Čerhov - Židovský cintorín - pamiatkynaslovensku.com - (cerhov-zidovsky-cintorin)









Cintoríny židovské   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Čerhov - Židovský cintorín
Lokalita
obec Čerhov, okres Trebišov, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Čerhov je obec so slovenský obyvateľstvom, i keď sa nachádza v oblasti Tokaja, kde v iných dedinách dominuje maďarská národnostná menšina. Podľa záznamov z roku 1857 žilo v obci 150 Židov. Potom však nastal prudký pokles, o čom svedčí zápis z roku 1910, keď Čerhov obývalo už len 23 obyvateľov židovského pôvodu. Za Rakúsko-Uhorska, 1. ČSR i v čase Horthyho okupácie, keď Čerhov pripadol Maďarsku, tu však žila pomerne početná židovská komunita. Až do osudného roku 1944, keď Maďari začali s jej deportáciou do koncentračných táborov. Komunita v obci žila s ostatnými obyvateľmi v zhode. Medzi sebou síce rozprávali jazykom jidiš, ale s ostatnými najmä slovenčinou. Od roku 1931 chodievali na bohoslužby do synagógy, ktorú dal v Slovenskom Novom Meste vystavať tamojší lekár židovského pôvodu Dr. Grünwald. Z náboženských sviatkov, ktoré praktizovali priamo v Čerhove, ľuďom ostalo najviac v pamäti stavanie „kučiek“. Boli to akési koliby z čačiny, ktoré mala každá židovská rodina v záhrade. Konali tak v októbri, v čase kedy má údajne prísť súdny deň. Po celý týždeň chodili cez deň do „kučiek“, kde sa modlili a jedli len nekvasený chlieb zvaný maces. Prísne svätili aj soboty – sviatok šábes. V tieto dni nepracovali, a to ani v domácnosti, ale platili gazdinky, ktoré sa im doma o všetko postarali. [1]
 

V osudnom marci 1944 žili v Čerhove tri židovské rodiny – Weinstokovci, Moškovičovci a Frydmanovci. Moškovičovci vlastnili maličký závod, či skôr dielňu na plnenie pivných fliaš zo sudov a toto pivo rozvážali a predávali po okolitých obciach. Zamestnávali aj nežidovské obyvateľstvo. Weinstokovci mali obchod s rozličným tovarom. Frydmanovci boli starí ľudia, ktorí už nemali žiadne obchodné aktivity. Maďarskí policajti odviedli všetkých Židov do Sátorljaújhelyi, pričom najmladšie dievčatko malo šesť rokov. Boli deportovaní do koncentračného tábora v Poľsku. Z devätnástich odvlečených štrnásť zahynulo v plynových komorách. Z rodiny Weinstokovej sa po vojne do Čerhova vrátili dcéry, ktoré vysporiadali majetok a odišli žiť do Kanady a Izraela. [2]
 

Židovský cintorín neslúžil iba obyvateľom Čerhova, ale pochovávali sa tu Židia z celého okolia, pričom najväčšia komunita bola v Slovenskom Novom Meste. [3]

Súčasný stav a využitie
Cintorín je v udržiavanom stave.
Prístup
Nachádza sa pri vstupe do dediny vedľa železničného priecestia.
Poznámky
[1 - 3] SZABÓ, Slavomír: Čerhov – židovský cintorín. www.terraincognita.sk (22.3.2016)
Bibliografia
www.cerhov.sk



www.pamiatkynaslovensku.sk