Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Čabraď (Čabradský Vrbovok)
Iný názov
Hrádok, Litava
Lokalita
obec Čabradský Vrbovok, okres Krupina, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Hrad sa nachádza vo vzácne neporušenej Krupinskej planine nad údolím meandrujúcej riečky Litava, ktorej meno spočiatku prevzal. Podľa pôvodného názvu hradu „Haradnok“ sa donedávna usudzovalo, že vrcholnostredoveký hrad s novšími názvami Litava a Čabraď nadviazal na skoršiu ranostredovekú opevnenú lokalitu. V blízkosti Čabrade bol však objavený zaniknutý hrad na polohe Pustý hrad, rovnako ako listiny z roku 1342 uvádzajúce dva Litavské hrady (z toho jeden spustnutý), umožňuje predbežne stotožniť pôvodný hrad Litava s nedávno zisteným Pustým hradom. Mladší hrad Litava s neskorším pomenovaním Čabraď mohol tak vzniknúť až niekedy začiatkom 14. storočia po demolícii staršieho hradu, ktorý násilne držal Matúš Čák Trenčiansky. [1]
 

Poloha hradu Čabraď umožňovala výbornú obranu, ale bol ďaleko od významných komunikácií smerujúcich do banských miest a nemohol ich kontrolovať. Ako centrum svojho panstva ho založili Pekriovci, ktorým v roku 1342 hrad pre zradu skonfiškovali. Do konca 14. storočia menil častejšie majiteľov, ktorí sa hrad zaujímali iba málo, a možno preto sa v roku 1415 spomína ako spustnutý. V polovici 15. storočia ho obsadili Jiskrovci, ktorí si 500 m južne od hradu vybudovali samostaný opevnený tábor (archeologicky doložený a nachádza sa na plošine Táborisko). Kráľ Matej Korvín hrad čoskoro dobyl späť a dal ho obnoviť. Od tých čias sa objekt v listinách objavuje pod názvom Čabraď. [2]
 

Tomáš Bakócz dal hrad začiatkom 16. storočia prestavať, po jeho smrti však spustol natoľko, že v roku 1584 ho mali zbúrať. Hrozba tureckého nebezpečenstva si vynútila jeho obnovenie, rozšírenie a vybudovanie nového mohutného opevnenia. Turci dobre opevnený hrad nikdy nedobyli. [3]
 

Po Bakóczovi zdedil hrad a panstvo jeho synovec Peter a sobášom jeho sestry Kláry prešiel objekt do rúk jej manžela Petra Pálffyho. Počas jeho vlastníctva obsadil hrad lúpežný rytier Melichior Balassa a kráľovské vojsko vedené Mikulášom Salmom muselo v roku 1548 Čabraď dobyť späť. Pálffy potom poškodený hrad obnovil. Koncom 16. storočia vymreli mužskí potomkovia Petra Pálffyho a vydajom jeho dcéry Kataríny sa pevnosť stala majetkom Jána Krusicsa, kapitána Krupiny a stoličného hodnostára. [4] Po jeho smrti sa Katarína opäť vydala a hrad prešiel do majetku palatína Štefana Illesházyho. Zomrel bez potomkov a tak v roku 1619 kráľ daroval hrad kapitánovi novozámockej pevnosti Petrovi Kohárymu. Jeho rod hrad dobudoval a barokovo prestaval. Hrad bol vzhľadom na spriaznenosť majiteľov s cisárom viackrát poškodený povstalcami, a preto potreboval úpravy. Naposledy ho ovládlo vojsko Františka II. Rákócziho a hrad sa do rúk Koháryovcov vrátil až v roku 1709. Tí postupne doplnili jadro o ďalšie obytné trakty, upravili v ňom staršie objekty a cibuľovými strechami s lucernami vyzdobili hlavnú vežu a jednu baštu v predhradí. Štefan Koháry bol posledným majiteľom trvalo obývajúcim hrad. Po jeho smrti v roku 1731 sa dediči presťahovali do luxusne zariadeného kaštieľa vo Svätom Antone a hrad využívali iba ako letné sídlo. Nepotrebný a na údržbu náročný hrad dal František Koháry v roku 1812 podpáliť, aby sa ho zbavil. Kresba z roku 1841 už zobrazuje objekt len ako hradnú zrúcaninu bez striech. [5]
 

Rozsah najstaršieho hradného jadra s dominujúcou obytnou hranolovou vežou (11 x 11 m) možno na základe výsledkov prieskumu R. Vrlu vymedziť obdĺžnikovým hradbovým múrom. Veža, ktorá stála v chránenej polohe vo východnom kúte nádvoria, aj situovaním napĺňa definíciu donžonu. K pôvodnej výbave jadra asi patrila studňa v južnej časti nádvoria viditeľná do konca 19. storočia. Najneskôr v priebehu obnovy poškodeného hradu v druhej polovici 15. storočia možno predpokladať vybudovanie murovaného opevnenia prvého predhradia. K jadru ho napojili od prístupovej severozápadnej strany a jeho obranu skvalitňovali bašty, ktorými bolo doplnené staršie opevnenie jadra. Z nich najväčšiu tvorila bašta polygonálneho pôdorysu chrániaca vežu pred ohrozením od juhovýchodu. Z opisu hradu v roku 1476, keď si pevnosť rozdelili členovia rodiny Horváthovcov je zrejmé, že okrem veže, hradieb a bášt mal studňu, hradnú faru, pekáreň, sýpku a iné hospodárske objekty. V samotnej veži boli dve pivnice, reprezentačné miestnosti a komory. [6]
 

O rozširovanie zástavby a zdokonaľovanie fortifikácie sa od roku 1511 pričinil ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz, ktorého stavebné aktivity pripomínal nápis na jednej bašte s letopočtom 1520. Pravdepodobne počas týchto prestavieb zriadili vo veži kaplnku. Jej interiér presvetľovali okná s neskorogotickými osteniami a zdobila ju ornamentálne výmaľba. [7] Spomedzi Bakóczových dedičov venoval pozornosť hradu najmä cisárov prívrženec Peter Pálffy. Keďže za jeho držby hrad násilne zaujal Melichior Balassa a pri dobývaní cisárskym vojskom bol v roku 1549 objekt ťažko poškodený, musela nasledovať obnova. O Pálffyho rekonštrukcii hradu a výstavbe opevnenia dolného predhradia informoval nápis nad vonkajšou hradnou bránou s letopočtom 1556. [8]
 

V 16. storočí vzrástol význam hradu ako dôležitej protitureckej pevnosti dohliadajúcej na prístup do banských miest. Zostal síce súkromným majetkom, ale sídlila v ňom kráľovská vojenská posádka. Tureckou hrozbou vynútenú ďalšiu modernizáciu opevnenia uskutočnil Pálffyho zať, Ján Krusics. Práce realizovali za účasti talianskeho staviteľa Natalia Angeliniho a pod dozorom Bernarda Magna v rokoch 1572 – 1574. Vernú podobu opevnenia hradu už po týchto prestavbách dokladá Angeliniho zameranie a prespektívny pohľad na stavbu. Z nich vyplýva, že v hradnom jadre naďalej dominuje obytná veža zakončená otvorenou terasou a na plošine priľahlej otvorenej polygonálnej bašty stáli ťažké delá. Menšie prestrešené bašty posilňovalí hradby prvého predhradia, v ktorom ako nová hradná dominanta pribudla priechodová budova nad bránou. V jej prízemí sa cesta zalamovala a horné podlažie opäť tvorila obranná terasa s valbovou strechou. Opevnenie vonkajšieho predhradia obkolesujúce horný hrad zo všetkých strán členili bašty, a to zvlášť na nárožiach, z ktorých južné pri hlavnej bráne spevňoval moderný hrotivý bastión. Napriek podniknutiu nákladných prestavieb bol hrad zo susedných vrchov ľahko zraniteľný, a preto vojenská rada už v roku 1577 neodporučila jeho ďalšie opevňovanie a schválila iba údržbu. [9]

Pamiatková ochrana
Konzervovanie a čiastočná rekonštrukcia.
 

1967 – hrad vyhlásili za chránené nálezisko plazov, ale bol bez údržby.
 

1988 – 1990 – prebiehali čistiace práce na hrade – odstraňovanie porastov, ktoré realizovala obec Čabradský Vrbovok.
 

1996 – obec konzervovala murivá prvého nádvoria a prvú bránu.
 

1997 – bol vykonaný zisťovací archeologický výskum v priestore prístavby druhej brány pod vedením V. Hanuliaka. Obec po výskume zakonzervovala južné líce interiérovej steny prístavby. Členovia budúceho združenia vyčistili väčšiu časť hradu od náletových drevín.
 

1998 – uskutočnil sa archeologický výskum v priestore prvej bašty. Pokračovalo čistenie hradu od vegetácie.
 

1999 – zisťovací archeologický výskum v priestore interiéru druhej bašty, ktorého súčasťou bolo jej zameranie. Nález spojovacej hradby od bašty k hornému hradu. Pokračovalo čistenie hradu od vegetácie.
 

2000 – pokračovanie v čistiacich prácach na hrade a postupné zameriavanie jednotlivých jeho objektov. Z časti Občianskeho združenia Bašta bolo založené Občianske združenie Rondel.
 

2001 – bola zhotovená provizórna strecha nad klenbou prejazdu druhej brány. Vypracovanie koordinačného dokumentu prác na konzervácii hradu - Štúdia obnovy.
 

2002 – rozbehli sa konzervačné práce, ktoré trvajú dodnes. [10]
 

O hrad Čabraď sa stará Občianske združenie Rondel.

Súčasný stav a využitie
Čiastočne konzervovaná ruina, ktorá je vo vlastníctne obce Čabradský Vrbovok. Práce na záchrane pamiatky naďalej prebiehajú. Hrad, ktorý bol až neuveriteľne prerastený vegetáciou je dnes na nepoznanie. Návštevník si môže utvoriť oveľa lepšiu predstavu o stredovekej podobe hradu. Hradný kopec bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu so vzácnou faunou a flórou.
Prístup
Stojí na skalnatom výbežku nad riečkou Litava, asi 2,5 km juhovýchodne od obce Čabradský Vrbovok. [11] Historické sídlo je zasadené do rozprávkovej prírody a výhľad z neho do okolia je prekrásny.
Fotogaléria
Hrad Čabraď 18. storočieHrad Čabraď koniec 19. storočiaHrad Čabraď kresba z konca 19. storočiaHrad Čabraď zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1900)Hrad Čabraď zp © Imrich Kluka, archív (detail dobovej pohľadnice, 1900)Hrad Čabraď foto © Imrich Kluka 8/2007Hrad Čabraď foto © Imrich Kluka 8/2007Hrad Čabraď foto © Imrich Kluka 2/2009Hrad Čabraď foto © Imrich Kluka 2/2009Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011Hrad Čabraď foto © Jana Lacková 10/2011
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 88.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 88 - 89.
[3] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 62.
[4] KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav: Hrady, najkrajšie zrúcaniny. Bratislava: Dajama, 2007. s. 85.
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 90 - 91.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 89 - 90.
[7] Nástenná výzdoba bola viditeľná ešte v polovici 20. storočia, keď robila prieskum hradu česká hradologička Dobroslava Menclová. PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 90.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 90.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 90.
[10] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. s. 27.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 88.
Bibliografia
NEŠPOR, Jaroslav: Čabraď. In: Krásy Slovenska, LXXXI, 2004, č. 5-6, s. 50 - 51.
GPS
48.243178, 19.105782
48°0 14' 35.44", 19°0 6' 20.82"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk