Dlhé Klčovo - Kostol Nasvätejšej Trojice - pamiatkynaslovensku.com - (dlhe-klcovo-kostol-nasvatejsej-trojice)









Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Dlhé Klčovo - Kostol Nasvätejšej Trojice
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Dlhé Klčovo, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1830 (1870?) podľa východoslovenských tereziánskych sakrálnych stavieb, ktoré projektovala koncom 18. storočia stavebná kancelária kráľovskej Komory. Pôvodne išlo o jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Neskôr kostol priečne rozšírili. Interiér je krytý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Predstavaná západná veža členená lizénovým rámom má barokovú baňu s laternou. Vstupný portál s kamenným ostením je segmentovo zakončený. [1]
 

Hlavný oltár s iluzívnou architektúrou na stene má predstavanú menzu s obrazom Najsvätejšej Trojice. Kazateľnica pochádza z druhej polovice 19. storočia. [2] Klasicistická kamenná krstiteľnica má driek i kupu zdobené rytým rámovaním. Na prednej strane kupy je vyznačené jej datovanie rokom 1781. [3]
 

Prvý priamy písomný doklad o existencii kresťanského cirkevného života v Dlhom Klčove je v zápisoch pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Uvádza sa v nich meno klčovského kňaza Vavrinca (Laurentius de Longo Canipo) a výška poplatku z dlhoklčovskej farnosti - 8 grošov. Od prelomu 16. a 17. storočia do začiatku 18. storočia sa dlhoklčovská rímskokatolícka farnosť a kostol dostali vplyvom reformácie pod správu evanjelikov. Dôsledkom rekatolizačného procesu začiatkom 18. storočia získali kostol späť rímskokatolíci. Objekt kostola bol murovaný a zasvätený Najsvätejšej Trojici. Podľa niektorých údajov ho v roku 1733 užívali spoločne rímskokatolíci aj gréckokatolíci, ktorí v obci pôsobili pravdepodobne už začiatkom 18. storočia. V uvedenom roku bol rímskokatolícky kostol poškodený, najviac jeho strecha. V tomto období bolo Dlhé Klčovo fíliou starobylej nižnohrušovskej farnosti. Správu o existencii Dlhého Klčova ako fílie Nižného Hrušova sa nachádza v zápisnici kanonickej vizitácie z roku 1733. [4]
 

O farnosti Nižný Hrušov sa súvislé písomné záznamy zachovali až po roku 1712. Už v čase stavovských povstaní farnosť spravovali františkáni z Humenného, a to až do roku 1734. Vystriedali ich diecézni kňazi, ktorým františkáni naďalej vypomáhali. Vo farnosti sa pomerne pravidelne konali biskupské vizitácie. V kanonickej vizitácii z roku 1749 sa píše o troch oltároch v dlhokolčovskom kostole. Najväčší z nich - Najsvätejšej Trojice - predstavoval zároveň patrocínium kostola. Na tento sviatok sa v obci konal odpust. Podľa zápisu vizitácie z roku 1773 boli v deň tohto sviatku priznané veriacim Svätou Stolicou plnomocné odpustky. V drevenej zvonici pri kostole boli umiestnené dva zvony. Väčší z nich vážil 600 kg a menší 300 kg. Súčasťou majetku kostola bol pozlátený strieborný kalich s patenou a ďalšie bohoslužobné predmety. Pri kostole sa nachádzal cintorín. V tomto období bol kostolníkom A. Csakvala a správcami kostola Š. Lakatos a J. Janok. Obec v roku 1830 zasiahla veľká povodeň, ktorá zničila pôvodný stredoveký kostol. Miestni obyvatelia si v roku 1835 postavili nový, ktorý nadviazal na pôvodné patrocínium Najsvätejšej Trojice a stojí dodnes. [5]
 

V roku 1929 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej sa fília Dlhé Klčovo odčlenila od nižnohrušovskej farnosti a bola presunutá k farnosti Sačurov, o čom svedčia tunajšie matričné zápisy. Sačurovská farnosť začala písať svoju históriu v roku 1729. Pôvodne do nej patrili fílie Cabov, Davidov, Kamenná Poruba a Banské, ktoré tu v súčasnosti neprináleží. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Za pôsobenia kňaza F. Martona sa uskutočnila v Dlhom Klčove rozsiahla rekonštrukcia kostola, začatá v roku 1988 a ukončená v roku 1991 nákladom 396 tisíc Kčs. V nasledujúcich rokoch pokračovalo skrášľovanie bohostánku. V roku 1997 bol do kostola zavedený vodovod, v sakristii sa vybudovalo sociálne zariadenie, zakúpili sa varhany pre potreby speváckeho zboru a podobne. [7]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 302 - 303.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 303.
[3 - 7] www.dlheklcovo.sk/obec-13/historia/cirkevne-dejiny-/ (3.3.2018)
Bibliografia
www.dlheklcovo.sk
GPS
48.809348, 21.739623
48°48'33.7"N 21°44'22.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk