Kláštory   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kláštor - z latinského claustrum, teda uzatvorené miesto. Ide o sídlo spoločenstva mníchov, ktorého spôsob života je upravený jednotným kláštorným alebo rádovým poriadkom (regulou). Kláštor je rehoľný dom ako najnižšia a základná jednotka mužskej alebo ženskej rehole, v ktorom žije jednotným životným štýlom spoločenstvo mužov alebo žien, ktorí v záujme dosiahnutia kresťanského ideálu sa zriekajú osobného majetku, telesných žiadostí, vlastnej slobody a pri vstupe do rádu za zaväzujúcú skladaním sľubu čistoty, chudoby a poslušnosti predstaveným. Kláštor obývajú rehoľné osoby, mnísi alebo mníšky. Novoveké rehole pojali do svojich stanov aj doplnené profesné úlohy. Rehoľné organizácie od 16. storočia sa nazývajú kongregáciami alebo spoločnosťami a nemajú už slávnostné a doživotné, ale iba jednoduché a dočasné sľuby. [1]
 

Obyvatelia kláštora sú vždy z rovnakého cirkevného rádu (napríklad templári, jezuiti, benediktíni, karmelitáni). Sú oddaní životu v celibáte, rozjímaní a modlitbe. Okrem kresťanských kláštorov sú známe aj kláštory budhistické či taoistické. Kláštory boli v Európe v minulosti významnými strediskami vzdelanosti, niektoré mali aj vojenský význam. Prvým náboženským vodcom, ktorý založil mníšsky rád, bol pravdepodobne v 6. storočí pred Kr. Budha. Poriadkom, ktorý zaviedol, sa budhistickí mnísi riadia dodnes. V 2. storočí pred Kr. si sekta esénov založila na brehu Mŕtveho mora židovské mesianistické spoločenstvo.
 

Počiatky mníšstva siahajú do 3. storočia a viažu sa na územie Sýrie a Egypta. Mníšstvo malo vtedy pustovnícky charakter. Zakladateľom západného mníšstva je svätý Benedikt, ktorý v roku 529 spísal pravidlá rehoľného života a založil prvý kláštor na hore Montecassino, južne od Ríma. [2]
 

Rozkvet veľkých mníšskych rádov Európy nastal v 10. storočí. Benediktínsky kláštor založený v roku 909 vo francúzskom Cluny pokryl väčšinu Európy sieťou svojich kláštorov. Tie boli priamo podriadené mocnému clunyjskému opátovi. Kláštory si v Európe budoval aj rád cisterciánov (založený bol v roku 1098), podobne ako kartuziáni a iné rády. Kláštory boli pevnou súčasťou stredovekého života ako pútnické miesta a strediská lekárskej starostlivosti a vzdelanosti. Mnohí mnísi boli umelcami a kronikármi a kláštorné knižnice uchovávali staroveké texty a rukopisy Biblie. V období 1536 – 1540, v čase anglickej reformácie, boli anglické kláštory zrušené a ich majetok pripadol korune. Do roku 1540 uzavreli asi 800 kláštorov. Zo svojich spoločenstiev bolo vyhnaných takmer 11 000 mníchov, mníšok a ďalších osôb závisiacich od kláštorov. V období rušenia kláštorov mnohé zničili a ich pôdu rozdelili medzi korunu a šľachtu. Zároveň sa zvýšil vplyv aristokracie na menovanie duchovných v jednotlivých farnostiach. [3]
 

Na kontinente bol rozvoj kláštorov v období od 13. do 15. storočia oslabený v dôsledku vojen, moru a náboženských schiziem. Posilnili ich až nové rády zakladané v 16. storočí, napríklad Tovarišstvo Ježišovo čiže Jezuiti. Tí zohrali veľkú úlohu v protireformácii a svoj vplyv na rímskokatolícku západnú Európu uplatňovali – v cirkevných aj svetských veciach – až do vzniku osvietenstva v 18. storočí. Aj v habsburskej ríši Jozef II. rozpustil začiatkom 80. rokov 18. storočia kláštory tzv. žobravých rádov. Tie po jeho smrti obnovili činnosť. Po nástupe k moci komunisti v strednej i východnej Európe, vrátane Slovenska [4], kláštory takmer úplne zlikvidovali. [5]
 


 

Stavitelia kláštorov niekoľko storočí stáli na čele architektonického a umeleckého vývoja. Od 9. storočia až do konca 18. storočia patrili k najväčším stavebníkom na území Uhorska. Ich stavebná kultúra poznačila tvárnosť kultúrnej krajiny. Kláštorný areál je urbanistický komplex stavieb jednoznačného funkčného určenia s funkčne symbolicky ponímanou dispozíciou, sústredenou okolo rajského dvora. Benediktínsky kláštor je „stavebný poriadok, stavebný štýl, stavebná pokora, askéza, Boží pokoj.“ Tento poriadok je vyjadrený v kvadratickom rajskom dvore „extra mundum“ otvoreného do neba. Prototyp a zároveň najstarší zachovaný architektonický plán predstavuje ideálny pôdorys benediktínskeho kláštora zachovaný v knižnici kláštora v Sankt Gallen z prvej polovice 9. storočia. [6]
 


 

Zachytáva všetky typologické druhy, tvoriace súčasť kláštorného komplexu:
 

- kláštorný kostol
 

- rajský dvor
 

- krytý ambit (krížová chodba)
 

- kapitulná sieň
 

- domitár (spálňa)
 

- refektár (jedáleň)
 

- kalefactorium
 

- vestiarum
 

- kuchyňa
 

- cintorín
 

- dom hostí
 

- hospodárske budovy – stajne, chlievy, stodoly, sýpka, kôlne, sklady, pekáreň, pivovar, mlyn, sušiarne, remeselnícke dielne. [7]
 


 

Schéma sa v priebehu vývoja a vo vzťahu k špecifikám jednotlivých rehoľných komunít menila a diferencovala. [8]
 


 

Základné členenie kláštorného komplexu.
 

- kostol a konvent čiže budovy, v ktorých žije osadenstvo kláštora (komenda u rytierskych rádov, kolégium u mladších rádov) a kongregácií (jezuiti, piaristi, trinitári, redemptoristi). [9]
 


 

Vývoj
 

Ideálnym prepojením kontemplatívneho a činného života v zmysle „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj) a požiadavkou zakladateľa tzv. Stabilitas loci (zotrvanie v jednom kláštore) zohrali benediktínske a neskôr cisterciánske a premonštrátske kláštory v rozmedí 9. až 13. storočia kľúčovú úlohu v civilizovaní a skultúrňovaní národov a území západnej a strednej Európy vrátane Slovenska. [10]
 

Prvé prejavy sakrálnej architekúry na Slovensku vzišli z aktivity benediktínskej rehole. Najstaršie kláštory ako panovnícke fundácie vznikli v Nitre – Zobor (9. storočie) [11], Hronskom Beňadiku (1075) [12], Klíži [13], Bzovíku (1131), Krásnej nad Hornádom (1143), Skalke pri Trenčíne (1224). Často ich zakladali na starších pohanských miestach. Najväčší rozkvet zaznamenali benediktíni v 9. - 12. storočí. [14]
 

V druhej vlne zakladali kláštory v Uhorsku reformovaní benediktíni-cisterciti, ktorí sa venovali poľnohospodárstvu (Bzovík, 1135, Spišský Štiavnik, 1223[15], Bardejov, 1247) a premonštráti, ktorí sa venovali kazateľstvu, pastorácii (1181 prevzali Bzovík, 1190 Leles, 1217 Bíňa, 1232 Jasov, 1238 Šahy, Kláštor pod Znievom). Najstaršie kláštory stavali benediktíni na návršiach, cisterciti v údoliach a kartuziáni (Skala útočiska, Slovenský raj) na odľahlých miestach v uzavretom lesnom teréne. Kláštory boli najprv drevené, potom kamenné. V 12. a 13. storoči je obdobím ich najväčšieho rozkvetu. [16]
 

V čase križiackych výprav sa formovali rytiersko-špitálnické rehole, ktoré spájali charitatívnu a militárnu funkciu (johaniti, križiaci sv. Kráľa Štefana). Zabezpečovali ochranu významných ciest a viedli hospice a špitály. [17]
 

Mendikanti, žobravé rehole františkánov a dominikánov sa usadzovali od začiatku 13. storočia v mestách. Ich nástup podmienila zmena sociálno-ekonomických pomerov, narastajúce sociálne rozpory. Ich dôraz na chudobu, dokonalá organizácia, ekonomická nenáročnosť, snaha priblížiť cirkevné učenie, čo najširším vrstvám a dôsledná ochrana čistoty viery im predurčila významné postavenie v spoločnosti. Skromnému životu sa prispôsobili kostoly aj budovy konventov, ktoré principiálne prijali benediktínsku pôdorysnú schému kláštornej kvadratúry, prispôsobenú stiesneným pomerom stredovekého mesta (fundácie pri mestých hradbách v štvrtiach chudoby s priestorm pre kláštornú záhradu). V 13. a 14. storočí bolo založených veľa kláštorov (františkáni a klarisky v Trnave, Bratislave, františkáni a dominikáni v Košiciach, dominikáni v Banskej Štiavnici, františkáni v Nitre, minoriti v Levoči), v 15. storočí (františkáni vo Fiľakove, Hlohovci, Okoličnom), v 17. a 18. storočí (Báč, Bardejov, Beckov, Komárno, Kremnica, Levice, Malacky, Naháč, Nové Zámky, Pruské, Prešov a ako jeden z posledných v Rožňave). [18]
 

V 13. storočí pribudli ešte ďalšie žobravé rehole s ideálom chudoby a jednoduchých foriem života: augustiáni (Bardejov, Hrabkov, Veľký Šariš), karmelitáni (Prievidza) a pôvodne v Uhorsku založený rád pavlínov (Horné Lefantovce, Trebišov, neskôr Trnava, Kežmarok, Šaštín, Vranov). [19]
 

V 17. a 18. storočí zaznamenali rehole a architektúra s nimi spojená druhý najväčší rozkvet v dejinách cirkvi. Jezuiti a piaristi sa zapojili do protireformácie a rekatolizácie. Jezuiti na Slovensko prišli už v 16. storočí do Trnavy a Kláštora pod Znievom. Stavebne a a urbanisticky sa prejavili až po adaptovaní sa v mieste pôsobenia, kde buď radikálne prestavali im zverený kláštor a kostol (Trnava, Kláštor pod Znievom, Skalka) alebo začali s novostavbou rezidencie či kostola (Trnava, Košice, Trenčín, Skalica, Žilina, Banská Bystrica, Komárno). V stavebnej činnosti im sekundovali piaristi (sv. Jur, Podolínec, Prievidza, Brezno, Nitra), ale aj františkáni a pavlíni, výrazne podporovaní cirkvenou hierarchiou alebo priamo cisárskym dvorom (Šaštín). Premonštráti veľkolepým spôsobom obnovili kláštorný areál v Jasove. Kláštor ešte aj dnes vyráža dych. Z málo početných ženských kláštorov vyniká kláštor alžbetínok v Bratislave a uršulíniek v Bratislave, Košiciach a Trnave, nedokončený zostal architektonický koncept kláštorného kostola kanonistiek Notre Dame v Bratislave od architekta Nicola Jadota. [20]
 


 


 


 

Rehole a kongregácie na Slovensku. [21]
 


 


 

Baziliánky
 

Názov: Rád sestier sv. Bazila Veľkého (OSBM). Založený bol v roku 354 v Anézii sv. Bazilom Veľkým pre jeho vlastnú sestru Markínu, na Slovensku začal pôsobiť v roku 1922 v Prešove.
 

Zakladateľ: sv. Bazil Veľký.
 

Charizma: spojenie kontemplatívneho života s apoštolským poslaním.
 

Pôsobenie: katechéza, starostlivosť o chrámy, výučba na gymnáziách.
 


 


 

Baziliáni
 

Názov: Rád baziliánov (OSBM). Založený bol v roku 357 v Anézii v Ponte (Malá Ázia), na Slovensku začal pôsobiť v časoch cyrilometodskej misie.
 

Zakladateľ: sv. Bazil Veľký
 

Charizma: najstaršia kresťanská rehoľa s východnou spiritualitou. Mnísi sa venovali motlitbe, manuálnej a intelektuálnej práci.
 

Pôsobenie: katechéza cez ľudové misie, hlásanie božieho slova, vedenie katolíckych škôl a evanjelizácia v masovokomunikačných prostriedkoch.
 


 


 

Benediktíni [22]
 

Názov: Rád sv. Benedikta (OSB). Založený bol v roku 529 v Monte Cassino, najstaršia kresťanská rehoľa so západnou spiritualitou, na Slovensku začal pôsobiť asi už v 9. storočí.
 

Zakladateľ: sv. Benedikt z Nursie.
 

Charizma: spoločný život, pravidelná liturgia, manuálna práca, pohostinnosť, starostlivosť o chudobných, vzdelávanie zverených chovancov.
 

Pôsobenie: farská pastorácia, výučba a výchova mládeže.
 


 


 

Premonštráti
 

Názov: Kanonický rád premonštrátov (OPraem). Založený bol v roku 1126 v Prémontré (Francúzsko), na Slovensku začal pôsobiť v roku 1170 v Jasove.
 

Zakladateľ: sv. Norbert zo Xantenu.
 

Charizma: kultivovanie prírody a literatúra.
 

Pôsobenie: farská pastorácia a stredné školstvo.
 


 


 

Karmelitáni
 

Názov: Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (OCD). Založený bol v roku 1209 na hore Karmel (Izrael), na Slovensku začal pôsobiť v 14. storočí v Prievidzi a v Prešove.
 

Zakladateľ: nie je, ale rehoľu reformoval sv. Ján z Kríža.
 

Charizma: prorocký duch Eliáša, mariánska úcta a rozjímanie o božom slove.
 

Pôsobenie: kontemplácia, apoštolát formou spovede, duchovné vedenie exercícií.
 


 


 

Františkáni [23]
 

Názov: Rehoľa menších bratov (OFM). Založená bola v roku 1209 v Assisi, na Slovensku začala pôsobiť pred rokom 1238 v Trnave.
 

Zakladateľ: sv. František z Assisi.
 

Charizma: bezvýhradné nasledovanie Ježiša Krista podľa evanjelia cestou chudoby a pokory.
 

Pôsobenie: farská pastorácia, ľudové misie, pedagogická a vydavateľská činnosť
 


 


 

Klarisky
 

Názov: Druhý rád sv. Františka. Založený bol v Assisi v roku 1212, na Slovensku sa usadil v roku 1240 v Trnave.
 

Zakladatelia: sv. František z Assisi a sv. Klára.
 

Charizma: kontemplatívny život v duchu ideálu úplnej chudoby.
 

Pôsobenie: klauzúrny život v kláštore, modlitba a manuálna práca.
 


 


 

Dominikáni [24]
 

Názov: Rád bratov kazateľov (OP). Založený bol v roku 1216 v Toulouse (Francúzsko), na Slovensku začal pôsobiť pred rokom 1250 v Košiciach, patrí k tzv. Žobravým reholiam, ktoré sa vrátili k modelu chudoby prvých kresťanských obcí. Významne prispeli k obráteniu heretikov.
 

Zakladateľ: sv. Dominik de Guzman.
 

Charizma: vnútorná motlitba, horlivé slávenie spoločnej liturgie, kontemplácia a ustavičné štúdium.
 

Pôsobenie: kazateľská činnosť s duchovnými cvičeniami, vyučovanie na univerzitách, prednášky, pôsobenie v médiách.
 


 


 

Paulíni
 

Názov: Rád sv. Pavla prvopustovníka (OSPPE). Založený bol v roku 1251 na kopci Patak v Piliši pri Ostrihome (Maďarsko), na Slovensku mal prvý kláštor v roku 1369 v Horných Lefantovciach.
 

Zakladateľ: Eusebius, ostrihomský kanonik.
 

Charizma: pustovnícka tradícia spojená s pastoračnou aktivitou.
 

Pôsobenie: ohlasovanie evanjelia, vysluhovanie sviatosti zmierenia a šírenie mariánskej úcty.
 


 


 

Kapucíni
 

Názov: Rád menších bratov – kapucínov (OFMCap). Založený bol v roku 1528 v Abcacine (Taliansko), na Slovensku začal pôsobiť v roku 1674 v Pezinku.
 

Zakladateľ: Matúš Bascio, františkánsky kňaz.
 

Charizma: putovné kazateľstvo, prísna chudoba, osobná spontánna modlitba, dynamická apoštolská pastorácia.
 

Pôsobenie: farská pastorácia, kazateľstvo.
 


 


 

Jezuiti [25]
 

Názov: Spoločnosť Ježišova (SJ). Založená bola v roku 1534 v Paríži, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1561 v Trnave.
 

Zakladateľ: sv. Ignác z Loyoly.
 

Charizma: služba Bohu a ľuďom, vnútorná reforma cirkvi, triezva bezvýhradná oddanosť Kristovi a jeho námestníkovi pápežovi.
 

Pôsobenie: poskytovanie duchovných cvičení (exercícií), pedagogická činnosť a pastorácia vysokoškolskej mládeže a vedeckých pracovníkov.
 


 


 

Uršulínky
 

Názov: Rímska únia rádu sv. Uršule. Založená bola v roku 1535 v Brescii (Taliansko), na Slovensku sa usadila v roku 1676 najskôr v Bratislave.
 

Zakladateľka: sv. Angela Merici.
 

Charizma: komunitný život v kontemplácii spojenej s apoštolátom v školách.
 

Pôsobenie: vyučovanie a výchova dievčat vo vlastných ústavoch a školách, katechéza.
 


 


 

Milosrdní bratia
 

Názov: Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha. Založená bola v roku 1537 v Granade (Španielsko), na Slovensku mala svoj prvý kláštor a nemocnicu v roku 1650 v Spišskom Podhradí.
 

Zakladateľ: Ján z Boha (Juan Ciudad).
 

Charizma: ustavičné pripodobňovanie sa Kristovi vo vzťahu k chorému človeku a v skutkoch milosrdnej lásky.
 

Pôsobenie. ošetrovateľstvo a lekárska staroslivosť v nemocniciach a sociálnych zariadeniach.
 


 


 

Piaristi
 

Názov: Kňazský rád chudobných Matky Božej zbožných škôl (SchP). Založený bol v roku 1597 v Ríme, na Slovensku začal pôsobiť v roku 1642 v Podolínci.
 

Zakladateľ: sv. Jozef Kalazánsky.
 

Charizma: záchrana duší mladých ľudí zbožnosťou a poznaním, bezplatné škostvo pre chudobných.
 

Pôsobenie: výučba a výchova mládeže.
 


 


 

Notrdamky
 

Názov: Kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame (ND). Založené boli v roku 1597 v Mattaincourte (Francúzsko), na Slovensku začali pôsobiť z iniciatívy panovníčky Márie Terézie v roku 1747 v Bratislave, kde pokusne zavádzali nové pedagogické metódy.
 

Zakladatelia: sv. Peter Fourier a bl. Alexia le Clercová.
 

Charizma: motlitbou privádzať ľudí k Bohu a činnosťou prinášať Boha ľuďom, výchova a výučba dievčat.
 

Pôsobenie: pedagogická práca na základných a stredných školách.
 


 


 

Anglické panny
 

Názov: Inštitút preblahoslavenej Panny Márie (IBNV). Založený bol v roku 1609 v St. Omeri (Holandsko), na Slovensku začal pôsobiť v roku 1628 (1882) v Prešove.
 

Zakladateľka: Mária Wardová.
 

Charizma: výchova dievčat a ich formovanie do úlohy matky, obnovenie úlohy ženy v cirkvi.
 

Pôsobenie: materské školy, základné školy, gymnáziá a odborné školy.
 


 


 

Lazaristi (Vincentíni)
 

Názov: Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paule (CM). Založená bola v roku 1625 v Paríži, na Slovensku začala pôsobiť v Ladcoch.
 

Zakladateľ: sv. Vincent de Paule.
 

Charizma: služba biednym a opusteným, výchova kňazského dorastu, organizovanie pravidelných aktivít na formovanie duchovných konferencií a poskytovanie exercicií (duchovných cvičení).
 

Pôsobenie: farská pastorácia, správa internátov a výchovných zariadení, ľudové misie.
 


 


 

Alžbetínky
 

Názov: Rád sv. Alžbety (OSE). Založený bol v roku 1626 v Aachene, na Slovensku začal pôsobiť v roku 1738 v Bratislave.
 

Zakladateľka: Apolónia Radermaecherová.
 

Charizma: konanie skutkov milosrdenstva ošetrovaním chorých a prejavovaním lásky, prinášanie obiet za umierajúcich, ktorí sa nechcú zmieriť s Bohom.
 

Pôsobenie: nemocnice, apoštolát medzi chorými.
 


 


 

Vincentky
 

Názov: Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (DKL). Založená bola v roku 1633 v Paríži, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1870 v Košiciach.
 

Zakladatelia: sv. Vincent de Paule a sv. Lujza Marillac.
 

Charizma: služba duchovným, všetranná duchovná pomoc trpiacim.
 

Pôsobenie: charitné domovy pre starých duchovných a rehoľné sestry, zariadenia pre telesne a duševne postihnuté deti a dospelých, nemocnice.
 


 


 

Školskí bratia
 

Názov: Inštitút školských bratov (FSC). Založený bol v roku 1684 v Remeši (Francúzsko). Na Slovensko prišli v roku 1899 do Mojmíroviec.
 

Zakladateľ: sv. Ján de la Salle.
 

Charizma: bezplatná kresťanská výchova mládeže.
 

Pôsobenie: pedagogická činnosť na všetkých stupňoch škôl od materských až po univerzity.
 


 


 

Redemptoristi
 

Názov: Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR). Založená bola v roku 1732 v Salerne (Taliansko). Na Slovensku sa usadili v roku 1922 v Podolínci.
 

Zakladateľ: sv. Alfonz Mária de Liguori.
 

Charizma: byť medzi ľudom a vyhľadávať najopustenejších, konať ľudové misie, študovať a vyučovať morálku.
 

Pôsobenie: evanjelizácia formou ľudových misií, kázne a katechézy pre dospelých s vysluhovaním sviatostí, spolupráca laického apoštolátu.
 


 


 

Satmárky
 

Názov: Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta. Založená bola v roku 1842 v Satu Mare (Rumunsko), na Slovensku začala pôsobiť v roku 1857 v Bratislave.
 

Zakladateľ: satumarský biskup Ján Hám.
 

Charizma: starostlivosť o opustených, starých a chorých, výchova a výučba mládeže.
 

Pôsobenie: výučba na základných školách, práca v nemocniciach a sociálnych zariadeniach.
 


 


 

Školské sestry (Františkánky)
 

Názov: Kongregácia školských sestier III. regulovaného rádu sv. Františka (OSF). Založená bola v roku 1843 v Grazi. Na Slovensko prišli na pozvanie Andreja Hlinku v roku 1919 do Ružomberka.
 

Zakladateľka: Františka Antónia Lamplová.
 

Charizma: poskytnúť potrebnú výchovu a vzdelanie dievčatám ako základu kresťanskej rodiny, modlitbou, štúdiom a vzájomnou službou, kvalitne formovať učiteľky a vychovávateľky.
 

Pôsobenie: detské domovy, stredné školy, katechéza.
 


 


 

Spasiteľky
 

Názov: Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Založená bola v roku 1849 v alsaskom Niederborne, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1896 v Bratislave, kde sa v roku 1916 pretvorila na samostanú kongregáciu. Rehoľa má svoj generalát na Slovensku.
 

Zakladateľka: Alfonza Mária Eppingerová.
 

Charizma: ošetrovanie chorých, starostlivosť o chudobných a starých ľudí, výchova mládeže, vyučovanie náboženstva.
 

Pôsobenie: domovy dôchodcov, zariadenia pre mentálne postihnutých, základné školy.
 


 


 

Vykupiteľky
 

Názov: Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa (SDR). Založená bola v roku 1849 v alsaskom Niederborne, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1924 v Nových Zámkoch.
 

Zakladateľka: Alfonza Mária Eppingerová.
 

Charizma: starostlivosť o trpiacich, jednoduchosť, duch modlitby a hlboké spojenie s cirkvou, podomové ošetrovanie chorých a vyučovanie chudobných detí a sirôt.
 

Pôsobenie: nemocnice, domovy dôchodcov, služba v kňazských seminároch a exercičných domovoch, základné školy, materské škôlky, geriatrické centrá, ústavy pre mentálne postihnutých.
 


 


 

Krížové sestry
 

Názov: Kongregácia milosrdných sestier sv. Kríža. Založená bola v roku 1856 v Ingenbohli (Švajčiarsko), na Slovensku začala pôsobiť v roku 1865 v Chyzerovciach.
 

Zakladatelia: Theodozius Florentini a Mária Terézia Schererová.
 

Charizma: so silou smrti a zmŕtvychvstania usilovať sa nasledovať Ježiša Krista.
 

Pôsobenie: nemocnice, sanatóriá, ústavy sociálnej starostlivosti, výučba náboženstva.
 


 


 

Saleziáni
 

Názov: Saleziáni dona Bosca, Spoločnosť sv. Františka Saleského (SDB). Založení boli v roku 1859 v Turíne, na Slovensku začali pôsobiť v roku 1924 v Šaštíne.
 

Zakladateľ: sv. Ján Bosco.
 

Charizma: výchova a pastorácia chlapcov preventívnym výchovným systémom.
 

Pôsobenie: mladežnícke a študenstské pastoračné centrá, učňovské a stredné školy.
 


 


 

Mariánky
 

Názov: Kongregácia dcér Božskej lásky (FDC). Založená bola v roku 1868 vo Viedni, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1992 vo Veľkých Levároch.
 

Zakladateľka: Františka Lechnerová.
 

Charizma: pastoračná, sociálna, výchovná a charitatívna činnosť robená s obetavosťou a nezištnosťou.
 

Pôsobenie: výchovné zariadenia, nemocnice a sociálne zariadenia, cirkevná hudba a spev.
 


 


 

Saleziánky
 

Názov: Inštitút dcér Márie Pomocnice (FMA). Založený bol v roku 1872 v Taliansku, na Slovensku začal pôsobiť v roku 1940 v Nitre.
 

Zakladateľka: sv. Mária Dominika Mazzarellová.
 

Charizma: pomoc dievčatám k ľudskému a kresťanskému rastu, naučiť ich poznať pravú radosť, lásku a spoločenstvo pre zodpovedné poslanie ženy vo svete.
 

Pôsobenie: výučba náboženstva na školách, práca v materských školách a pastorácia mládeže na sídliskách.
 


 


 

Verbisti
 

Názov: Spoločnosť Božieho Slova (SVD). Založená bola v roku 1875 v Steyli (Holandsko), na Slovensku začala pôsobiť v roku 1923 v Močenku.
 

Zakladateľ: sv. Arnold Janssen.
 

Charizma: ohlasovanie evanjelia vo svete – svetové misie, priblíženie sa cudzím etnikám cez sociálnu prácu a aktivity.
 

Pôsobenie: evanjelizácia v misijných krajinách, najmä v Afrike a Ázii, ale aj ľudové misie v kreťanských krajinách.
 


 


 

Premonštrátky
 

Názov: Kongregácia sestier premonštrátok (Spaem). Založená bola v roku 1902 na Morave, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1930 vo Vrbovom.
 

Zakladateľ: páter Vojtech Frejka.
 

Charizma: kontemplácia, eucharistická úcta, slávenie liturgie.
 

Pôsobenie: pomoc kňazom, služba v kňazských seminároch, katechéza v školách.
 


 


 

Redemptoristi (Východného obradu)
 

Názov: Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR). Založená bola v roku 1913 v Kanade, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1921 v Stropkove.
 

Zakladateľ: sv. Alfonz Maria de Liguori, belgickí redemptoristi v Kanade.
 

Charizma: pomáhať na ceste k spáse opustených duší, denným posväcovaním seba k väčšej dokonalosti.
 

Pôsobenie: farská pastorácia a apoštolát medzi ľuďmi v extrémnych situáciách.
 


 


 

Sociálne sestry
 

Názov: Spoločnosť sociálnych sestier (SSS). Založená bola v roku 1923 v Maďarsku, na Slovensku začala pôsobiť v roku 1927 v Košiciach.
 

Zakladateľka: Margita Slachta.
 

Charizma. šírenie lásky sv. Ducha do každého prostredia, práca v sociálnej oblasti.
 

Pôsobenie: práca v civilných zamestnaniach v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére. Časť z nich neprejavuje navonok svoje rehoľné povolanie.
 


 


 

Misionárky lásky
 

Názov: sestry matky Terézie z Klakaty (MC). Založené boli v roku 1950 v Indii, na Slovensku začali pôsobiť v roku 1990 v Čadci.
 

Zakladateľka: blahoslavená Terézia (Agnes Bonxha Bojaxhiu)
 

Charizma: úsilie o spásu najbiednejších, ich prijatie milujúcim a chápavým srdcom, aby sa posilnilo ich telo, ale aj duch a myseľ.
 

Pôsobenie: v prísnej chudobe vo viac ako sto krajinách sveta sa starajú o núdznych, chorých, umierajúcich, apoštolujú v nemocniciach, väzniciach a pomáhajú opusteným.
 


 


 


 


 

text: Viliam Mazanec
 


 


 


Poznámky
[1] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. In: GREGOROVÁ, Jana – GREGOR, Pavel et al.: Prezentácia architektonického dedičstva II (Ochrana historických typologických druhov, ako predpoklad zachovania diverzity architektonického dedičstva). Bratislava: Perfekt, 2008. s. 54.
[2] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[3] ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. s. 231.
[4] V ČSR 13. – 14. apríla a 29. – 31. augusta 1950 boli kláštory zrušené, rehoľníci internovaní a mnohé cenné kultúrne a umelecké pamiatky zničené a rozkradnuté.
[5] ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. s. 232.
[6] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[7] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[8] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[9] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[10] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[11] Okolo roku 899, na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Mojmíra II., súhlasil pápež Ján IX. s vysvätením jedného arcibiskupa a troch biskupov pre Veľkú Moravu. Jedným z troch vysvätených biskupov bol nepochybne biskup pre nitriansku diecézu, druhým mohol byť biskup so sídlom v Debrove (dnes Feldebrö) neďaleko Jágru (Eger). K vtedajšiemu nitrianskemu biskupstvu patrili približne dve tretiny územia dnešného Slovenska (vrátane Spiša a Gemera) a zvyšné územie Slovenska patrilo diecéze so sídlom vo Feldebrö. Po príchode starých Maďarov bola táto cirkevná organizácia narušená a prestala oficiálne jestvovať asi už pred rokom 910. MARSINA, Richard: Vznik a vývoj cirkevnej organizácie na Slovensku do konca 13. storočia. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 2, s. 6.
Nová cirkevná organizácia (aj) na našom území vznikla potom po roku 1000, za prvého uhorského kráľa Štefana I. Západné dve tretiny Slovenska (vrátane Spiša a Gemera), teda územie nitrianskej diecézy z čias okolo roku 899, sa stalo územím ostrihomskej arcidiecézy, ktorej na juh od Dunaja patrilo len okolie Ostrihomu. Východné Slovensko patrilo do jágerskej diecézy. Treba pokladať za nepochybné, že Nitra bola vtedy sídlom kapituly, no nebola sídlom samostatnej diecézy, hoci nepochybne k nej patrilo aj isté územie. Iste už v 11. storočí ako vyššia cirkevnosprávna organizačná zložka existovala v rámci ostrihomskej arcidiecézy bratislavská kapitula, ktorá mala tiež v správe presne určené územie. Zákony Štefana I. predpisovali aj vytvorenie farskej organizácie. Pre každých 10 dedín mala byť vytvorená fara, ktorá mala byť aj primerane hmotne zabezpečená. Pravdepodobne už v 11. storočí sa diecézy (arcidiecéza) začali členiť na archidiakonáty. Základom archidiakonátov boli hradné španstvá, z hľadiska cirkevnej organizácie išlo o veľkofary. Preto v neskoršom vývoji archidiakonáty neraz splývajú so župami (stolicami). A tak ako sa napríklad pôvodné Zvolenské kráľovské panstvo postupne rozčlenilo na niekoľko žúp, tak sa aj pôvodný hontiansky archidiakonát rozčlenil na viaceré archidiakonáty (podľa žúp - stolíc: zvolenský a liptovský a pod.). V niektorých župách zasa boli aj dva archidiakonáty, napríklad v Nitrianskej bol nitriansky aj šaštínsky archidiakonát. Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené asi až za kráľa Kolomana (1095 - 1114), hoci sa zrejme o to usiloval už vojvoda, potom kráľ Ladislav I. (1074 - 1077 - 1095). Osobitým nezvyčajným útvarom bolo nitrianske biskupstvo preto, že k nemu patrilo mesto Nitra s územím v jej bezprostrednom okolí a Trenčianska župa, ktorá sa začínala až o 40 km na sever od Nitry. Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo len malý Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát, ktorému patril zvyšok Trenčianskej župy. Kapituly v Nitre a Bratislave boli už v 11. storočí miestami konania tzv. božích súdov, ktoré boli reliktami súdneho dokazovacieho pokračovania z predkresťanských čias. Iste až začiatkom 13. storočia vzniklo na Slovensku v rámci ostrihomskej arcidiecézy spišské prepoštstvo, ktoré tak ako bratislavské prepoštstvo malo aj archidiakonátnu funkciu. Patrilo mu celé územie Spiša a menšie územie v severozápadnom Šariši (Toryský dekanát). Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia začali členiť na dekanáty, ktoré mali asi desať fár. Pomocníkmi cirkevnej organizácie tzv. svetského kňazstva boli rehoľné komunity. Nepochybne najstarším kláštorom na Slovensku bol benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Vznikol najneskoršie v poslednej tretine 10. storočia, no nemožno ani vylučovať, že to mohlo byť aj o storočie skôr. MARSINA, Richard: Vznik a vývoj cirkevnej organizácie na Slovensku do konca 13. storočia. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 2, s. 7.
[12] Najbohatší kláštor na Slovensku bol v Hronskom Svätom Beňadiku, ktorého zakladacia listina je z roku 1075.
[13] Údajne už za Ladislava I. (1077 - 1095) vzniklo benediktínske opátstvo v Klíži.
[14] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[15] Jediný cisterciátsky kláštor na Slovensku.
[16] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[17] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[18] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[19] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 55.
[20] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. s. 56.
[21] MULÍK, Peter: Rehole a kongregácie. In: Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: Agentúra Cesty, 2006. s. 67 – 69.
[22] Benediktíni sa stali vzorom pre ostatné rehole. Zaslúžili sa o christianizáciu Európy ako misionári. Franskí benediktíni pôsobili od polovice 8. storočia na území podunajských Slovanov i v období Veľkomoravskej ríše. Z rehole benediktínov sa vyčlenili cisterciáni (1098) a premonštráti (1120). ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. s. 206.
[23] Cirkevná rehoľa františkánov mala tri zložky: mužskú (1209), ženskú - klarisky (1212), rád laikov – terciári (1221). V roku 1223 rád potvrdil pápež. Pôsobili najmä v mestách. V roku 1517 pápež Lev X. pre vnútorné nezhody rozdelil rád na dve zložky: prísnych minoritov – observantov a miernejších konventuálov. V roku 1528 sa od františkánov oddelili kapucíni, najprv ako odnož rádu, od roku 1619 ako samostatný rád. Poslednú reformu františkánov uskutočnil pápež Lev XIII. v roku 1897. Prísnejší františkáni (observanti) pôsobili najmä na juhu Uhorska proti bogomilom a patarénom. V 15. a 16. storočí mali samostatnú – salvatoriánsku – provinciu. Konventuáli mali mariánsku provinciu. Začiatkom 17. storočia sa počet františkánskych kláštorov v dôsledku reformácie znížil. Až do 20. storočia patrili medzi najrozšírenejšie rehole na Slovensku. Po roku 1989 obnovili kláštory v Bratislave, Trnave, Trstenej, Nových Zámkoch, Hlohovci, Fiľakove a v Prešove. ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. s. 230 - 231.
[24] Dominikáni pôsobili v mestskom prostredí. V roku 1232 boli poverení inkvizíciou proti kacírom. Dominikáni pôsobili na teologických fakultách stredovekých univerzít. Najvýznamnejší dominikánsky kláštor na Slovensku založili v roku 1303 v Košiciach. Za reformácie zanikol a neskôr v roku 1680 bol obnovený. Ženská rehoľa dominikánok mala domy v Humennom a Trebišove. Po roku 1989 sa ich činnosť obnovila. Obnovili kláštor v Košiciach a založili domy v Žiline, Bratislave a noviciát v Dunajskej Lužnej. ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. s. 222 - 223.
[25] Cirkevnú rehoľu založil v roku 1534 šľachtic a bývalý vojak Ignác z Loyoly (1492 – 1556). V roku 1539 dal rádu pevné stanovy a zaviedol vojenskú disciplínu založenú na bezvýhradnom plnení rozkazov predstavených rádu. Stanovy rádu potvrdil v roku 1540 pápež Pavol III. Jezuiti sa stali nástrojom katolíckej protireformácie v 16. a 17. storočí. Aktívni boli aj v misijnej činnosti v zámorských krajinách. Na územi dnešného Paraguaja si vytvorili samostatný štát (1609 – 1767). Výchova v školách pod ich vedením sa riadila jednotnými zásadami tzv. Ratio studiorum (1599). Pápež Klement XIV. v roku 1773 rád jezuitov rozpustil. V roku 1814 po napoleonských vojnách ho obnovil pápež Pius VII. Do Uhorska prišli jezuiti na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha v roku 1561 a ich sídlom sa stala Trnava. Pri rekatolizácii Slovenska narážali na odpor protestanského obyvateľstva a po niekoľkých rokoch museli Uhorsko opustiť. Vrátili sa v roku 1586 a dostali znievske prepoštstvo. V čase Bočkajovho povstania museli Uhorsko znovu opustiť. V roku 1615 sa definitívne usídlili v Trnave a prenikli do viacerých miest. Trnava bola centrom jezuitov počas celého feudalizmu. Organizovali tu hlavne školstvo. Trnavská univerzita (1635) a Košická univerzita (1657) sa zo začiatku nachádzali pod ich vplyvom. Po obnovení rehole sa usadili v Bratislave, Trnave, neskôr v Košiciach a Ružomberku. Po roku 1989 pôsobia v Bratislave, Košiciach, Prešove, Trnave a v Piešťanoch. ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. s. 246.



www.pamiatkynaslovensku.sk