Dubnica nad Váhom - Park Jána Baltazára Magina - pamiatkynaslovensku.com - (dubnica-nad-vahom-park-jana-baltazara-magina)









Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Dubnica nad Váhom - Park Jána Baltazára Magina
Lokalita
obec Dubnica nad Váhom, okres Ilava, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Gašpar Illésházy dal v roku 1637 vybudovať v Dubnici kaštieľ, vedľa ktorého už bola upravená záhrada a mala svojho záhradníka. Jozef Illésházy (1723 - 1766), ako trenčiansky a liptovský župan, sa podujal podľa francúzskeho vzoru pretvoriť kaštieľsku záhradu na francúzsky park. Barokový sloh záhrad architekta André Le Nôtre sa vyznačoval prísne symetrickým riešením plochy. Plocha terénu francúzskeho parku v okolí Dubnického kaštieľa nemala pravidelnú formu a jej rozloha bola obmedzená polohou parku. Projektant uplatnil dvojosové riešenie. Medzi dve pravidelné aleje umiestnil jazierko. Okrem zriadenia oranžérie, venoval Jozef Illésházy pozornosť vybudovaniu zoologickej záhrady priamo v parku kaštieľa. Z archívov sú známe údaje o chove medveďa, orla a iných dravcov. [1]
 

Z architektonických doplnkov francúzskeho parku najväčšiu pozornosť vzbudzovala dômyselne vybudovaná vyhliadková veža, pod ktorou bola umelá jaskyňa Grotta. [2]
 

Posledným mužským potomkom rodu Illésházy bol Štefan II. Ten venoval pozornosť prestavbe parku podľa vzoru anglického prírodno–krajinárskeho štýlu. Bola to vtedajšia móda, čo vyplývala z romantizmu, ktorý hlásal myšlienku návratu k prírode. Prevahu nadobúdala zásada voľnej úpravy parkovej plochy. Išlo o opak pravidelného štýlu tvorby záhrad. Nový spôsob vytvárania parkov a záhrad dosiahol najväčšiu popularitu v Anglicku. Štefan II. novú úpravu parku uskutočňoval pozvoľna. Viaceré pôvodné zariadenia zachoval. Dal postaviť menší skleník na pestovanie ananásov. [3]
 

V zoologickej záhrade vznikla bažantica. Štefan Illésházy nemal mužského potomka. Tri roky pred smrťou, v roku 1835, predal trenčianske panstvo viedenskému finančníkovi barónovi Jurajovi Sinovi z gréckeho Hodósu. [4]
 

V roku 1876 zdedila kaštieľ a park dcéra Šimona Sinu, Ifigénia. Podporovala dokončenie úprav parku podľa vzoru anglického prírodno–krajinárskeho slohu. Dve pravidelné aleje ostali, pribudol čínsky drevený altánok, nepravidelné chodníky a romantické zákutia. V parku okrem bažantov a jarabíc chovali aj srnky. [5]
 

Grófka Ifigénia ď Harcourt s obľubou raňajkovala so svojimi hosťami v parku pod troma lipami. Zásluhou grófky a vynikajúcich záhradníkov, ktorými boli František Čuda a Štefan Sedláček, sa na začiatku 20. storočia opäť zaskvel park pri kaštieli ako jedinečný prírodný výtvor na strednom Považí. [6]
 

Od roku 1942 je park chránenou pamiatkou v majetku mesta Dubnica nad Váhom. Dnes nesie meno známeho dubnického dejateľa Jána Baltazáta Magina. Celková plocha parku v dnešnej podobe presahuje 49 tisíc m2. [7]
 

Mesto Dubnica nad Váhom pokračuje v jeho obnove a zveľaďovaní. Medzi najpočetnejšie vzácne dreviny parku patria - lipa malolistá (160 kusov t. j. 28 % zo všetkých stromov), lipa veľkolistá (36 kusov), tis obyčajný (29 kusov). [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1 - 8] www.dubnickykastiel.sk/products/park-jana-baltazara-magina/ (9.5.2018)
GPS
48.962226, 18.168632
48°57'44.0"N 18°10'07.1"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk