Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory)
Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Tradícia muzicírovania v Albrechtovskej rodine [1] bola dlhšia ako ich pobyt v dome na Kapitulskej ulici. Rodinné pestovanie komornej hudby patrilo k neodmysliteľnej súčasti života vzdelanej bratislavskej meštianskej spoločnosti. Hudba znela pravidelne napríklad v rodine Jurenákovcov (u ujca Margaréty Albrechtovej – Alexandrovej manželky), ktorá mala osobné styky s Brahmsom a Wagnerom. Vždy sa hrávalo v rodine Riegelovcov (u tety Margaréty Albrechtovej), kde hosťovalo napríklad aj České kvarteto, i v rodine Lehnerovcov (u sestry Margaréty Albrechtovej) a u mnohých ďalších. [2]
 

Dom na Kapitulskej ulici (pôvodne kanonický dom) sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii v najstaršej časti historického jadra Bratislavy, v jeho severozápadnej časti. Stojí medzi východným svahom hradného kopca a sídelným útvarom z 12. storočia, ktorý vznikol ešte pred výstavbou mestského opevnenia. Kapitulská ulica mohla byť čiastočne osou tohto útvaru. Potvrdzujú to nálezy kamennej monumentálnej architektúry – jedno a dvojpodlažné domy postavené na Kapitulskej ulici z tohto obdobia. [3]
 

Väčšiu časť obyvateľstva lokality tvoril už v tom čase klérus – kňazi, prepošti, kanonici, preto sa nazývala Platea presbyterórum, resp. Pfaffengasse. Dom na Kapitulskej 1 (vtedy Kapitulskej 30) bol kanonickým benefíciom. Dom hraničí na východnej strane s bývalým kláštorom klarisiek, na západnej strane ho delí od Klariskej ulice vysoký uličný múr. Samotný dom je orientovaný do záhrady rešpektujúc orientáciu osi západ – východ. [4]
 

V súčasnosti je objekt jednokrídlovým, podpivničeným domom s dvoma nadzemnými podlažiami. Ide o jednoduchú blokovú stavbu s rizalitom umiestneným do nádvoria približne v strede južnej fasády. Dom vznikol postupným narastaním hmôt dvoma smermi – východným smerom ku kláštoru klarisiek a západným smerom ku Kapitulskej. Má pultovú strechu. [5]
 

Slohovo ide o objekt sumarizujúci prvky gotiky, renesancie, baroka a klasicizmu. V dnešnej podobe predstavuje súhr vlastného hmotového vývoja v architektonicky zjednotenom výraze zachovávajúc si slohové detaily od vzniku po súčasnosť. V pivničných priestoroch sú prvky gotiky, v interiéri prízemia prevažuje renesančno-barokový výraz a na poschodí klasicizmus. [6]
 

Najstaršou časťou budovy (z konca 13. storočia) je stredoveký, do terénu polozapustený dom s výpustkom umiestnený dovnútra parcely mimo uličnú os (dnes pivničný priestor pod centrálnym rizalitom). Vybudovaný bol z nepravidelného kamenného muriva. V 14. storočí nahradila trámový strop domu valená klenba a v južnom múre pribudol kamenný portál. Novovzniknutá vysoká zaklenutá miestnosť slúžila asi ako vínna pivnica. Etapu 15. a 16. storočia charakterizuje prístavba k pivnici a dvojpodlažná nadstavba. Budova získala charakter blokového celopodpivničeného dvojpodlažného trojpriestorového objektu, ktorý pôvodný polozapustený dom absorboval do svojej hmoty. Nadzemné podlažia vybudovali z nepravidelného kamenného materiálu, len v malej miere kombinovaného s tehlami. V strednej časti bola pravdepodobne čierna kuchyňa. Niveleta terénu bola vtedy cca o 1 meter nižšie ako je súčasná. V 16. storočí pribudol k objektu rizalit, v 17. storočí bol objekt predĺžený západným smerom po dnešnú uličnú čiaru. Prízemie stavby presvetľovalo okno do nádvoria a pravdepodobne aj dve okná do ulice (dnes zamurované). Miestnosti boli zaklenuté klenbami. Postavený bol aj múr oplotenia na rozmedzí parcely a ulice. Východná podpivničená poschodová prístavba, ktorá spojila objekt s kláštornou budovou klarisiek vznikla v druhej polovici 17. storočia. Jej súčasťou boli štyri pivničné priestory. Prístavba mala na prízemí iba jednu miestnosť s hospodárskou funkciou a poschodie prístavby zahŕňal taktiež len jeden priestor. 18. storočie charakterizujú iba menšie úpravy – zaklenutie prízemia v rizalite, vsadenie nového portálu v prízemnej miestnosti východnej barokovej prístavby a vybudovanie tehlového schodiska do pivníc. Obdobie klasicizmu a historizmu (koniec 18. storočia - druhá polovica 19. storočia) neprinieslo už zásadné stavebné zmeny. Priestory prízemia a poschodia boli predelené priečkami, zväčšili sa okná a dvere, zjednotili sa výšky stropov, pribudli dekoratívne maľby, vymenili konštrukciu krovu a krytinu. Hrebeň pultovej strechy zvýšili o cca 60 cm a pozdĺž kláštora pristavali schodisko do podkrovia. Ako krytinu použili drevený šindeľ. V 20. storočí došlo v objekte k utilitárnym úpravám – výmena podláh, stropov a okenných výplní, vytvoreniu technickej infraštruktúry (rozvod plynu, elektriny a kúrenia). Objekt bol za posledných 100 rokov viackrát prefasádovaný. Pri obnovách došlo k veľkoplošnému odstráneniu historických omietok. [7]
 

Kanonické domy mali privilégiá slobodných kúrií, azylové právo, mali právo predávať vlastné víno a boli oslobodené od platenia daní. Preto sú o nich údaje v daňových knihách mesta len evidenčné a chýbajú údaje o obyvateľoch domu. Dom sa uvádza ako Domus Capitularis, čo znamená, že bol vo vlastníctve kapituly. Z vizitácie Petra Pázmánya roku 1626 sú známe mená hodnostárov kapituly, ale nie sú k nim priradené ich sídla. Viacej informácií neprinášajú o objekte ani mapy Bratislavy z roku 1765 (tzv. Marquartov plán), 1780, či architektonické plány prestavby kláštora klarisiek architekta Tallherra pre potreby právnickej akadémie z roku 1783. Obrys zastavanej plochy objektu sa objavuje až na pláne Bratislavy z roku 1820, v tzv. Neyderovom pláne, a neskôr na pláne z roku 1894. [8]

Prístup
Kapitulská 1
Fotogaléria
Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Alexander Albrecht (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014Bratislava - Albrechtov dom (Kapitulské dvory) foto © Hana Farkašová 5/2014
Poznámky
[1] Alexander Albrecht (1885 – 1958) sa narodil 12. augusta 1885 v Arade (Rumunsko), ale celý život strávil v Bratislave. Základy hudobnej výchovy získaval už od štyroch rokov od svojej matky Márie, rodenej Vaszaryovej. Zmaturoval v roku 1903 na gymnáziu v Bratislave, v rokoch 1903 – 1907 študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti. Hru na klavír študoval u Bélu Bartóka, hru na organe u profesora Dittricha vo Viedni. Okrem hudby študoval aj právo. Bol popredným hudobným skladateľom, dirigentom a pedagógom. Zohral významnú úlohu pri kryštalizácii bratislavského hudobného života najmä v období medzi dvoma svetovými vojnami. Spolu s Oskarom Nedbalom boli vedúcimi dirigentskými osobnosťami bratislavského koncertného života. Najprv pôsobil ako organista Dómu sv. Martina, potom ako profesor na Mestskej hudobnej škole a neskôr aj ako dirigent Cirkevného hudobného spolku. Jeho skladateľská tvorba sa zameriavala na klavírnu, vokálnu a orchestrálnu kompozíciu. Vynikajú najmä symfonické básne – Spomienky a túžby, Šípková Ruženka, kantáta Šuhajko, Variácie pre trúbku a orchester, z komorných diel Klavírne trio, Klavírne kvinteto, Sláčikové kvarteto, Sonatína pre jedenásť nástrojov. Albrecht všetko svoje životné úsilie zameral na povznesenie hudobného diania v Bratislave, čo mesto ocenilo v roku 1937 udelením ceny J. L. Bellu. Alexander Albrecht je pochovaný v hrobke rodiny Fischer, pretože z tejto rodiny pochádzala jeho manželka Margaréta. Knihu o jeho tvorbe, pôsobení, živote, kontaktoch s poprednými vtedajšími hudobníkmi (Spomienky bratislavského hudobníka, 1998) napísal jeho syn profesor Ján Albrecht (1919 – 1996), ktorý je tiež pochovaný na Ondrejskom cintoríne. Posledné miesto odpočinku na Ondrejskom cintoríne má aj Viera Albrechtová (1942 – 2003), manželka Jána Albrechta. OBUCHOVÁ, Viera: Ondrejský cintorín. Bratislava: Vydavateľstvo PT, 2004. s. 81 – 83.
[2 - 8] Informačná tabuľa v teréne. (5/2014)
Bibliografia
www.bratislava.sk
GPS
48.144003, 17.104620
48.144003,17.104620
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk