Bratislava – Múzeum moderného umenia DANUBIANA - pamiatkynaslovensku.com - (bratislava-muzeum-moderneho-umenia-danubiana)









Galérie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bratislava – Múzeum moderného umenia DANUBIANA
Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj
História
Danubiana Meulensteen Art Museum mohlo vzniknúť ako súkromná muzeálna inštitúcia až po páde totalitného systému v roku 1989. Dovtedy bola zberateľská a muzeálna činnosť výlučnou doménou štátnych inštitúcií. Múzeum začalo svoju činnosť 9. septembra 2000. Jeho zakladateľom je holandský podnikateľ a zberateľ umenia Gerard H. Meulensteen. Budova je umiestnená na atraktívnom mieste na Dunaji, na polostrove vbiehajúcom do vodnej nádrže Gabčíkovo. Ústrednou myšlienkou bola podpora súčasného slovenského umenia a najmä mladých výtvarníkov. Danubiana si rýchlo získala nielen široký ohlas, ale aj odborný kredit svojimi prestížnymi výstavami, budovaním medzinárodnej zbierky maľby, zbierky súčasného slovenského umenia, medzinárodnej kolekcie exteriérovej plastiky, ako aj vydávaním odborných publikácií. Mimoriadne dôležitou súčasťou oživenia umeleckej scény sa stala prezentácia umenia zo zahraničia, a tým vytváranie potrebných možností konfrontácie, ktoré donedávna chýbali. V priebehu svojej činnosti sa Danubiana stala miestom, kde návštevník nájde výstavy renomovaných umelcov svetového formátu. Na desiatkach výstav múzeum prezentovalo tvorbu vynikajúcich osobností európskej a svetovej scény (Karel Appel, Magdalena Abakanovicz, José Guinovart, Martín Quirino, umelci Cobry, Zoltan a Madeleine Kemeny, Sam Francis, Robert Combas, Karl Prantl), ako aj širšie koncipované projekty súčasného umenia, napr. Holandska, Rakúska, Maďarska, Česka i Ruska. [1]
 

Od roku 2012 múzeum zmenilo svoj status a stalo sa neziskovou verejnoprospešnou muzeálnou inštitúciou s väčšinovou účasťou štátu. Čiastočne sa tým činnosť múzea zintenzívňuje o vývin slovenského umenia druhej polovice 20. storočia s jeho prepojením na súčasné dianie. Výstavné formy umeleckej prezentácie sa po dobudovaní múzea rozšíria o stále expozície moderného a súčasného slovenského i európskeho umenia. [2]
 

Areál, v ktorom je múzeum vybudované, má celkovú rozlohu 7 811 m2. Jeho projektantom je arch. Peter Žalman, ktorý musel vo svojom návrhu zohľadniť množstvo limitujúcich faktorov vyplývajúcich z exkluzivity lokality na vodnom diele. Pri hľadaní tvaru budovy múzea bol dôležitým podnetom historický kontext miesta. V týchto miestach viedla voľakedy severná hranica Rímskej ríše „limes romanus“ (dnes je neďaleko hranica súštátia – Maďarska Rakúska a Slovenska). Predstava tvaru múzea sa preto vykryštalizovala do idey lode – rímskej galéry, ktorá sa stala nadčasovým symbolom spájajúcim minulé so súčasným. Vychádzajúc z tejto základnej myšlienky arch. P. Žalman navrhol lodičkovitý pôdorys so symbolmi vesiel vertikálne sa opierajúcich o bočné telo stavby. [3]
 

Po obvode je budova kompaktný ovál, stena plášťa je však na južnej strane otvorená veľkoplošnou presklenou časťou, ktorá osvetľuje ústredný priestor. Ďalšie prieniky svetla poskytujú svetlíky na streche budovy a pás okien umiestnených v plášti horizontálne pod strechou. Riešenie budovy i jej interiéru zohľadňuje základné predpoklady dôležité pre funkciu moderného múzea. Jedným z nich je priamy vzťah interiéru a exteriéru a vypracovanie nielen vnútra budovy, ale aj jej okolitého priestoru. Veľká presklená plocha steny tento kontakt vynikajúco sprostredkúva. Zvonka charakter budovy dotvárajú farebné omietky vychádzajúce z klasickej moderny – červená, modrá, biela, sivá a žltá. Pri pohľade z diaľky, alebo z výšky sa tak budova vyníma, akoby plávala na ploche vodnej hladiny. Pre samotný muzeálny účel je najdôležitejšia koncepcia riešenia vnútorného priestoru. Najnovšia prezentácia umeleckých diel preferuje halový, synteticky poňatý priestor bez členenia na menšie izolované miestnosti. Takto riešený priestor poskytuje mobilitu pri prezentácii exponátov rôzneho typu a veľkosti. Výstavný priestor je dvojúrovňový, sála zaberajúca prízemie je prepojená rampou s nadzemným podlažím. Tento spôsob jednak umožňuje prezentáciu veľkorozmernejších diel, čo je pre súčasné umenie veľmi dôležité, a jednak poskytuje divákovi vizuálnu komunikáciu obidvoch úrovní. Horné podlažie je rovnako priestorovo prepojené, členenie na menšie celky pre výstavné účely umožňuje systém panelov. [4]
 

Hlavné výstavné priestory doplňujú ďalšie servisné priestory – prednášková sála, artshop, kaviareň. V spolupráci s arch. Petrom. Žalmanom interiéry riešila arch. Zuzana Žalmanová. Za nedlhé obdobie svojej existencie sa budova múzea stala jednou z architektonických charakteristík Bratislavy. [5]
 

Zmenou statusu Danubiany sa prikročilo k dostavbe budovy múzea o nové priestory, potrebné pre stále expozície slovenského a medzinárodného moderného výtvarného umenia. Prístavba je riešená ako súbor kontinuálnych pavilónových priestorov pozdĺž severovýchodného brehu polostrova. Jej tvaroslovie je opätovne spojené s miestom, s dunajskými vodami, charakterizované metaforou vlnenia vody, svetelných odrazov i utajených síl. [6]

Expozície
Stála expozícia je dôležitým profilujúcim prvkom každej zbierkotvornej inštitúcie. Prístavba nových výstavných priestorov Danubiany bola motivovaná práve chýbajúcimi možnosťami stálej prezentácie zbierky medzinárodného a slovenského umenia. Treba zdôrazniť, že svojím medzinárodným charakterom je táto expozícia na Slovensku vskutku prelomová, pretože podnes podobný druh expozície súčasného (povojnového) umenia v medzinárodnom kontexte jednoducho neexistuje. Treba pripomenúť, že v minulom režime muzeálne a galerijné inštitúcie nemali možnosť získavať do svojich zbierok moderné a súčasné umenie hlavne z ideologických dôvodov. Bolo neprijateľné ako protisocialistické. [7]
 

Diela, vystavené v expozícii, pochádzajú z dvoch prameňov. Väčšina pochádza zo zbierky zberateľa Gerarda Meulensteena, ktorý ju poskytol múzeu ako pôžičku, menšia časť je zo zbierky Danubiany. Týmto činom expozícia zo zbierky Meulensteen zapĺňa biele miesto v prezentácii medzinárodného umenia u nás a poskytuje divákom diela niektorých mimoriadnych osobností medzinárodného významu. [8]
 

V prezentácii sú zastúpené základné zbierkotvorné okruhy: medzinárodná zbierka, zbierka holandského umenia a zbierka slovenského umenia. V medzinárodnej zbierke dominuje osobnosť druhej vlny americkej abstraktnej maľby Sama Francisa, jeho viacpočetnej kolekcii je venovaný separátny priestor. Za mimoriadne možno považovať zastúpenie ukážok z tvorby Christa a Jeanne Claudeovcov, ďalej Paula Jenkinsa, Jill Moserovej a z mladších Olivera Herringa. [9]
 

Zbierka Meulensteen, aj keď nie je budovaná z umeleckohistorického hľadiska, a teda nesleduje vývinové kontexty, obsahuje solitérne diela vynikajúcich umelcov. Určite k nim možno zaradiť zbierku rakúskych umelcov Hermanna Nitscha, Karla Prantla, Hannesa Mleneka i Güntera Damischa. Rovnako reprezentatívne je zastúpenie maďarských umelcov, predstaviteľov avantgardy šesťdesiatych rokov Ilony Keserü Ilony, Dory Maurerovej a Istvána Nádlera. Medzinárodnú mozaiku dotvára tvorba výnimočných osobností – španielskeho maliara Miguela Ybaneza, francúzskeho maliara figuration libre Roberta Combasa a expanzívneho fotografa Gérarda Rancinana. K nim sa radia rovnocenne svetobežník Kiro Urdin, srbský umelec mimoriadnej expresívnej sily Miloš Sobaić i čínsky umelec Walasse Ting. [10]
 

Osobitú pozornosť si zaslúži mimoriadne kvalitná prezentácia holandských umelcov, hlavne z okruhu avantgardného zoskupenia CoBrA. V skvelej kolekcii prác Karla Appela je aj jedno z posledných diel, čo vytvoril. Ďalšie mená prezentovaných umelcov – Pierre Aleschinsky, Constant, Corneille, ale aj Ad Snijders len pripomenú veľkosť avantgardnej epochy onoho obdobia. [11]
 

V tomto medzinárodnom kontexte sa kolekcia slovenských umelcov ocitá nie v každodennej konfrontácii, ale vo svojich vrcholných prejavoch vytvára súmerateľnú platformu. Základná idea vytvoriť nosné kolekcie diel významných osobností slovenského umenia, a to Miroslava Cipára, Rudolfa Filu, Jozefa Jankoviča a Ruda Sikoru vytvorila adekvátnu kvalitatívnu úroveň. Jednotlivé diela ďalších umelcov, ako Viery Kraicovej, Rudolfa Uhra, Milana Paštéku, Alojza Klimu, Vladimíra Kompánka, Vladimíra Popoviča, z mladších Ladislava Terena, Ivana Csudaia, Petra Pollága, či Doroty Sadovskej, Mareka Ormandíka, Erika Schilleho a i. potvrdzujú kreatívnu životaschopnosť súčasného slovenského umenia. [12]
 

Expozíciu v interiéri múzea dotvára exteriérová prezentácia sôch v parku. V tejto súvislosti treba spomenúť významný príspevok Gerarda Meulensteena, ktorý do expozície v parku zapožičal konštruktivistickú sochu El Lisického. V rámci expozícií Danubiany je naozaj jedinečným a výnimočným exponátom. [13]
 


 

PARK
 

Priľahlý kus zeme okolo múzea tvorí izolované územie polostrova s rozlohou osemtisíc m2. Úvahy o jeho využití podnietili vznik ďalšej myšlienky – vybudovať park umeleckých diel pod šírym nebom. Prostredie šírej vodnej hladiny, zelene, architektúry múzea a iba v diaľke stôp ostatnej civilizácie, dávajú tomuto miestu potrebné vlastnosti oázy pokoja, intimity a možnosti vnímať pocity nekaždodennosti a výlučnosti. Na pretiahnutom tvare polostrova pred i za budovou múzea boli plochy riešené ako parkové časti osadené trávnatými plochami a zeleným porastom. Medzi výsadbou vznikli plochy a priestory vhodné na osadenie exteriérových plastík, skulptúr a objektov. Prezentácia umeleckých diel v komplexe Danubiany tak dostáva ďalší rozmer. Symbióza interiéru a exteriéru, naznačená už koncepciou budovy, tu pokračuje v zdôraznení kontextu prírody a jej súzvuku s človekom. [14]
 

Návštevník sa tu stretne s dielami umelcov, ktoré sa nachádzajú vo vynikajúcich múzeách svetového významu, napr. Karla Appela, Magdaleny Abakanowiczovej, Armana, Hansa van de Bovenkampa, Jima Dinea, Reina Doola, Sama Francisa, Bruna Gironcoliho, Rolanda Goeschla, Alfreda Hrdlicku, Karla Prantla, Niki de Saint-Phalle, zo slovenských sochárov diela Erny Masarovičovej, nestorov slovenského sochárstva Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského, i Jozefa Jankoviča. Prezentované diela pochádzajú zo zbierky Meulensteen, alebo sú to dlhodobé pôžičky, ktoré sa časom obmieňajú. Novou formou prezentácie je „promenáda v parku“, kde sa predstavujú diela najmladšej slovenskej sochárskej generácie. [15]
 


 

DUNAJSKÉ KRÍDLA
 

Dominantnou sochou v parku, osadenou na výbežku polostrova, sú Dunajské krídla od maliara Petra Pollága. Okrídlená socha, ako idea strážcu tohto územia, opäť v sebe spája symboliku histórie a súčasnosti. Autor mal v predstave lesklý mozaikový povrch sochy, ktorý by sa menil odrazom svetelných lúčov i odleskom trblietavej vodnej hladiny. Socha trvácna i premenlivá zároveň. Železobetónový korpus sochy, vysoký 11 metrov, bol postupne oblečený do železobetónového plášťa s mozaikovým povrchom vyskladaným z úlomkov taveného skla. Plášť s plochou 150 m2 predstavuje 625-tisíc ručne nasekaných kúskov skla, z ktorých je mozaika povrchu sochy vyskladaná. [16]
 

V etape existencie múzea ako súkromnej inštitúcie sa dôraz jej činnosti sústreďoval na výstavnú a editorskú oblasť. Zberateľský program nepatril k hlavným predmetom činnosti, preto bol proces budovania zbierky skôr latentný a pozostával najmä z darov umelcov. Takto múzeum získalo kvalitnú kolekciu diel nielen od významných slovenských, ale aj zahraničných umelcov: Gérarda Rancinana, Jiřího Načeradského, Bahrama Hajou atď. [17]
 

Zmenou statusu múzea sa mení aj štruktúra jeho obsahového zamerania. Z toho vyplýva aj intenzívnejší dôraz na budovanie vlastného zbierkového fondu umeleckých diel najmä slovenského výtvarného umenia obdobia druhej polovice dvadsiateho storočia, s prepojením na súčasné dianie. Formy získavania diel do zbierky múzea stavajú na diverzifikácii možností od priamych nákupov, cez podporné kultúrne programy, sponzorské a mecenášske formy, ako aj dary od umelcov a iných subjektov. Múzeum tak získalo diela od Ayako Rokkaku, Viktora Freša atď. [18]

Kontakt
Bratislava - Čunovo, Vodné dielo
P.O. Box 9
Bratislava

Otváracie hodiny:
letná sezóna: 11:00 – 19:00 (1. máj - 30. september)
zimná sezóna: 10:00 – 18:00 (1. október - 30. apríl)
- v pondelok je vždy zatvorené
Poznámky
[1 - 18] www.danubiana.sk (5.9.2015)
GPS
48.034169, 17.232682
48.034169, 17.232682
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk