Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Chtelnica
Lokalita
obec Chtelnica, okres Piešťany, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kaštieľ z roku 1603 s tereziánskou úpravou, ktorý bol adaptovaný v roku 1679 a v roku 1769. Kaštieľ je dvojpodlažná dvojtraktová stavba, akcentovaná prevýšenou hmotou troch rozalitov. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami a rovným stropom. Hlavná centrálna sála v strednom rizalite je zaklenutá českou plackou. Hlavnú fasádu člení vysoký pilastrový rád a rustikované lizény. Objekt má manzardové strechy. Na os zámku bol riešený rozsiahly anglický park. V parku okolo kaštieľa sú symetricky rozmiestnené štyri rokokové poschodové pavilóniky s manzardovou strechou. [1]
 

Na začiatku 17. storočia vlastnil kaštieľ Tomáš Erdödy po sobáši s Annou Ungnadovou. Rod Erdödyovcov mal kaštieľ v majetku viac ako dve a pol storočia. Majitelia nešetrili na prepychovom zariadení kaštieľa. Podľa súpisu inventára grófa Juraja Erdödyho z roku 1698 sa v ňom nachádzali maľované jedálenské nádoby najviac habánskeho pôvodu, okrúhly i štvorcový jedálenský stôl, šesť hodnotných obrazov na stenách, päť bielych habánskych mís, ktoré zhotovil dechtický habán Imrich Odler, sedem podobných tanierov i päť mís na ovocie. Prestavbu kaštieľa v neskorobarokovom slohu viedol staviteľ Braun, na vnútorných prácach sa uplatnili aj remeselníci, umelci, napríklad stolári. Podrobnejší popis kaštieľa sa zachoval z roku 1786. Okrem vlastných objektov k nemu patrili pestované záhrady s alejami, sady pomarančovníka, bažantnica a zverinec. Toto príslušenstvo vzniklo hlavne ako dôsledok príprav tereziánskych osláv v roku 1775, kedy zemepán Ján Erdödy, bývalý prezident uhorskej kráľovskej komory, privítal v kaštieli samotnú panovníčku Máriu Teréziu so sprievodnom, na jej počesť usporiadal poľovačky, ples, ohňostroj i ďalšie slávnosti. [2]
 

V polovici 19. storočia kaštieľ prevzali do vlastníctva Pálffyovci, ktorí dali obnoviť vnútorné zariadenie, umiestnili empírový nábytok, len v 13 miestnostiach ponechali pôvodné staršie zariadenie. Majitelia v roku 1912 kaštieľ prenajali, pričom väčšinu nábytku odviezli, ostatné vnútorné zariadenie za prevratu v roku 1918 pri rabovaní zničili. Zlému osudu neunikla ani umelecky cenná kaplnka vo východnom pavilóne s námetom Ukrižovania. Jej vznik spadá do rokov 1680 - 1688, renovovali ju v druhej polovici 18. storočia. Vo vnútornom zariadení umelecky najcennejší bol oltárny obraz Ukrižovania, olej na plátne, ktorý dal vyhotoviť gróf Ján Erdödy pravdepodobne v roku 1769, meno autora je neznáme, lebo samotný obraz sa po roku 1945 stratil, podobne ako ostatné vnútorné zariadenie kaplnky. Z písomných záznamov vyplýva, že v 19. storočí sa v nej nachádzali dva menšie obrazy, dva väčšie, tabernákulum, organ, dve pozlátené čaše, dva strieborné kalichy, cibórium, monštrancia a lampa. Okolie kaštieľa i priľahlé objekty v minulosti zodpovedali nárokom zemepána. Pod kaštieľom sa nachádzali priestranné pivnice, v ktorých napríklad roku 1760 uskladňovali 1958 okovov vína z panských i poddanských viníc. Jozef Pálffy v polovici 19. storočia dal upraviť okolie kaštieľa, najmä krásny anglický park vzácnymi cudzokrajnými drevinami, aleje zdobené alegorickými sochami, rybník na chov kaprov, založil skleník so vzácnymi kvetmi, ovocnú záhradu s rozlohou 30 jutár, letohrádok, promenádu. Pri kaštieli vybudovali panský pivovar v prevádzke ešte v roku 1870, stajne so známym chovom koní, iné hospodárske objekty, ktoré zbúrali v rokoch 1966 - 1967 pre výstavbu novej školy. [3]
 

Pálffyovci sa zdržiavali v kaštieli zriedkavo. V roku 1912 Jozef Pálffy dal kaštieľ do prenájmu majiteľovi bratislavského pivovaru Viktorovi Steinovi. Za správcu chtelnického majera ustanovili bohatého obchodníka židovského pôvodu Šándora Schneidera. Pálffyovci dali odviezť z kaštieľa najcennejšie vnútorné zariadenie, takže do konca druhej svetovej vojny zostal prakticky neobývaný. Tragické prevratové udalosti sa v novembri 1918 v Chtelnici prejavili aj na kaštieli. Rabovačka domácich i vpád maďarského vojenského oddielu 11. novembra spôsobili nenahraditeľné škody na vnútornom zariadení i na samotných objektoch kaštieľa. Zničil sa tiež písomný archívny materiál, ktorý obsahoval pramene k dejinám panstva aj obce, podobne bohatá knižnica, umelecký nábytok, väčšina zhorela, ostatok rozkradli. V novembri v roku 1941 slávnostne otvorili v kaštieli Vyššiu vodcovskú školu Hlinkovej mládeže za účasti prezidenta Dr. Jozefa Tisu. [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Chtelnica – kaštieľ s areálom (č. ÚZPF 881/1-7) – architektonicko-historický a umelecko-historický výskum - rok 2012. Autorky: Ing. arch. Jaroslava Žuffová, CSc., Ing. V. Vágenknechtová (park). [5]
 

Chtelnica – kaštieľ (č. ÚZPF 881/1-7) – architektonicko-historický výskum doplňujúci, 3. etapa - rok 2015. Autorka: Ing. arch. Jaroslava Žuffová, CSc.. [6]
 

Chtelnica – kaštieľ s areálom (č. ÚZPF 881/1-7) – architektonicko-historický výskum vykonaný počas obnovy časti areálu, 4. etapa - rok 2016. Autorka: Ing. arch. Jaroslava Žuffová, CSc.. [7]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla nie je dobrý.
 

Po roku 1945 kaštieľ prevzal do vlastníctva štát, formálne v roku 1949 požiadala štátna správa grófa Pálffyho, aby odovzdal objekty. Už v školskom roku 1945 - 1946 v kaštieli umiestnili Meštiansku školu, neskôr Základnú deväťročnú školu. V rožných pavilónoch dočasne umiestnili byty, v jednom lekársku ordináciu. Tento stav trval do roku 1972, keď vybudovali novú školu s príslušenstvom. Keďže o využitie kaštieľa nemali záujem kultúrne inštitúcie, prevzalo ho ministerstvo vnútra, najskôr v ňom zriadilo svoju školu. Objekty z časti renovovali, upravili okolie s parkom, v areáli však vybudovali garáže. Pôvodný masívny oporný múr od cesty zbúrali a nahradili novým. Po zániku školy bol v kaštieli zriadený archív ministerstva vnútra. V roku 1963 bol areál kaštieľa pridaný do zoznamu nehnuteľných pamiatok Západoslovenského kraja. Od roku 2000 je majetkom obce. V súčasnosti je park zmenšený a zle udržiavaný, stromy odumierajú a nové nepribúdajú. [8]

Prístup
Stojí v strede obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Chtelnica zp © Jiří Fiedler, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Kaštieľ Chtelnica foto © Imrich Kluka 6/2012Kaštieľ Chtelnica foto © Imrich Kluka 6/2012
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 484.
[2 - 4] www.chtelnica.sk (2.5.2013)
[5] www.pamiatky.sk (1.11.2014)
[6] www.pamiatky.sk (23.9.2016)
[7] www.pamiatky.sk (18.11.2017)
[8] www.chtelnica.sk (2.5.2013)
Bibliografia
www.chtelnica.sk
GPS
48.567922, 17.622118
48°0 34' 4.52", 17°0 37' 19.62"



www.pamiatkynaslovensku.sk