Článok k sekcii Kostoly - pamiatkynaslovensku.com - (clanok-k-sekcii-kostoly)









Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Sakrálne architektonické pamiatky sú komplexné svedectvo vývoja duchovnej kultúry. Kláštory, kostoly, synagógy, kaplnky, kalvárie a cintoríny je potrebné vnímať viac ako len estetické a umelecké artefakty či technické a funkčné historické objekty. Na rozdiel od iných objektov pamiatkového fondu ide vo väčšine o dodnes živé stavby, ktoré stáročia neprerušene slúžia svojmu pôvodnému účelu – náboženskému kultu. Výnimku tvoria synagógy, ktoré patria v súčasnosti k najohrozenejším sakrálnym pamiatkam (z vyše 100 zachovaných iba 4 slúžia pôvodnej funkcii). [1]
 

Sakrálne stavby ako prejav náboženského správania sa človeka majú symbolický obsah. Zahŕňajú celé spektrum jasne identifikovateľných alebo skrytých ideových, ideologických i sociálnych odkazov, ktoré sú zrozumiteľné iba za podmienky interdisciplinárneho štúdia rôznych aspektov (umelecko-historických, teologických, liturgických, sociologických, antropologických.., dejín mentalít a dobovej spirituality, na pozadí spoločensko-historických a politických súvislostí). [2]
 

Sakrálna architektúra má špecifickú funkciu – slúži náboženskému kultu. Vytvára architektonický rámec miesta, kde človek komunikuje s transcendentálnou skutočnosťou, ktorú v judaizme a kresťanstve predstavuje osobný Boh. Posvätné miesto bolo hodnotovým ťažiskom každého archaického spoločenstva. Sakrálny priestor sa od profánneho odlišuje intenzitou v ňom fixovaných symbolov. [3]
 


 

Základná typológia sakrálnej architektúry. [4]
 

Urbanistické hľadisko.
 

Urbanistická dimenzia sakrálnej architektúry sa prejavuje v rámci architektonických komplexov s prevažujúcou kultovou funkciou. Ich podobu determinuje ich situovanie mimo sídla v krajine, v historickej vidieckej alebo mestskej štruktúre:
 

- kostolné areály – kostol, cintorín, ohradný múr, niekedy kaplnka, zvonica,
 

- kláštorné areály,
 

1. mimo sídla – benediktíni (vyvýšeniny), cisterciáni, premonštráti (údolia), kartuziáni, kamalduli, pavlíni,
 

2. v sídle – mendikanti (františkáni, minoriti, dominikáni, klarisky, kapucíni na okraji mesta - pri hradbách), augustiniáni...
 

3. novoveké rehole s pedagogicko-výchovnou funkciou (jezuiti, piaristi, uršulínky) a nemocnično-charitatívnou funkciou (trinitári, milosrdní bratia),
 

- cintoríny – v stredoveku areál kostola s cintorínom ohradeným múrom – predstavoval štandardnú urbanistickú situáciu v meste aj na vidieku,
 

- kalvárie a krížové cesty, malá architektúra a architektonická plastika,
 

- pútnické areály,
 

- židovské ghettá a suburbiá – synagóga alebo modlitebňa, študovňa, škola, rituálne kúpele (mikve).
 

Architektonické hľadisko
 

a) solitéry – kostoly, kaplnky, zborové domy, synagógy, votívne stĺpy, malá architektúra,
 

b) priestory ako súčasť stavby s inou hlavnou funkciou - administratívno-správnou, obytnou, charitatívnou, zdravotníckou, vzdelávacou a podobne.
 


 

Pôvod a symbolický význam kresťanského kostola. [5]
 

V Európe, ktorá bola civilizačno-kultúrne formovaná judaisticko - kresťanskou tradíciou, je základným typom sakrálneho priestoru kostol [6], zborový dom resp. synagóga. V rámci registrovaného pamiatkového fondu predstavujú v súčasnosti kostoly najreprezentatívnejšiu skupinu, dokladujúcu stáročný vývoj architektúry na území Slovenska. ( v zozname približne 2500 sakrálnych objektov predstavuje 20% celkového rozsahu).
 

V duchovnej rovine je kostol vo svojej podstate miestom a zdrojom kolektívnej a individuálnej pamäti. Človek bol spojený s kostolom od narodenia až po smrť. Kresťanský kostol je miesto, kde sa kresťania od. 4. storočia zhromažďujú k sláveniu eucharistie, teda k pripomínaniu si ústrednej udalosti, Kristovej vykupiteľskej obety, tak ako ich k tomu vyzval Kristus pri poslednej večeri deň pred svojou smrťou: „...toto robte na moju pamiatku.“ Z toho sa odvodzuje prvotný význam kresťanského chrámu ako domu ecclesie – domu cirkvi, zhromaždenia Božieho ľudu. Od 4. storočia sa presadzuje „ecclesia“ vo význame vlastnej stavby.
 

Kresťanský kostol sa nemá chápať ako vydelené kultové miesto, kde má Boh pridelený náboženský priestor, ktorý sa stane symbolom zvláštneho sakrálneho náboženského sveta vydeleného od profánneho. Boh v Kristovi vykúpil celé stvorenie a Boh je všade prítomný, kde sa veriaci zhromaždia v jeho mene.
 

Výraz kostol je odvodený od latinského slova „castellum“ – opevnené miesto, hradisko, lebo prvé kresťanské kostoly na našom území sa budovali na opevnených hradiskách.
 


 

Premeny symbolického významu kresťanského kostola: [7]
 

- predrománske a románske obdobie – kostol ako „Boží hrad“ (Gottesburg), pevnostný charakter s vežou s opevnením, introvertnosť stavby vo výraze, mohutné plné steny, malé okná ( kostol ako kultová stavba a refugium),
 

- gotické obdobie – kostol ako „nebeský Jeruzalem“ – príbytok Boha na zemi, kamenné „sursum corda“, extrovertnosť, otvorenosť vo výraze stavby, odhmotnená, členitá stena, veľké okná,
 

- barokové obdobie – kostol ako „trónna sieň Boha“, architektonickými a výtvarnými prostriedkami spojenie nebeského a pozemského sveta – transcendujúca architektúra, slávnostný interiér,
 

- obdobie klasicizmu – tvarová a priestorová redukcia, prísnosť a strohosť architektúry, sekularizácia, zmenšenie sakrálnej hodnoty a významu, formalizmus, typové projekty,
 

- obdobie 19. storočia (historizmus) – kríza tradičnej ikonografie, hľadania riešenia v kopírovaní historických vzorov, gotická katedrála – ideál kresťanského kostola,
 

- 20. - 21. storočie – hľadanie artikulácie sakrálneho v modernom svete súčasným architektonickým jazykom.
 


 

Typológia kostola, sakrálneho priestoru. [8]
 

podľa príslušnosti k náboženstvu:
 

- kresťanský (rímskokatolícky, gréckokatolícky), evanjelický a.v., kalvínsky, protestantský (alt. zborový dom), modlitebňa,
 

- židovský (synagóga),
 

- moslimský (mešita) na území Slovenska nedoložené.
 

podľa administratívneho členenia (r.k .cirkvi):
 

- katedrálny (sídlo diecézneho biskupa),
 

- dekanský (v sídle dekanátu),
 

- farský (v sídle farnosti),
 

- filiálny (podliehajúci farnosti, neuskutočňujú sa v ňom všetky obrady).
 

podľa inej hlavnej funkcie:
 

- kláštorný (súčasť kláštorného areálu),
 

- kapitulský ( sídlo kapituly),
 

- pútnický,
 

- mauzóleum,
 

- baptistérium,
 

- zemepanský,
 

- karner,
 

- špitálsky.
 

podľa dispozičného a priestorového riešenia:
 

- pozdĺžny – bazilika, pseudobazilika, hala (sieň), pseudohala, hala s bočnými kaplnkami, jedno až trojloďový, variabilný uzáver presbytéria (pravouhlé, polygonálne, s apsidou polkruhovou alebo podkovovitou),
 

- centrálny – kruh, resp. polygón (rotunda, baptistérium, karner), pôdorys štvorca, gréckeho kríža, oválu, elipsy.
 

podľa významu kostola (r.k. cirkev):
 

- bazilika major (pápežské baziliky v Ríme),
 

- bazilika minor (Šaštín, Levoča, Staré Hory, Rajecká Lesná, Ľutina...).
 

podľa materiálu a stavebnej technológie:
 

- murované,
 

- drevené – evanjelické a najmä kostoly východného obradu, gréckokatolícke,
 

- kombinované – hrázdená konštrukcia (Starý Smokovec).
 


 

Iné stavebné typy sakrálnych priestorov. [9]
 

Kaplnka – z. latinského slova „capella“ (plášť). Od približne 9. storočia označuje kultové miesto bez pravidelnej bohoslužby, stojaca samostatne alebo ako súčasť architektonického komplexu, kostola či budovy s inou funkciou (hrad, radnica, kaštieľ, škola, nemocnica, ústav, seminár, internát), špecifickým typom je „loretánska“ kaplnka – napodobenina legendárneho domčeka Panny Márie v Lorete (Bratislava).
 

Rotunda – z latinského slova „rotundus“ (okrúhly) – kultová stavba kruhového alebo polygonálneho pôdorysu, môže mať štatút farského kostola (Ducové, Baďan, Šivetice, Skalica, Bíňa). Sú buď s apsidou alebo bez apsidy. Keďže boli malé, bohoslužby sa odohrávali často pred rotundou. V minulosti ich bolo viac, ale väčšina bola zakomponovaná do stavby kostolov, napríklad pristavaním lode kostola k rotunde, ktorá potom ostala len apsidou kostola, alebo boli premenené na stavby pozdĺžneho pôdorysu.
 

Karner (kostnica) – z latinského slova „carnarium“ (skriňa na mäso) – špeciálna stavba sepulkrálneho účelu, väčšinou dvojpodlažná, centrálnej alebo pozdĺžnej dispozície, ktorá sa budovala na cintorínoch vedľa farských kostolov. Boli to takzvané pohrebné kaplnky. Spodné podlažie bolo zahĺbené do zeme a stavba samotná z vonku pôsobí ako jednopodlažná. Spodné podlažie sa nazýva „ossarium“ (osa – kosť). Horné podlažie slúžilo na pohrebné obrady, spodné na deponovanie ostatkov, odkrytých pri zakladaní nových hrobov. (Typickým príkladom je Kaplnka sv. Michala v Košiciach, ktorá stojí v centre mesta vedľa Dómu sv. Alžbety. Kedysi bol vedľa nej mestský cintorín.) Stavba karnerov sa rozmohla v 11. a 12. storočí a to hlavne v Nemecku, rakúsku a odtiaľ sa dostala aj na Slovensko.
 

Babtistérium – kaplnka, určená na vysluhovanie sviatosti krstu (Bratislava, hrad vedľa baziliky sv. Spasiteľa, Spišská kapitula z. prvej polovice 13. storočia).
 

Mauzóleum – stavba sepulkrálneho účelu, reprezentačná hrobka významných osobností alebo rodov (Spiššský Štvrtok – Thurzovci, Spišská Kapitula – Zápoľskovci, Krásnohorské Podhradie – Andrássyovci).
 

Zborový dom – modlitebňa cirkevného zboru niektorej z evangelikálnych cirkví.
 


 

Typológia priestorov kostola. [10]
 

V sakrálnej architektúre hrá dôležitú úlohu hodnotová hierarchia jednotlivých priestorov odvodená od príslušnej liturgie cirkví a náboženských spoločností a artikulovaná architektonickými a výtvarnými prostriedkami. V kresťanských kostoloch hodnotové ťažisko reprezentuje svätyňa (presbytérium) a loď s zhromaždením veriacich.
 

Základné typy priestorov:
 

- loď,
 

- presbytérium,
 

- sakristia, predsieň (nartex),
 

- jedna alebo viac kaplniek,
 

- empora,
 

- oratórium,
 

- veža (zvonica),
 

- chór – orgánová empora,
 

- krypta.
 


 

Typológia interiérového zariadenia kresťanského kostola. [11]
 

Jednotlivé časti interiérového zariadenia sa podriaďujú hodnotovej hierarchii podľa toho, akú úlohu zohrávajú v rámci bohoslužby. Od ich významu a dôležitosti v liturgii sa odvíja ich situovanie, architektonická a výtvarná artikulácia, vždy určovaná vierovyznaním, dobovou spiritualitou a slohovým prejavom. Ťažiskom bol oltár s obetným stolom ako miesto bohoslužby obety a čítací pult alebo kazateľnica ako miesto bohoslužby slova.
 

Základné typy zariadenia:
 

- oltár,
 

- kazateľnica,
 

- krstiteľnica,
 

- spovednica (katolícke kostoly)
 

- sedes,
 

- lavice,
 

- krížová cesta (katolícke kostoly),
 

- organ.
 


 


 

text: Viliam Mazanec
 


 


Poznámky
[1] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. In: GREGOROVÁ, Jana – GREGOR, Pavel et al.: Prezentácia architektonického dedičstva II (Ochrana historických typologických druhov, ako predpoklad zachovania diverzity architektonického dedičstva). Bratislava: Perfekt, 2008. s. 49.
[2 - 4] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. In: GREGOROVÁ, Jana – GREGOR, Pavel et al.: Prezentácia ... s. 49.
[5] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. In: GREGOROVÁ, Jana – GREGOR, Pavel et al.: Prezentácia ... s. 49 - 50.
[6] Kostol – hlavnými formami sakrálnych stavieb sú od karolínskych čias – bazilika a jej varianty a centrálna katedrála, dóm a münster neznamenajú určitú stavebnú formu, ale označujú funkciu (katedrála od katedry = biskupský stolec) alebo pôvod (münster od monasterium = kláštor). Dómom (domus dei = dom Boží) v Nemecku nazývajú biskupský chrám (katedrálu) alebo aj hlavný kostol mesta, v ktorom nie je biskupský kostol. KOCH, Wilfried: Malý lexikón architektúry. Bratislava: Tatran, 1971. s. 123.
[7 - 8] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. In: GREGOROVÁ, Jana – GREGOR, Pavel et al.: Prezentácia ... s. 50.
[9 - 11] KVASNICOVÁ, Magdaléna: Sakrálna architektúra. In: GREGOROVÁ, Jana – GREGOR, Pavel et al.: Prezentácia .... s. 51.



www.pamiatkynaslovensku.sk