Článok k sekcii Galérie - pamiatkynaslovensku.com - (clanok-k-sekcii-galerie)









Galérie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Galéria – architektonický článok, súčasť architektúry, predstavuje dlhú chodbu alebo ochodzu zvonku alebo zvnútra budovy vo výške poschodia. V renesančných alebo barokových stavbách je to dlhá spájacia miestnosť s celým radom okien, slúžiaca na umiestnenie umeleckých zbierok.
 

V období renesancie sa spája s Talianskom - mestské štáty = prosperita, bohatstvo. Najbohatšie vrstvy investovali veľké finančné prostriedky, do vybudovania svojich mestských sídiel – palácov a na ich výzdobu. Vo svojich sídlach si vytvárali galérie – reprezentačné priestory, kde prijímali vzácnych hostí, uzatvárali svoje obchody. Prezentovali tu obrazy a sochy najvýznamnejších autorov. Boli to najmä rodinné portréty, ale aj obrazy zobrazujúce ich najbližšie prostredie - krajinku, prírodu. Spočiatku neboli prístupné verejnosti.
 

Prvé verejné sprístupnenie umeleckých zbierok sa datuje do polovice 18. storočia vo Francúzsku. Súvisi s Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou, ktorá bola prvým pokusom o ustanovenie demokracie v spoločnosti, ale tiež v umení a štáte.
 

Na Slovensku vznikali galérie podstatne neskôr. Prvá štátna verejná špecializovaná galéria vznikla v roku 1948, pod názvom Slovenská národná galéria, ustanovená zákonom NR SR z iniciatívy Laca Novomeského.
 

Galérie špecializované na výtvarné umenie sa volajú Múzeá umenia. Najznámejšie v Európe je Národné múzeum Louvre v Paríži vo Francúzsku. V anglo-americkom prostredí sú to Galeri. Od múzeí sa odlišujú tým, že sú to špecializované inštitúcie zamerané výhradne na výtvarné umenie:
 

a/ voľné - vznikajúce so spontánnej potreby autora, majú duchovný, intelektuálny a vzdelávací rozmer
 

b/ aplikované – úžitkové umenie - dnes viac známe pod pojmom dizajn, súvisia s tvorbou súčasného životného štýlu a to najmä:
 

- umeleckej tvorby do architektúry a verejných priestranstiev - patria sem plagáty a bilbordy
 

- umeleckej tvorby spájanej s každodenným životom - móda, odievanie, šperky, potreby do domácnosti (keramika)
 


 

Slovenská národná galéria, Bratislava - vznikla v roku 1948 ako vrcholná zberateľská a umenovedná inštitúcia, ktorej činnosť má celonárodný záber a plní funkciu reprezentácie a prezentácie výtvarného umenia v zahraničí. Jej prvý riaditeľ Dr. Karol Vaculík položil základy zbierkových fondov a členenia činnosti jednotlivých oddelení, ktoré sa dodnes v podstate používa, hoci prešlo počas vývinu niekoľkými obmenami a zmenami.
 

Členenie:
 

1. oddelenie starších dejín výtvarného umenia (romantizmus, gotika, renesancia, barok)
 

2. oddelenie umenia 19.storočia na Slovensku
 

3. oddelenie moderného výtvarného umenia – umenia 20.storočia
 

- moderna – prvá polovica 20.storočia
 

- novšie dejiny až po súčasnosť
 


 

Prvoradé poslanie SNG je uchovávať kultúrne dedičstvo národa vo všetkých oblastiach výtvarnej tvorby - získava, uchováva, mapuje a prezentuje. Na každom oddelení pracujú odborní pracovníci – kurátori, ktorí nielen uchovávajú umelecké predmety, ale majú za úlohu ich aj získavať, musia byť zbehlí a do určitej miery aj zdatní obchodníci.
 


 

Sídli v pôvodnom barokovom objekte lodných kasární. Má 4 pobočky:
 

1. Galéria insitného umenia v Pezinku (neprofesionálneho naivného na vysokej umeleckej úrovni)
 

2. Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku (hlavná osobnosť moderného výtvarného umenia u nás, považovaný za slovenského Picassa)
 

3. Galéria Ladislava Medňanského, Strážky – umelec z prelomu 19. a 20.storočia privlastňovaný aj maďarskou stranou
 

4. Zvolen - Zvolenský hrad – situované krátkodobé meniace sa expozície
 


 

Stále expozície v SNG:
 

Expozícia románskeho a gotického umenia
 

Románska doba (ranokresťanské) zachovaných len málo pamiatok predmetného charakteru, skôr sakrálne pamiatky rotundovitého charakteru (Drážďovce).
 

Gotika pomerne bohatá aj v rámci expozície, prevláda sakrálne umenie spojené s náboženskou a cirkevnou tematikou. Sú to prevažne oltáre (drevené – najznámejší autor Majster Pavol z Levoče a jeho žiaci), tiež sochy svätcov, významné zastúpenie má tabuľová oltárna maľba, sporadicky závesné maľby, tiež úžitkové umenie spojené so sakrálnou liturgiou (kalichy, kríže).
 


 

Z hľadiska tematického určenia je obohatená i o profánnu (svetskú) tvorbu – reprezentovanú závesnou maľbou portrétov šľachticov, ale aj z bežného života.
 

Prevažuje maľba a sochárska tvorba, menej umelecká grafika. Tá zaznamenala rozvoj v neskorej renesancii vznikom kníhtlače a prvými technikami, boli drevoryt a drevorez. Prejavuje sa predovšetkým v ilustrácii kníh.
 


 

Expozícia barokového umenia
 

Obdobie 16. - 18.storočia má charakter príbuzný renesančnej, sakrálne (sochárske, grafické maliarske0 objavuje sa sakrálna nástenná maľba – maľba do omietky.
 


 

Expozícia 19.storočia
 

Zachytáva prejavy spojené s voľnou závesnou maľbou, nielen portrétovou, ale obohacuje ju o zobrazenie každodenného života, kde prevažujú sociálne témy - predstavitelia: Ladislav Medňanský (sociálny žáner, krajina), Dominik Škutecký (stálu expozíciu má v štátnej galérii v Banskej Bystrici) a P. M. Bohúň.
 


 

Umenie 20.storočia
 

Najbohatšie zastúpená expozícia, ale aj najproblematickejšia z politicko-spoločenských dôvodov. Rozdelená na umenie prvej polovice 20. storočia – prelom koniec 19. a začiatok 20.storočia - realistická tvorba a na umenie 20. a 30. rokov 20.storočia - aplikácia prvkov moderného európskeho umenia - zakladateľská generácia: Martin Benka (stálu expozíciu má v Martine), Ľudovít Fulla v Ružomberku, Miloš Alexander Bazovský v Trenčíne a Mikuláš Galanda. Z hľadiska aplikácie moderny do umenia bol hlavný iniciátor Martin Benka, najväčšie úspechy dosiahol Ľudovít Fulla – známy aj svojimi abstraktnými maľbami.
 

Generácia 1909 (podľa dátumu narodenia) - nadviazala na diela Ľ. Fullu a Mikuláša Galandu, ujali sa u nás smery kubizmus a expresionizmus
 

Kubizmus – charakteristický opustením perspektívneho zobrazovania priestoru a zdôraznením základných geometrických tvarov objektov
 

Expresionizmus – charakterizuje ho zameranie na vnútorné psychické stavy, vyjadruje sa farebnou a tvarovou deformáciou. Predstavitelka: Ester Šimerová - Martinčeková
 

Generácia 1919 – tiež medzivojnová - vrcholné obdobie tvorby od roku 1918 a potom reakcia na hrôzy druhej svetovej vojny.
 


 

Stála expozícia zobrazuje nielen umelecko-historické (nielen výtvarné) kvality, ale aj dobové súvislosti.
 


 

V roku 2000 usporiadala SNG veľkú výstavu Dejiny slovenského výtvarného umenia 20.storočia. Pri tejto príležitosti vydali rozsiahlu publikáciu, editorkou bola Zora Rusinová + 17 historikov umenia. Ide o základnú sumarizujúcu literatúru 20.storočia.
 


 

Všetky štátne galérie na Slovensku (17) a 1 mestskú v Bratislave zastrešuje stavovské združenie Rada galérií Slovenska, ktorá vznikla v roku 1990 a pracuje dodnes. Sleduje ochranu odborných činností a funkciu štátnej ochrany zbierkových predmetov.
 


 


 

text: Viliam Mazanec
 


 




www.pamiatkynaslovensku.sk