Ľudová architektúra   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Čelovce - pamiatková zóna
Iný názov
Hontianske Čelovce
Lokalita
obec Čelovce, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Pôdorys sídla sa vytváral vo forme radovej zástavby okolo oboch brehoch Veľkého potoka na jeho sútoku s nepomenovaným tokom. Od tohto miesta je vytvorený centrálny priestor – náves, cez ktorú potok dodnes mierne meandruje. Priestor návsi využili na stavbu samostatných blokových verejných stavieb – obecného domu, krčmy a kováčne z roku 1897. Charakter zástavby ľudových domov zodpovedá princípom uplatňovaným v regióne stredoslovenskej nížinnej oblasti. Sú to samostatne stojace murované kamenné trojpriestorové omietané domy s predzáhradkami na kamenných podmurovkách vyrovnávajúcich terén. Sú často podpivničené, s hospodárskymi stavbami, maštaľou a šopou radenými za obytnou časťou. Všetky stavby jedného hospodárskeho dvora stoja pod spoločnou valbovou strechou. V niektorých prípadoch sú stodoly postavené kolmo na dom, čím sa uzatvárajú dvory zo zadnej strany parcely. Domy stoja dvojosovými štítmi smerom k ulici. Štíty lemujú dekoratívne vyrezávané lišty. Na čelných fasádach boli pôvodne dve malé štvorcové okienka, niekedy lemované kamennými osteniami alebo dekoratívne vyrezávaným dreveným fošňovým obložením. V štítoch sa v omietke nachádza datovanie, niekedy i s iniciálkami stavebníka. Niektoré fasády zdobia v omietke jednoduché dekoratívne prvky a profilované nadokenné rímsy. Fasádu členia lizény. Sedlové strechy s tvrdou krytinou majú v štíte mohutné podlomenice a vysunuté podstrešie na čelnej strane podpierajú po stranách pôvodne i murované, dnes drevené stĺpy. Najstaršia zástavba ľudových domov pochádza z konca 19. storočia. Zaujímavým prvkom sídla sú do svahu vykopané pivnice s vymurovanými vstupmi, ktoré sa používajú dodnes a typické vahadlové studne. [1]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V širšom okolí obce sa nachádza rozsiahle laznícke osídlenie. Zachované hodnoty prostredia hontianskeho vidieckeho sídla viedli v roku 1997 k vyhláseniu pamiatkovej zóny. [2]

Súčasný stav a využitie
Stav domov je dobrý.
Prístup
Obec Čelovce leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej planiny v doline Čelovského potoka. Nachádza sa 32 km juhovýchodne od mesta Krupina. Čelovský chotár susedí s chotármi obcí veľkokrtíšskeho okresu Hrušov, Vinica, Ďurkovce, Širakov a Opava, na severnej strane s chotármi obcí Drienovo, Čabradský Vrbovok, a Cerovo. Chotár tvoria vysoké rozrezané chrbty z andezitických tufitov vulkanického pôvodu. Je odlesnený, len strmšie úbočia dolín a juhozápadná časť chotára je zalesnená bukovým a dubovým lesom. Značnú časť chotára pokrývajú lúky a pasienky. Má hnedé a ilimerizované pôdy. [3]
Poznámky
[1] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. Bratislava: DAJAMA, 2008. s. 76 - 77.
[2] DVOŘÁKOVÁ, Viera: Ľudová architektúra. s. 77.
[3] www.celovce.eu (3.10.2015)
Bibliografia
www.celovce.eu
GPS
48.183127, 19.143026
48°10'59.3"N 19°08'34.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk