní starého kostola spotrebovali z neho na výstavbu nového 700 kubíkov kameňa. Teda hneď po likvidácii starého dali sa do budovania nového chrámu. Pri jeho výstavbe použili 300 tisíc pálených tehál, 310 vozov vápna, 150 kusov drevených hrád, 1000 dosiek, 8000 klincov a iného stavebného materiálu. Stavba nového kostola bola dokončená v roku 1776. O novom (dodnes zachovanom) neskorobarokovom kostole v dobových listinách píše, že je postavený na rovine, na veľmi bezpečnom mieste, to znamená chránený proti požiaru, mimo centra obce, nakoľko domy v tej dobe boli pokryté slamenou strechou, ktorá bola často príčinou požiarov. Niekoľko rokov pred začatím výstavby nového kostola zasiahol dedinu požiar, miestny kronikár vtedy zapísal do kroniky: „Bola horúca, dusná nedeľa roku Pána 1768. Ubiedený poddaný ľud po celotýždennom lopotení na pánskom, tiesnil sa v neveľkom kostolíku, keď sa chýlilo k poludniu. Zrazu ktosi zvonku vykríkol: Horí...! V tom okamihu prestrašení ľudia vybehli z chrámu a užasli, celá dedina bola zahalená do čierneho mračna dymu.“ Na pamiatku tejto udalosti dali postaviť baróni Bošániovci, na mieste kde živel zúril, barokovú sochu svätého Floriána, patróna hasičov. [6]
 

Výhodná poloha kostola, chrániaca ho pred požiarom sa osvedčila i v roku 1903, kedy v Bošanoch zúril veľký požiar, ale kostol bol od poškodenia uchránený. Ďalej sav dokumentoch spomína, že kostol je postavený z pevných materiálov dĺžka je 8 a šírka je 7 orgians. O bočných múroch kostola pisateľ tvrdí, že nemajú žiadnu chybu, znamená to že sú súdržné a pevné. „Kostol je veľmi priestranný s veľkou kapacitou. Má jeden väčší vchod a dva menšie. Ďalšie dva vchody sa oproti sebe na bokoch kostola. Dvere sú z pevného dreva zhotovené a opatrené pevnými zámkami. Na priečelí kostola sú viditeľné štyri bočné dvere, dvoje sú vchodom do cintorína a sú z mäkkého dreva a jedny sú vchodom na vežu – sú z tvrdého dreva a jedny sú falošné, len na stene pripevnené pre symetrálnu architektúru. Okná zabezpečujú dostatok svetla pre vnútro kostola.“ [7]
 

Z písomností roku 1828 je zrejmé, že „kostol leží na konci dediny. Je dosť veľký, aby prijal zišli sa farský ľud. Je z pevného materiálu výška je 8 siah, šírka je 7 siah a dĺžka je 14 siah. Okná sú z farebného skla – vitrážne, strecha je šindľová (doslovne preložené – oblečená v šindeľ). Strecha na veži bola medená a pozlátená a na vrchu veže bol pozlátený kríž, ktorý držal medveď – znak rodiny Bošániovcov. Opravy šindľa však budú a sú veľkým bremenom. Vo zvonici – veži sú štyri zvony a to veľký 900 kg uliaty na počesť Najsvätejšej Trojice a svätého Martina 1767 – požehnaný. Druhý bol názvom – Donátus, ktorý venovali Štefan a Ignác Bošáni, Rozália Majténiová vdova po grófovi Ignácovi Bošánim staršom v roku 1785 uliaty a 395 libier vážiaci. A ďalšie dva zvony sa iba spomínajú.“ Taktiež sa spomína že z „10 na 11 augusta 1824 v noci zlodej vnikol do sákrestie a podpálil kostol, ohnivé jazyky šľahali cez okno sákrestie na strechu, ale s Božou pomocou a za pomoci ľudí sa zachránil kostol pred zhorením a väčším poškodením.“ [8]
 

„Kostol má tri krypty, a to jednu väčšiu – oproti západu pod sanktuáriom pre rodinu Bošániovcov a dve menšie sú pod bočnými oltármi a tie sú oproti severu a juhu. K týmto kryptám je jeden vchod, a to v strede kostola je kameň nad kryptovým otvorom a je dobre uzatvorený a slúži pre všetky tri krypty. Slúži iba z príležitosti pohrebu. Tieto tri krypty patria patronátnym právom rodine Bošáni. Patria jedine členom tejto rodiny, ktorí toto právo aj využívajú.“ [9]
 

Podľa zachovaných záznamov, mali by v týchto kryptách byť pochovaní asi päťdesiati ľudia. Popri kňazoch sú v nich uložení takmer všetci členovia staršieho rodu Bošániovcov. Truhly s ostatkami sú uložené v dvojiciach, jedna na druhej. Niektoré sú uzamknuté, iné sú zamurované. Mladšie sú položené jednotlivo vedľa seba pod presbytériom. Zaujímavá je tu skutočnosť, že všetci muži z rodu sú pochovaní v kňazskom rúchu. Vysvetľuje to zvyk z dávnej minulosti, že páni po ich hriešnej minulosti a v radovánkach prežitej životnej púti, dávali sa pochovať v kňazskom rúchu, ktoré malo zakryť neresti ich života. „Štvrtá krypta, ktorá bola v roku 1796 objavená v starom cintoríne okolo kostola za svätyňou, kedysi patrila privátnym právom Michalovi Bošánimu, Karolovi Bošánimu mladšiemu a Ignácovi Bošánimu, táto je oddelená od ostatných krýpt. V roku 1796 ju tunajší farár Jozef Šedy na náklad kostolných peňazí opravil a pripravil ju na užívanie. Bola tu možnosť pochovania za 4 zlaté.“ [10]
 

Pri výstavbe kostola umiestnili v jeho veži tri zvony zo starého chrámu a štvrtý zaobstarali už v čase výstavby kostola. Z dokumentov nie sú však známe roky ich výroby, iba u jedného. Tento pochádzal z roku 1767, ostatné nakoľko pochádzali zo starého chrámu boli určite staršie. Tri viseli na spoločnej konštrukcii, jeden samostatne a zvonilo sa na ňom iba z chóru. Zvon zakúpili od firmy Viliama Fischera v Trnave a požehnal ho nitriansky diecézny biskup Augustín Roškováni (1859 – 1892). Bol to malý zvon, bez konštrukcie vážil iba 20 kg. V roku 1876 praskol jeden zo zvonov a tak veriaci zaobstarali v tom istom roku z Pešti od firmy Pozdech nový. Zvon bol pôvodne vo veži gréckokatolíckeho kostola vo Versecz, odkiaľ ho za zámenu dostala spomenutá firma, ktorá naň navarila novú armatúru a predala ho do Bošian. Je na ňom nápis: Salesius Feltl hat mich gegossen in Graz anno 1800. Má váhu 380 kg, železná konštrukcia má váhu 131 kg, cena zvona bola 749 florenov. Za starý 900 kg vážiaci zvon dostali 6060 florénov, doplatok vo výške 143 florénov uhradili z pokladnice kostola. V roku 1896 museli vymeniť aj ďalší zvon. Bol už veľmi vydratý a prasknutý, preto ho ponúkli firme Františka Höniga, dostali za neho 200 florénov a tam súčastne objednali nový zvon. Dňa 13. júna už nitriansky sídelný biskup Imrich III. Bende (1893 – 1911) požehnal zvon a montáž na vežu uskutočnili 28. júna 1896. Na jednej strane bol nápis: K úcte svätého Imricha, princa. Nad nápisom bol reliéf svätého Imricha s kniežacou korunou a s ľaliou v ruke. Z druhej strany bolo uvedené Na pamiatku tisícročia našej vlasti. Na spodnej časti zvona dookola bol nápis: 28. roku účinkovania veľkobošianského farára Imricha Mikoviča lial ho v Arade Fridrich Hönig. Jeho váha bola 640 kg. Železná konštrukcia vážila spolu zo srdcom 200 kg. Cena za mosadz bola 832 florénov a za železnú konštrukciu a srdce 120 florénov, za prácu pri montáži a výťah 48 florénov. Celková cena 1000 florénov. Za starý dostali 200 florénov, veriaci dali 300 florénov a zbytok vyplatili z kostolnej pokladnice. [11]
 

V priebehu prvej svetovej vojny v stovkách obcí a miest brali z kostolov zvony a tavili ich na kanóny. Tak tomu bolo i Bošanoch. Dňa 4. apríla 1916 zrekvírovali zvony i z veže kostola v Bošanoch a ponechali iba jeden. Bol to zvon zhotovený Salesiom Feltom roku 1800, ktorý do Bošian priviezli v roku 1876. Má 511 kg a pri zvonení znie tón hes. Celkovo z farského kostola zrekvirovali tri zvony a z celej farnosti deväť zvonov (z Malých Bošian 24 kg, z Baštína 60 kg, z Krnče 2 x 200 kg , z Práznoviec 50 kg a 10 kg). Po vojne farníci zakúpili ďalšie zvony. Najskôr kúpili malý zvon, tzv. umieráčik. Je na ňom tento nápis. Z milodarov veriacich, 1923. Na druhej strane je plastický text: Svätý Jozef, oroduj za nás. Zhotovila ho firma Manousek a spoločníci z Brna. Zvoní tónom f. V roku 1924 priviezli veľký zvon z Trnavy. Upevnený je na spoločnej konštrukcii a je na ňom nápis: Z milodarov veriacich, doma a v Amerike žijúcich, roku Pána 1924. Na druhej strane je text: Liali bratia Fischer v Trnave. Ladený je v tóne as. Pri zvonení na všetky tri zvony znie disharmonický akord tónov as - hes - f. [12]
 

Nový neskorobarokový kostol bolo možné buď požehnať, alebo konsekrovať. Nakoľko bol tunajší kostol murovaný bolo ho možno konsekrovať. Bošiansky kostol bol aj požehnaný a neskôr konsekrovaný. Prvé jednoduché požehnanie sa konalo hneď po dokončení stavby v roku 1776. Kostol posvätil osvietený pán Ján Lukači nitriansky kanonik, vyvolený (zvolený) za biskupa v Rožňave. V tú dobu bol farárom v Bošanoch Latečka Adam, ktorý bol aj správcom farnosti počas stavby kostola, on bol prítomný tohto jednoduchého požehnania. Avšak konsekrácie sa nedožil. Zomrel 27. apríla 1786. Bol pochovaný do krypty novopostaveného kostola. Jeho nástupca sa volal Jozef Šedy. Slávnostný deň pre kostol nastal 20. augusta 1788. Vtedy prišiel do Bošian nitriansky biskup František III. Xaver Fuchs (1787 – 1804). Biskup kostol spolu s oltárom do ktorého boli vložené ostatky (relikvie) svätých Gaudencia a Lucila mučeníkov slávnostne konsekroval. Ostatky svätých sa vkladali do oltára preto, lebo v prvotnej Cirkvi sa slúžievali sväté omše iba na hroboch mučeníkov. Bol zvyk, že pred konsekráciou priniesli ostatky svätých, ktorí mali byť vložení do oltára už večer pred tým. V noci bola zvyčajne pri relikviách stráž, spojená s dlhým modlením. [13]
 

Na fasáde kostola svätého Martina v Bošanoch z roku 1776 sa v exteriéri prelínajú neskorobarokové a klasicizujúce kompozičné princípy (jednoduchá skladba hmôt). Veža kostola je v pomere k celkovej veľkosti chrámovej veže nízka a vstavaná. Na jej vrchole je jednoramenný kríž, ktorý je v korune a drží ho medveď. Tento možno netypické ukončenie veže je tu z dôvodu patronátneho práva. Vychádza z rodového erbu Bošániovcov, ktorí majú spoločný rodový základ ako Rudnayovci, Majténiovci a aj Rudnianskovci v starobylom rode Divékiovcov. [14]
 

V minulosti v okolí kostola bol cintorín, tento tu však neexistuje. Dňa 7. októbra 1789 odkúpil Ondrej Bošáni dva áre pozemku po pravej strane cesty, vedúcej z obce Bošany do obce Nedanovce a daroval ho na nový cintorín. Po 65 rokoch bolo v cintoríne málo miesta, preto ho v roku 1864 rozšírili. V roku 1991 bol opätovne cintorín rozšírený. Interiér je riešenený jednotne - neskorobarokovo. Hlavný oltár bol nainštalovaný do kostola v roku 1776. V druhej polovici 18. storočia zapĺňal svojimi dielami interiéry kostolov trnavský maliar Jozef Zannussi, ktorý vyhotovil oltárne obrazy pre farský kostol v Pruskom (Spoveď českej kráľovnej z roku 1776) pre Bošany (oltárny obraz svätého Matrina z roku 1776) a iné kostoly napr. Zavar, Brezovú pod Bradlom. Signatúra na obraze je v ľavom rohu dolu a je na nej napísané: Jos. Annussi inv Piux Tyrnav 1776 čo vlastne znamená od koho obraz pochádza a kde a kedy bol obraz namaľovaný. Obraz svätého Martina je olejomaľba na plátne a jej rozmery sú 410 x 205 cm. Zobrazuje svätého Martina sediaceho na bielom koni, ako predeľuje mečom svoj plášť na dve polovice a jednu polovicu dáva sediacemu žobrákovi. Kompozícia hlavných figúr je založená na kompozícii svetiel. Technika olejomaľby je typická pre barok druhej polovici 18. storočia. Obraz bol prvýkrát reštaurovaný v roku 1959 reštaurátorkou Alžbetou Darolovou. Celý oltár je drevený. Vedľa obrazu svätého Martina je po ľavej strane socha v životnej veľkosti a predstavuje svätého Petra, ktorý v ruke drží kľúče a zatvorenú knihu. Po prevej strane je taktiež v životnej veľkosti socha svätého Pavla, ktorý v ruke drží meč a otvorenú knihu. Nad obrazom je umiestnený aliančný erb, kde po ľavej strane je znázornený rodinný erb Bošániovcov a vedľa neho po pravej strane je rodinný erb rodiny Korlatkovcov (Korlatay). Erb rodiny Bošániovcov patrí grófovi Imrichovi Bošánimu a erb rodiny Korlatkových patrí jeho manželke Eve rodenej Korlatkovej. Nad erbom je umiestnená socha Panny Márie, ako ju korunujú v nebi Boh Otec a Boh Syn. Nad všetkým je v podobe holubice znázornený Boh Duch Svätý, všetko je v drevenom prevedení. Oltár je ladený v bielo okrovej farbe. Pri rekonštrukcii a obnove interiéru kostola v roku 2001 sa urobili sondy, ktoré poukazujú na to, že pôvodná výmaľba oltára bola prevedená imitáciou mramoru červenej a modro - zelenej farby. Samotná oltárna menza na starom oltári je kamenná, obložená drevom. Je tu umiestnený bohostánok a z ľavej i pravej strany je pri ňom kľačiaci anjel. [15]
 

Nad bohostánkom je umiestnená otáčacia časť oltára, ktorá z jednej strany predstavuje kalváriu – ukrižovaný Kristus a pod ním je malá socha svätého Jána a Panny Márie a z druhej strany je tu miesto pre vyloženie monštrancie. Celý pevný, starý oltár je ukončený malým obrazom zvestovania Panne Márii od neznámeho autora, ktorý má rozmery 40 x 43 cm a bol reštaurovaný v roku 1960 reštaurátorkou Alžbetou Darolovou. Je to tiež olejomaľba na plátne. V hornej časti je ikona Zvestovania Panne Márii a je darom osvietenej pani grófky Evy Korlatkovej. Ďalej sa tu nachádzajú svietniky, ktoré sú drevené a pozlátené – 6 kusov. V kostole sa nachádzajú aj dva bočné oltáre, ktoré sú taktiež vyhotovené z dreva. Na ľavej strane je umiestnený oltár Nanebovzatia Panny Márie a na pravo je umiestený oltár svätého Jána z Nepomuku. Oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie je od neznámeho autora, ale mienka výtvarníkov je, že pochádza z dielne Jozefa Zannussiho alebo od jeho žiaka. Vedľa obrazu sa nachádzajú dve sochy, a to zľava je otec Panny Márie, svätý Joachim a zprava matka Panny Márie, svätá Anna. Nad oltárom je erb rodiny Majténiovej, nakoľko tento oltár venovala pani Rozália Majténiová. Nad erbom je umiestnené medzi pozlátenými lúčmi nápis Ave, ktorý nesú dvaja anjeli v rukách. Oltár je tiež podľa vizitácie mramorovaný, ale v súčasnosti zamaľovaný vo farbách bielo – okrovej. Na pravej strane sa nachádza oltár zasvätený svätému Jánovi z Nepomuku, vedľa obrazu je z ľavej strany socha svätej Terézie a z pravej strany je socha svätej Rozálie. Nad oltárnym obrazom sa nachádza vo venci a v lúčoch drevený jazyk svätého Jána. Má symbolizovať neprezradenie spovedného tajomstva. Pod týmto jazykom je tiež erb rodiny Majténiovej, nakoľko i tento oltár venovala kostolu Rozália Majténiová. Preto sa tu nachádza i svätica s menom darkyne oltára – svätá Rozália. Obidva bočné oltáre majú oltárne kamene. Kazateľnica sa nachádza na ľavej strane kostola, schody na ňu vedú od bočného oltára Nanebovzatia Panny Márie. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je vyrobená v rokokovom slohu. Na spodnej rímse sú štyria evanjelisti spolu s ich charakteristickými symbolmi. Zprava svätý Marek so symbolom leva, lebo jeho evanjelium sa začína správou o účinkovaní Jána Krstiteľa na púšti. Potom je to svätý Matúš so symbolom človeka, začína svoje evanjelium rodokmeňom Ježiša Krista, teda jeho ľudským pôvodom. Nasleduje svätý Lukáš so symbolom býka, začína svoje evanjelium opisom Zachariášovej obety v chráme. A posledným je socha svätého Jána so symbolom orla, ktorý vo svojom prológu „ sa vznáša“ až do Božieho tajomstva a učí, že „ Slovo bolo Boh“. Nad nimi sa nachádza v reliéfe obraz rozsievača. Na zadnej strane kazateľnice sa nachádza reliéf Dobrého pastiera. Na streche kazateľnice je umiestnený anjel, ktorý drží v rukách dve tabule, ktoré predstavujú dekalóg. Na ľavej strane má tabuľu s rímskymi číslami I,II,III a na pravej tabuli má rímske číslice od IV. po X. K ďalšiemu vybaveniu kostola – jeho interiéru patrí krstiteľnica. Je na nej umiestnené drevené súsošie, ktoré predstavuje Jána Krstiteľa, ktorý krstí Ježiša. Po bokoch sú dve barokové vázy. Za celou podstavou dvaja anjeli nesú baldachýn v ktorom je umiestnená holubica – symbol Ducha Svätého. Na zadnej strane kostola pod chórom je umiestnený pamiatkový kríž. V kostole sú dve spovednice, ktoré sú upravené v barokovom štýle, ale ich rok výroby je neskorší. [16]
 

Lavice sú v kostole pôvodné, namontované po výstavbe kostola. Podľa vizitácie dve lavice patrili patrónskym rodinám a boli umiestnené pod krížom, ktorý v tých časoch bol pri vchode z presbytéria do sakristie. Lavice darovali kostolu Jozef Bošáni – kráľovský komorník a jeho brat Ignác Bošáni. Ďalšie lavice daroval Štefan Bošáni, ktorý bol tiež kráľovský komorník. Pre svojich synov daroval lavice Alexej Bošáni – evanjelik augsburského vyznania, ale jeho synovia boli katolíci, v roku 1791. [17]
 

Okná pôvodne boli vitrážne, veľké a dokonale presvetlili celý kostol. Doslovne sa píše kostol je veľmi svetlý. Jediná zmienka o farbe skla je pri okne za Pannou Máriou na hlavnom oltári, farba skla je tu žltá. Druhé vitrážne okná boli namontované v kostole roku 1932 . Nevedno, či tie predošlé boli nejako poškodené, alebo aký bol dôvod namontovania týchto nových vitrážnych okien. [18]
 

Organ bol v kostole sa spomína s ôsmimi registrami, ale nevieme presný dátum jeho namontovania. Terajší organ má vizitku od – organára Vincenta Mozsného (1845 – 1919), ktorý mal vlastnú organársku dielňu v Nitre 1877, a ktorý vyrastal v rodine organára Martina Šašku. Ale on sám, často prestavoval staré organy. Preto je možné, že aj súčastný organ v Bošanoch bol len ním pristavaný a prestavaný starý organ. [19]
 

V interiéri kostola sa nachádza dvanásť pilierov ukončených grécko – korintskou hlavicou, ktoré majú v spodnej časti umiestnený konsekračný kríž. Pôvodné konsekračné kríže, ktoré sú momentálne prekryté farbou a sú o ničo nižšie, ako sú tie terajšie. Aj celá výmaľba kostola bola v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch upravená do farieb biela, krémová a ich odtiene, tým bola nahradená pôvodná výmaľba spolu s iluzívnymi maľbami, ktoré zdobili klenby kostola. Z pôvodnej výmaľby stropu kostola sa dodnes zachovali iba veľké obrazy na klenbách kostola. [20]
 

Obetný stôl a krížová cesta, ambóna je vyrezávaná z lipového dreva Štefanom Bačom v roku 1978. Na obetnom stole je reliéf poslednej večere. V oltári sú vložené ostatky sv. Klementa, Severína, Andrea a Benedikta. [21]
 

Podlaha v kostole je v súčasnosti už tretia. V prvej, ktorá je v súčasnosti už prekrytá sa nachádzal jediný vchod do krypty. V neskoršom období, keď sa v kostole robili úpravy podlahy zamurovali sa aj postranné okná na krypte, ktoré sa nachádzajú po stranách kostola. Tieto boli opätovne vybúrané v roku 2001 pri úpravách v interiéri i exteriéri kostola. Patrónom kostola od jeho výstavby bol rod Bošániovcov. Prvé majetky v Trenčianskej stolici získali Bošániovci už v 14. storočí. Tento starobylý rod si svoj pôvod genealogicky odvodzuje od veľmožského rodu z nitrianskych Diviak – Diviackovcov. Po majetkovej deľbe v rokoch 1246 a 1275 pripadol ľavý breh riečky Nitrice Bošániovcom a pravý breh Diviackovcom. Ako hlavní patróni kostola majú svoj erb na hlavnom oltári a aj na kostolnej veži. V neskorších rokoch sa k patrónskym právam pridávali viacerí majiteľia pozemkov, či nehnuteľností: gróf Erdödy, Janka Lasanská van der Becke , barón Zassner, barón Bischofhausen, rodina Rudnayová, firma Adolf Schmidt a spol., Juraj Pfaff, barón Haupt – Stummer a iní. Starosťou patrónov kostola bolo jeho udržiavanie a peňažné zabezpečenie. Taktiež sa mali starať aj o kňaza, ktorý vo farnosti pôsobil. Ako patróni kostola majú Bošániovci pod kostolom aj kryptu, v ktorej sú pochovaní starší príslušníci tohto rodu. [22]
 

Rodina Bošániovcov dala v Bošanoch postaviť dva kostoly. Prvý okolo roku 1289 a druhý od základov v roku 1771, ktorý bol dokončený v roku 1776 a ktorý slúži svoju účelu doteraz. Bošániovci, ako šľachtický rod viac-menej jeho bohatšia vetva vymrela. Nástupom socializmu zaniklo aj patronátne právo nielen Bošániovcov, ale aj ostatných šľachtických rodín a celá ťarcha opráv a rekonštrukcii je na pleciach veriacich. Hlavne po zániku patrónatného práva si veriaci ľud ťažko zvykal na to, že on je hlavným udržiavateľom chrámu pre ďalšie generácie. [23]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Súčasné okolie kostola tvorí dlažba, ktorá sa položila okolo kostola v roku 2001, počas letných prázdnin. Taktiež sa začalo v tomto roku aj s úpravou výsadby okolo kostola. Pri tejto príležitosti sa vybudovali aj nové schody pri hlavnom i bočnom vchode. Fasáda kostola bola naposledy obnovená v roku 1990. Strecha kostola je pokrytá škridlou. [24]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 146.
[3 -24] MICHALOV, Peter: Farský kostol sv. Martina. www.bosany.fara.sk (27.4.2016)
Bibliografia
www.bosany.sk
GPS
48.580436, 18.246247
48°34'49.6"N 18°14'46.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk