Bystrá - Kostol sv. Floriána - pamiatkynaslovensku.com - (bystra-kostol-sv-floriana)









Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bystrá - Kostol sv. Floriána
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Bystrá, okres Brezno, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Neogotický kostol postavený v rokoch 1914 – 1915. Renovovali ho v roku 1937. [1] Veža zakončená ihlanom má lomené zvukové otvory. Fasády sú členené dekoratívnymi opornými piliermi.
 

Vnútorné zariadenie pochádza z obdobia výstavby sakrálneho objektu. [2]
 

Kostolné oltáre a kazateľnica sú neogotické. Hlavný oltár bol zakúpený od rímskokatolíckej cirkevnej obce v Lopeji v roku 1908, keď tamojší farár Martinček musel pre svoje slovenské povedomie ujsť do Ameriky. Na hlavnom oltári sú sochy - sv. Katarína Alexandrijská, sv. Florián, sv. Vendelín a dvaja anjeli. Bočný oltár a kazateľnicu vyrobil R. Maštalirc – umelecký stolár v Slovenskej Ľupči v roku 1915. Na bočnom oltári sú sochy - Božské Srdce Ježišovo, sv. Jozef, Panna Mária Lurdská. Obraz Madony – olejomaľbu, darovala kostolu manželka Júliusa Scheneka, námestníka riaditeľa Štátnych železiarní v Podbrezovej. Obrazy krížovej cesty (drevorezba) bola zakúpená z ružencových peňazí v 50. rokoch 20. storočia. Dva obrazy (Pán Ježiš a Panna Mária) , ktoré sa nachádzajú v presbytériu kostola, daroval Jozef Náther z Podbrezovej. Betlehem – jaskynku vyhotovil a daroval Jozef Siman z Piesku asi v rokoch 1950 - 1953. Figúrky do betlehema boli zakúpené z ružencových peňazí. Organ pochádza z malého kostolíka (kaplnky). [3]
 

V máji 1914 začali cirkevníci rozkopávať a urovnávať stavebné miesto pre nový kostol podľa návodu a hlavného dozoru Rudolfa Boboka, bývalého rímskokatolíckeho farára z Valaskej. Vypuknutím prvej svetovej vojny boli práce prerušené, len na jeseň sa pokračovalo v terénnych prácach, ako aj príprave stavebného materiálu. Stálym dozorom prác bol poverený vtedajší starosta Jozef Kováčik, ktorý bol aj cirkevným pokladníkom. Stavba bola zadaná staviteľovi z Banskej Bystrice Ľudovítovi Peyerbergerovi za 11 900 korún. Na jar v roku 1915 bola stavba započatá a 28.10.1915 boli stavebné práce kostola dokončené. Kostol bol vysvätený 17.9.1916 po doplňujúcich prácach a prevedenej kolaudácii. Vysviacku previedol Arnold Bobok, bývalý riaditeľ seminára banskobystrického, pápežský Komorník a poslanec Hlinkovej ľudovej strany. Menovaný bol mladším bratom Rudolfa Boboka. Slávnostnej vysviacky kostola sa v hojnom počte zúčastnilo aj riaditeľstvo Štátnych železiarní v Podbrezovej. Prvé obydlia na Bystrej boli drevené ale v roku 1863 sa rozšíril veľký požiar zo skladu bývalých hámrov, ktorým boli zničené nielen budovy hámra, ale aj skoro celá dedina. Ďalší veľký požiar bol v roku 1906, a od toho času sa už začali budovať obydlia murované z kameňa a hliny. Pravdepodobne pre veľké požiare bol kostol zasvätený sv. Floriánovi, ktorý je ochrancom pred požiarom a patrónom hasičov. [4]
 

Po výstavbe boli steny kostola maľované na bielo. V roku 1937 bol kostol vymaľovaný maliarom Jánom Schenekom so synom z Banskej Štiavnice. Na strope sú zobrazení štyria evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš a Ján), v strede je výjav sv. Trojice (Boh, Syn a Duch Svätý). Nad vstupom do presbytéria boli zobrazení dvaja anjeli a baránok. Podklad stropu nad presbytériom vytvára sýto modrá farba so zlatými hviezdičkami, a výjavom „pelikána“ a „Srdce Ježiša a Márie„. Bočné steny kostola boli zamaľované v tvare tehličiek ( šesťuholník), farba oker, hnedá a zlatá. [5]
 

Presbytérium bolo od chrámovej lode kostola oddelené umelecky tvarovaným kovovým zábradlím, ktoré bolo rovnaké ako zábradlie na chóre. Zmena bola prevedená po „Druhom Vatikánskom koncile„ z dôvodu úpravy vysluhovania obradov počas svätej omše. Bolo zrušené kovové zábradlie pred oltárom a do interiéru kostola bol dodaný obetný stôl a ambóna, ktoré darovali ľudia z Detvy v jesenných mesiacoch v roku 1991 za pána farára Barilu. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Na podnet nášho pátra Tadeusza Mrzigloda sa už v zimných mesiacoch roku 2000 začalo uvažovať o nutnosti vymaľovania interiéru kostola. Pôvodne sa uvažovalo s vymaľovaním celého kostola nanovo. Na posúdenie bol pozvaný Dr. Čambala, ktorý skonštatoval, že strop nie je potrebné premaľovať, stačí ho len vyčistiť a obnoviť. Pán farár zabezpečil maliara pána Auxta z Brezna, ktorý so synom a študentmi umeleckej školy z Banskej Štiavnice previedli obnovu stropných malieb. Dva anjeliky a baránok v klenbe vstupu do presbytéria boli zabielené a nahradené nápisom (JA SOM CESTA, PRAVDA A ŽIVOT),steny kostola boli vymaľované jednofarebne, obnovený bol hlavný oltár, bočný oltárik, kazateľnica, ako aj všetky sochy. Tieto práce boli začaté 16.7.2001 a skončené 30.7.2001. Na maľovanie kostola sa robila zbierka. Od občanov sa vyzbieralo 72.150,- Sk. [7]
 

Zub času nahlodal schodisko ku kostolu, ktoré už začalo byť z bezpečnostnej stránky nevyhovujúce. Bolo nutné previesť obnovu schodov. Na tieto práce bola objednaná firma HRONSTAV z Brezna, ktorá v jesenných mesiacoch roku 2002 zrealizovala výstavbu nových schodov aj vydláždenie chodníka medzi schodiskom a cestičku ku kostolu dlažbou. Celková cena za vykonané dielo bola 198.317,- Sk. [8]
 

V dňoch 26.- 27. mája 2009 bola prevedená výmena okien na kostole, pôvodné železné za drevené eurookná. Finančné prostriedky na okná venoval Mons. Eduard Kojnok, emeritný biskup Rožňavskej diecézy 150.000,-Sk, občania z obce Bystrá 30.000,-Sk. Okná boli zakúpené aj dovezené v roku 2008. Výmenu prevádzala firma DURTEX zo Štiavničky (Marek Hanzlovič). Firma výmenu okien previedla sponzorsky, bola im poskytnutá len strava, na ktorú prispelo Ružencové spoločenstvo Bystrá (I.ruža 29 € a II.ruža 25 €). [9]
 

Vplyvom poveternostných podmienok bol plech na streche kostola poškodený (hrdzavý), preto bolo nutné v čo najkratšom čase a to do zimných mesiacov plech ošetriť novým náterom. Začiatkom septembra bola vyhlásená v kostole zbierka na náter strechy a už v prvej polovici septembra roku 2009 boli práce prevedené farníkmi Matejom Haászom, Pavlom Haászom a Jurajom Zelenčíkom z Valaskej. Farbu zabezpečil a na ňu prispel čiastkou 514,- eura Obecný úrad Bystrá (starosta Marian Alberty). Od farníkov bolo vyzbierané 1.502 € a z ružencových peňazí sa prispelo sumou 239 €. [10]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 350.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 350.
[3 - 10] www.bystra.sk (17.12.2017)
Bibliografia
www.bystra.sk
GPS
48.842447, 19.601202
48°50'32.8"N 19°36'04.3"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk