Drietoma - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - pamiatkynaslovensku.com - (drietoma-kostol-sv-katariny-alexandrijskej)









Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Drietoma - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Drietoma, okres Trenčín, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Neorenesančný kostol postavený v roku 1901 na mieste staršieho barokového sakrálneho objektu, spomínaného v roku 1714 a 1789. Jednoloďový pozdĺžny priestor s rovným uzáverom presbytéria a asymetricky umiestnenou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou lunetovou klenbou. Loď má rovný strop. Exteriér s vežou postavenou excentricky na os kostola má neorenesančnú hlavnú štítovú fasádu s tromi bránami. Brány majú kanelované stĺpy a v supraporte portálu okrídlené hlavičky. [1] Veža je zakončená vysokým ihlanom.
 

Kanonická vizitácia z 3. novembra 1797 hovorí: „Táto farnosť, Horná Drietoma, zdá sa byť starodávnou, pretože už v roku 1577 mala svojho farára...“ V ďalšej časti kanonickej vizitácie nitrianska kapitula potvrdzuje na deň Všetkých svätých roku 1577 zakladajúcu fundáciu pre filiálny kostol v Kostolnej. Vizitácia zo 14. júna 1829 uvádza tiež zmienku o založení farnosti. Podotýka, že ťažko určiť, kto farnosť založil a prvý spravoval. V texte sa hovorí, že kostol v roku 1664 prešiel do rúk protestantov. Schematizmus nitrianskej diecézy z roku 1831 uvádza údaj: „Drietoma parochia antiqua erecta circa annum 1557 - Drietoma, starodávna farnosť vznikla pravdepodovne v roku 1557.“ Schematizmus z roku 1858 však uvádza rok 1525. [2]
 

Aj keď predchádzajúce správy hovoria o vzniku farnosti v polovici 16. storočia, nemožno obísť ešte starší záznam o farnosti z rokov 1332 - 1337 v čase vyberania pápežských desiatkov. Do zoznamu bola zapísaná aj farnosť Drietoma (de Bremmitorio) a jej farár Wolphinus (Wlulinus), ktorý vyplatil pápežským vyberačom 6 grošov. Neuvádza sa tu však patrocínium. V zápise z roku 1675 je zaznamenané: „Stojí tu kostol sv. Kataríny; je murovaný, jednoloďový, vo svätyni zaklenutý. V lodi má drevený strop. Má predstavanú vežu, v ktorej sa nachádzajú dva zvony.“ Samotné starobylé patrócínium (ktoré má na Slovensku asi 70 kostolov) aj opis stavby kostola, môže svedčiť o tom, že kostol pochádza z konca 13. alebo začiatku 14. storočia. [3]
 

Už spomínaná kanonická vizitácia roku 1797 o kostole hovorí: „Tento chrám podľa údajov kanonickej vizitácie z roku 1766 od roku 1664 až takmer do posledných rokov Rákoczyho povstania bol spravovaný kazateľmi; počas moravských vzbúr bol vypálený a v tomto čase odniesli najväčší zvon, vážiaci niekoľko metrických centov. Konečne 1714 zásluhou grófa Mikuláša Jesenského, muža v rímskokatolíckom náboženstve veľmi osvedčeného, tento chrám bol obnovený, pridelený rímskej Cirkvi a ešte toho roku, 14. augusta, dostal katolíckeho farára, Andreja Philóczyho, ako to možno zistiť z matričného zápisu z toho roku. Predtým od roku 1712 spravoval tento kostol kochanovský farár Ján Skacsányi...“ [4]
 

Veľmi ťažké obdobie zažila farnosť za čias spravovania národovcom a polemickým spisovateľom Štefanom Dubniczayom v rokoch 1701 - 1704. Vtedy moravské vojská vypálili kostol, školu a tiež päť osád, ktoré patrili do farnosti. Celú farnosť podriadili protestantskému kazateľovi v Kochanovciach. Katolíkom ponechali len filiálny kostol v Kostolnej. Dubniczay následkom týchto udalostí z Drietomy odchádza za správcu farnosti do Pruského. [5]
 

Terajší farský kostol je prestavaný a úplne rekonštruovaný z pôvodného, v poradí druhého kostola, postaveného za nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa (1787 - 1804). On sám ako patrón farnosti stavbu štedro podporoval a daroval kostolu sochu sv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice, ktorá sa dodnes nachádza na hlavnom oltári farského kostola. (Nitrianski biskupi boli až do začiatku tohto storočia patrónmi farnosti a boli majiteľmi časti obce, ktorá dodnes nesie pomenovanie - Biskupská ulica.) [6]
 

Pri prestavbe ostala z prvého kostola predná časť s vežou a chórom. Predĺžila sa chrámová loď a posunulo sanktuárium so sakristiou až po návršie cintorína. Prestavba veľmi schátralého kostola sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 340.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 340.
[2] http://drietoma.fara.sk/DejinyFarnosti_soubory/DejinyFarnosti.htm (9.3.2018)
Bibliografia
www.drietoma.sk
GPS
48.891786, 17.963505
48°53'30.4"N 17°57'48.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk