Cintoríny vojenské   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Na Slovensku sa nachádza 32 495 vojnových hrobov, z tohto počtu je 23 316 vojnových hrobov z prvej svetovej vojny a 9 179 hrobov z druhej svetovej vojny, v ktorých je pochovaných celkovo 160 000 padlých vojakov. Tieto údaje sa menia, nakoľko existuje veľké množstvo frontových cintorínov na severovýchode Slovenska v nedostupných terénoch, kde ešte stále dochádza k objaveniu nových pohrebísk. Vojnový hrob sa zo zákona nesmie zrušiť, pričom obec ako jeho vlastník a správca musí zabezpečiť jeho identifikovateľnosť a taktiež pravidelnú starostlivosť. Okrem toho sa eviduje 923 iných pietnych symbolov, ktoré sa viažu k prvej svetovej vojne a 2 811 pietnych symbolov na pamiatku obetiam padlých v druhej svetovej vojne. Pod pietnymi symbolmi rozumieme pamätné tabule, ktoré sa nachádzajú na budovách, alebo sú samostatne umiestnené na rôznych podstavcoch. Ďalej rôzne pomníky, pamätníky, pamätné miesta ako údolie smrti, alebo rôzne areály v obciach, kde sú umiestňované aj muzeálne zbierky, ktoré sa viažu k vojnových udalostiam. [1]
 

Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160 000 padlých vojakov. Z toho 65 900 vojakov prišlo o život v prvej svetovej vojne a viac ako 93 000 vojnových obetí je z druhej svetovej vojny. [2]
 

Samozrejme, že niektoré cintoríny sa viažu napríklad k nemeckej, červenej, alebo rumunskej armáde, ale počty vojakov jednotlivých národností nie sú presné. Napríklad v rakúskej armáde z prvej svetovej vojny, či v červenej armáde by sme veľmi ťažko identifikovali národnosti. Ale vo všeobecnosti je možné povedať, že na území Slovenskej republiky je okrem Slovákov a Čechov najviac padlých vojakov národnosti ruskej, ďalej talianskej, rumunskej, nemeckej či maďarskej. Na Slovensku sa registruje dokonca aj niekoľko padlých Turkov, dvaja Američania a aj niekoľko príslušníkov britskej armády. [3]
 

Štyri turecké vojnové hroby, ktoré sú dokonca identifikovateľné podľa náhrobku, je možné nájsť na zachovalom vojenskom cintoríne v Nitre v časti Mlynárce. Ďalších dvadsať tureckých vojakov je pochovaných na verejných cintorínoch v Nitre. V priebehu normalizácie totiž vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny nemali až takú vážnosť, a tak okolo nich začali vznikať civilné hroby. Niektorí padlí moslimského vierovyznania, medzi nimi aj tureckí vojaci, sú pochovaní aj na cintoríne v Trenčíne, ktorý sa však nachádza vo vojenskom objekte, kde nie je verejný prístup. [4]
 

Z prvej svetovej vojny sú tri druhy cintorínov: frontové, lazaretné a legionárske. Frontové cintoríny sa nachádzajú na severe východného Slovenska, pričom väčšina z nich zostala v pôvodnom stave. Niektoré dokonca ani neboli dobudované, nakoľko boli dané do dočasného stavu, ktorý sa mal riešiť, ale po druhej svetovej vojne sa venovala pozornosť len vojnovým hrobom, ktoré sa týkali červenej armády. Jednoznačne možno povedať, že z hľadiska pochovaných je najväčší frontový cintorín vo Velkrope. Lazaretné, alebo zajatecké cintoríny vznikali pri lazaretoch a zajateckých táboroch prevažne juhu západného Slovenska a v niektorých lokalitách stredného Slovenska. Na vojnovom cintoríne v Komárne je viac ako 6 000 pochovaných rôznych národností. Aj v tomto prípade sa z lazaretného cintorína stal mestský, na ktorom boli vybudované civilné hroby, takže zostala len malá časť vojnových hrobov. Vybudoval sa pekný pamätník, na ktorom sú napísané počty padlých jednotlivých národností a príslušnosti k armáde. Zaujímavý je vojnový cintorín vo Veľkom Mederi, kde je pochovaných viac ako 5 000 srbských vojakov. Žiaľ, stavebnou činnosťou a budovaním komunikácií bola v minulosti časť pohrebiska znehodnotená. Hroby sa podarilo zrekonštruovať, vybudovala sa tu kaplnka a starostlivosť o hroby je na výbornej úrovni. Na cintorín chodia pravidelné návštevy zo Srbska a srbskej ambasády. Viac ako tisíc talianskych vojakov je zase pochovaných v Dunajskej Strede a v Šamoríne. Treťou skupinou sú legionárske cintoríny, ktoré vznikali najmä na juhu stredného Slovenska počas konfliktov s československými légiami od 18. do 20. roku 20. storočia. Z legionárskych cintorínov je to najmä vojnový cintorín v Lučenci či Nových Zámkoch. Najlepšie sa dajú identifikovať vojnové cintoríny z druhej svetovej vojny, ktoré vznikali po vojne v druhej polovici 40. rokov, respektíve boli dobudovávané v druhej polovici 50. rokov. [5]
 

Vojnové hroby na Slovensku sú priamo vo vlastníctve, alebo v správe miest a obcí. Vlastník sa musí starať o tieto hroby z hľadiska zákona a taktiež na základe ženevských dohovorov, ktoré má Slovensko uzatvorené. Je niekoľko výnimiek, kde je vlastníkom Ministerstvo obrany SR, ktoré správu deleguje na konkrétne inštitúcie. To je však len v prípade štyroch objektov na území Slovenska. Vojnové hroby patria pod Ministerstvo vnútra SR z historického hľadiska, nakoľko budovanie vojnových pohrebísk počas prvej svetovej. vojny mali na starosti žandárske stanice ako útvary polície. Neskôr prešla táto kompetencia na povereníctva štátu, pričom obce ich majú v správe od začiatku 90. rokov. [6]
 

Od existencie zákona o vojnových hroboch z roku 2005 sa na Slovensku podarilo zrealizovať množstvo rekonštrukcií. Pozornosť sa sústredila predovšetkým na miesta, kde bol havarijný stav. Keby sa nezakročilo, tak by došlo k zániku cintorína, respektíve pamätníka. Podarilo sa začať rekonštrukciu cintorína v Dunajskej Strede, ktorý bol pred obnovou v nevyhovujúcom stave. Problémom boli náletové dreviny, ale aj vandali, ktorí sa pokúšali odkryť niektoré hroby. Cintorín je rozsiahly svojou plochou, ale postupne ho dávame do poriadku a pevne verím, že do roku 2018 by areál mohol byť zrekonštruovaný k všeobecnej spokojnosti. Okrem toho boli obnovené pomníky červenej armády na Slavíne, v Humennom, v Žiline a taktiež viaceré pohrebiská na severe Slovenska, kde bola situácia najakútnejšia. Ďalej prebehla úprava a obnova cintorínov v Zborove, v Roškovciach, vo Vyšnom Mirošove, Hunkovciach, Vyšnej Jablonke, Čabinách, atď. [7]
 

Pozitívne ohlasy sú na rekonštrukciu cintorína Petržalka-Kopčany. Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Nachádzal sa neďaleko lazaretnej nemocnice, v ktorej zomierali zranení vojaci na následky zranení a chorôb. Aj toto pohrebisko bolo vo veľmi zlom stave. Trápili ho náletové rastliny a taktiež bezdomovci, ktorí sa ubytovali v neďalekých bunkroch a devastovali okolie. [8]
 


 


 


Poznámky
[1 - 8] www.pohrebnictvo.sk (13.5.2015)



www.pamiatkynaslovensku.sk