Osobnosti pamiatkovej ochrany na Slovensku   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Dobroslava Menclová (1904 – 1978)
dobroslava-menclova-1904-1978
2. január 1904 Přerov - 19. november 1978 Plzeň
 

- historička umenia, manžel Václav Mencl, pamiatkar.
 


 

Strednú školu absolvovala v Bučoviciach, začala študovať maliarstvo na AVU v Prahe u profesora J. Loukotu, potom študovala architektúru na Vysokom učení technickom v Prahe. V roku 1930 sa stala inžinierkou architektkou. V rokoch 1930 – 1939 pôsobila v Bratislave a od roku 1939 v Prahe. [1]
 

Po príchode na Slovensko sa venovala spolu so svojím manželom Václavom Menclom architektonickým problémom, ako napríklad projektu modernej úpravy Pribinovho kostola v Nitre, prestavbe kostola v Častej, zastavaniu zámockého parku v Pezinku. Okolo roku 1933 sa preorientovala najmä na umelecko-historické bádanie. S Václavom Menclom realizovala archeologické prieskumy slovenských kláštorov a hradov. Poznatky z oblasti umelecko-historického výskumu si rozšírila na historických seminároch profesora V. Chaloupeckého, ktorý vtedy pôsobil v Bratislave. V 30. rokoch uverejňovala prvé prehľady vývoja slovenskej architektúry od renesancie po novovek. Publikovala v časopisoch Slovenský staviteľ, Bratislava, Umělecká beseda, Sborník MSS, Zprávy památkové péče, Acta Scientiarum, Academiae Hungaricae, Magyar Muvészet. V roku 1936 vydala s manželom knihu o stavebnom vývoji hradu a mesta Bratislava pod názvom Bratislava, stavebný obraz mesta a hradu, prvé dielo architektov o vývoji architektúry mesta.[2]
 

Dobroslava Menclová sústredila svoju pozornosť na dejiny architektúry Slovenska, najmä však na problematiku hradov. Po stránke umelecko-historickej sa v minulosti hradom venovala minimálna pozornosť. Záujem o ne bol predovšetkým vojenský, z hľadiska vedy o vojenstve, takže hrad predstavoval predovšetkým technickú stavbu. Až po 2. svetovej vojne došlo k zvýšenému záujmu o hrady ako architektonické pamiatky. Menclová svojou rozsiahlou dvojzväzkovou prácou České hrady [3] chcela dať hradu v dejinách architektúry miesto, ktoré mu patrí a rehabilitovala ho ako nevyhnutný, veľmi dôležitý článok, ktorý ako hociktorá stavebná pamiatka podliehal premenám slohu nielen čiastočne, ale aj svojou skladbou. To znamená, že sa na hrad dívala diametrálne odlišne ako doteraz. Starší autori považovali hrad architektonicky za súhrn náhodilostí vyplývajúcich jedine z konfigurácie terénu a daných lokálnych možností, preto uznávali iba topografické delenie hradov na vodné, výšinné, skalné a podobne. Menclová sa usilovala nájsť v skladbe stredovekého hradu spoločné znaky, ktoré by pomohli stanoviť jeho stavebný typ, čo zatiaľ bolo buď zásadne odmietané alebo považované za nereálne. Išlo jej o to, aby čelila zakorenenej predstave, a aby našla kľúč, ktorým by bolo možné postihnúť samotnú výtvarnú podstatu. Podľa Menclovej to bola architektonická skladba. [4]
 

V roku 1941 vyšlo jej dielo Pamiatky pozdnej gotiky v Turci a v roku 1942 Súpis výtvarných pamiatok Oravy s obsiahlou úvodnou štúdiou špecifických predpokladov regionálnej umeleckej tvorby. [5]
 

Zásadný význam pre počiatok moderného prístupu k skúmaniu hradnej a zámockej architektúry u nás mala jej práca Gotický hrad ve vývoji středověké architektury. [6]
 

Po druhej svetovej vojne sa znovu vrátila k problematike slovenských hradov, ktoré boli jej srdcovou záležitosťou. Svojím obdivuhodným dielom položila základy odborného bádania v oblasti hradnej architektúry na území dnešného Česka i Slovenska. Je autorkou niekoľkých monografií o slovenských hradoch – Zvolen (1954), Krásna Hôrka (1955), Trenčín (1956), Spišský hrad (1957), Oravský zámok (1963). [7]
 

V Čechách sa orientovala na zameriavanie a výskum českých a moravských hradov a mestských opevnení a publikovala o nich viaceré monografické práce. Roku 1972 vydala celoživotné dvojzväzkové encyklopedické dielo České hrady, považované za jednu z najvýznamnejších prác dejín českého umenia. V poslednom období života sa venovala skúmaniu opevnení na Morave. Bola aj autorkou textov k diafilmu o Banskej Bystrici a k propagačným turistickým brožúram o hradoch. [8]
 

Veľká časť diela však zostala nespracovaná a tvorí súčasť autorkinej pozostalosti uloženej v Archíve Národního muzea v Prahe.
 

Pri štúdiu rozsiahlej pozostalosti bol náhodne objavený aj rukopis štúdie hrad Lietava. Ukázalo sa, že ide o hodnotnú a dodnes aktuálnu prácu, ktorá z neznámych dôvodov nebola publikovaná. [9]
 

Dielo manželov - architektov Menclovcov svojou početnosťou, ale najmä hodnotou zásadných materiálov o vývoji architektonických pamiatok Slovenska patrí k základnej pamiatkovej literatúre na Slovensku. Dodnes je najzávažnejším prínosom pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Je považované za priekopnícke.
 


 


 

text: Viliam Mazanec
 

fotografia: www.pamiatky.sk
 


 


Súvisiace články
OROSOVÁ, Martina: Dobroslava Menclová, Václav Mencl. In: Monument revue, IV, 2015, č. 1, s. 74 - 76.
 

Uverejnené so súhlasom autorky. Ďakujeme.
 


Poznámky
[1] MAŤOVČÍK, A. a i.: Slovenský biografický slovník. IV. zväzok. M-Q, s. 149.
[2] MAŤOVČÍK, A. a i.: Slovenský biografický slovník. IV. zväzok. M-Q, s. 149.
[3] MENCLOVÁ, D.: České hrady I. Praha : Odeon, 1972.
[4] MENCLOVÁ, D.: České hrady I., s. 17.
[5] MAŤOVČÍK, A. a i.: Slovenský biografický slovník. IV. zväzok. M – Q, s. 149.
[6] MAŤOVČÍK, A. a i.: Slovenský biografický slovník. IV. zväzok. M – Q, s. 149.
[7] MENCLOVÁ, D.: Hrad Lietava. Bratislava – Lietava: Slovenská hradovedná spoločnosť a Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2007. s. 7.
[8] Blatná, Děvičky, Frejštejn, Hasištejn, Helfenburk, Zubštejn, Hukvaldy, Kadoň, Kost, Kozí hrádek, Krakovec, Křivoklát, Rábí, Špilberk, Švihov, Trosky, Žebrák a Točník. MAŤOVČÍK, A. a i.: Slovenský biografický slovník. IV. zväzok. M – Q, s. 149.
[9] Presný čas vzniku rukopisu však nie je známy. Z nepriamych údajov ho možno predpokladať niekedy medzi rokmi 1937 – 1940. S najväčšou pravdepodobnosťou teda vznikol v závere Menclovej pôsobenia na Slovensku, teda medzi rokmi 1930 – 1938, keď robila terénne i archívne výskumy so svojím manželom. Dielo vydala v roku 2004 Slovenská hradovedná spoločnosť a Združenie na záchranu Lietavského hradu pri príležitosti stého výročia narodenia autorky. Publikácia je vzácna nielen autenticitou Menclovej textu, ale aj jej terénnymi skicami hradu, ktoré sú zaradené v prílohách. Skice sú plné popisov a informácií, a tak približujú pozadie autorkinej terénnej práce. Do slovenčiny ju preložil Martin Bóna, v súčasnosti jeden z najväčších odborníkov na problematiku slovenských hradov. MENCLOVÁ, D.: Hrad Lietava, s. 7 - 8.



www.pamiatkynaslovensku.sk