Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Divina - Kostol sv. Ondreja apoštola
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Divina, okres Žilina, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v rokoch 1773 – 1779. Obnovený bol v rokoch 1947 – 1948. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium je kryté českou klenbou, v lodi sú dve polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi. Sakristia je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Priestor pod chórom má krížovú klenbu. Fasáda je hladká, nad vchodom sa nachádza kamenný erb. Kostol bol ohradený múrom, z ktorého sa zachovala iba otvorená murovaná brána nad schodmi. [1] Veža je zakončená barokovou cibuľou s laternou.
 

Vnútorné zariadenie je z konca 19. storočia. Socha sv. Floriána pochádza z 19. storočia. [2]
 

V kanonickej vizitácii z roku 1767 sa píše: "Filiálny kostol v Divine je celý z dreva, je zasvätená sv. Andrejovi, postavený v roku 1726 Gašparom Ladislavom Szunyoghom. Bol znesvätený, keď v ňom bolo pochované nekrstené dieťa. Bola v ňom socha sv. Andreja. Vedľa kostola je malá drevená veža, na ktorej je zvon nepatrnej váhy. Cintorín bol ohradený drevenou ohradou, ale doňho pochovávali len päť rokov. Predtým si Divinci pochovávali mŕtvych sami, kde chceli, mimo cintorína. Fary v Divine niet, ale prv bola." Starý kostol stál pravdepodobne na mieste terajšieho obecného úradu, pri zemných prácach sa na tých miestach sa našlo mnoho kostí mŕtvych. Pri niektorej z častých divinských povodní bol zrejme poškodený, a preto nový postavili radšej na kopci. Ešte jedna zmienka o starom kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1828: "Jeden zo zvonov v kostole pochádza zo starého kostola". Dnes už nikto nevie, ako divinský kostol z roku 1726 vyzeral. [3]
 

V roku 1742 bola v Divinke postavená kaplnka a v roku 1773 sa začal stavať nový kostol v Divine. Stavba trvala šesť rokov a financoval ju gróf z Budatína Ján Szunyogh. Do novej farnosti patrili aj obce Svederník, Marček, Považský Chlumec, Divinka, Lalinok a určitý čas Rudinská. Kostol stavali z kameňa a pálenej tehly v barokovom slohu, s masívnymi múrmi a klenutou povalou. Je zaznamenané, že "...divinských predkov museli hajdúsi do nového kostola zháňať". Zvnútra kostola bol vchod do krypty, sú v nej pochovaní traja ľudia, ale už v roku 1828 sa nevedelo, kto je tam pochovaný, ale je isté, že chudobní z obce to určite neboli. Vchod do krypty bol opatrený drevenými dverami, tiekla do nej spodná voda, v súčasnosti je novým dláždením zamurovaný úplne. Nad portálom kostola je dosiaľ do kameňa vytesaný erb bývalého patróna rodiny Szunyoghovcov. Dvoje dverí na bočných stenách sa zaisťovali hrubými hranolmi. V roku 1922 bol sakrálny objekt pokrytý šindľom, v roku 1947 eternitom. V kostole bola kazateľnica, v 70. rokoch rokoch bola však odstránená a chodba k nej zo starej sakristie zamurovaná. V roku 1964 bola postavená nová sakristia. [4]
 

Kostol bol zasvätený sv. Andrejovi (Ondrejovi) apoštolovi. Pôvodne bol postavený hlavný oltár a dva vedľajšie oltáre z neomietnutých kameňov. Hlavný oltár bol vyzdobený na veľkom plátne maľovaným obrazom sv. Ondreja a vedľajšie obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Žofie. Socha sv. Ondreja sa nachádza aj v strede oltára, vľavo je socha sv. Anny a vpravo sv. Jozefa - pestúna. Počas druhej svetovej vojny 26. 7. 1943 boli doň zadovážené z Ríma relikvie sv. Ondreja apoštola - patróna kostola - v malej kovovej schránke vybavenej sklom. Až v roku 1921 boli ku kostolu postavené schody, predtým k nemu viedol z obce iba chodník, v zimnom čase pravdaže klzký. Schody boli drevené, časom poškodené, a preto všetci obyvatelia boli povinne poistení proti úrazu. V roku 1983 schody opravili, zaliali asfaltom. Vtedy sa odstránili aj staré lipy, ktoré stáli pred kostolom, pretože ich korene siahali až pod oltár a ničili základy. [5]
 

Zvony sú stálymi ohlasovateľmi radostných i smutných udalostí v obciach kresťanského sveta. Aj divinský kostol má vpredu vysokú vežu so štyrmi zvonmi. Na vežu musíte prekonať 16 schodov na chórus a 49 ku zvonom. Najväčší zvon visí v strede, je z roku 1924, je na ňom nápis: „SLUŽIM NA VATŠIM ČESŤ A SLÁVU BOŽIU“ a motív Jána Krstiteľa, ako krstí Pána Ježiša. Zvoní sa ním hlavne pred svätými omšami v nedeľu. Menší zvon z južnej strany je tiež z roku 1924. Má nápis: „ŽIVÝCH VOLÁM, MRTVÝCH OPLAKÁVAM, BÚRKY ZAHÁŇAM“ a zobrazený je na ňom sv. Jozef s malým Ježišom. Zvoní hlavne pri pohreboch a v minulosti i pri veľkých búrkach. Na severnej strane veže visí najstarší zvon z roku 1774. Zachoval sa vraj preto, že počas prvej svetovej vojny bol zahrabaný na boku veže. Týmto zvonom sa zvoní ráno, napoludnie, večer a pred svätými omšami vo všedné dni. Je na ňom zobrazená kľačiaca postava a nápis: „F. UDIT MEIOANERNEST CHRISTEL-LIPOSO NIIANNO 1774.“ Tieto tri zvony boli od 9. mája 1975 na elektrický pohon, od roku 2001 sú na pohon elektromagnetický. Na veži je upevnený ešte maličký zvon, tzv. umieračik, tento je ešte stále na "ručný pohon", vedie k nemu z chórusu povraz. Zvon je bez nápisu a zvoní sa ním každému, kto zomrie. Na poschodí pod zvonmi sa nachádza takzvaný rapkáč, ktorý sa používa v čase, keď sú "zaviazané zvony" - od Zeleného štvrtka večer až po Bielu sobotu večer, je tiež poháňaný elektrinou. [6]
 

Donedávna (od roku 1974) boli na kostole iba slnečné hodiny, ktoré ukazovali správne len takzvaný letný čas. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Zápis vo farskej kronike:
 

"Pán farár Aladár Struhár v roku 1947 - 1948 previedol dôkladnú renováciu miestneho kostola, ktorý bol už v dezolátnom stave a na spadnutie. Jeho usilovnosťou divinský kostol sa stal jedným z najkrajších kostolov v okrese Žilinskom." Vtedy za 185 000 vtedajších korún sa okrem iného prerobila veža na kostole - namiesto mierneho ihlanu zdobila vežu cibuľovitá kupola. Kostol bol ohradený múrom, dnes sa z neho zachovala iba vstupná brána. [8]
 

Rekonštrukcia kostola v roku 2011
 

V letných mesiacoch v roku 2011 bola kupola pomocou žeriavu zložená z veže a kompletne zrekonštruovaná. Pri tejto príležitosti bola zbúraná a nanovo postavená predsieň pred vstupom do kostola - ľudovo nazývaná "žebrovňa". Nad hlavným vchodom do kostola visí do kameňa vysekaný erb rodiny Szunyoghovcov. Szunyoghovci patria medzi najdlhšie pôsobiaci rod Trenčianskej stolice, ktorý bol v roku 1588 povýšený do barónskeho a v roku 1708 do grófskeho stavu. V ľavej strane štítu erbu je na pažiti rytier na koni so zástavou na pravom pleci. Posledný mužský potomok rodiny Szunyogh zomrel v roku 1778 - patrón sa teda svojho diela už nedočkal. Dátum pod erbom označuje rok, kedy bol kostol omietnutý brizolitom (1967). [9]
 

Elektrické hodiny na kostole
 

Od marca 2007 ukazujú presný čas v Divine aj vežové hodiny. Priemer ich číselníka je dva metre a ručičky sú dlhé 100 a 80 centimetrov, takže ich vidieť zďaleka. Tí, ktorí bývajú na dolnom konci obce blízko kostola, ich počujú aj odbíjať každú štvrťhodinu a v noci sú osvetlené. Riadené sú rádiovými vlnami, takže spoľahlivo ukazujú presný čas. Pri zmene letného času na zimný a naopak sa posúvajú o hodinu dopredu alebo dozadu. [10]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 300.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 300.
[3 - 10] www.divina.sk (2.3.2018)
Bibliografia
www.divina.sk
GPS
49.272489, 18.696483
49°16'21.0"N 18°41'47.3"E



www.pamiatkynaslovensku.sk