Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Dubnica nad Váhom - renesančno-barokový kaštieľ
Lokalita
obec Dubnica nad Váhom, okres Ilava, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Renesančný kaštieľ vznikol niekedy na prelome 16. a 17. storočia a bol postavený na starších základoch. Prvý inventár pochádza z roku 1623. [1] Upravený bol okolo roku 1676. Barokovou prestavbou prešiel v rokoch 1719 – 1730 a ešte okolo roku 1780. Bočné krídlo pristavali v roku 1818. Kaštieľ je dvojpodlažná štvorkrídlová stavba s dvojtraktovou dispozíciou, ústredným dvorom a s vybiehajúcim bočným obytným krídlom. Vstupná časť má honosnú vstupnú barokovú bránu akcentovanú štvorhrannou vežou. V dvorovej časti je priebežná arkádová spojovacia chodba a na prízemí sú z troch strán nádvoria otvorené arkády na pilieroch. [2] Štvrté krídlo smerujúce do parku je jednotraktové a zo strany nádvoria malo iluzívne namaľovanú arkádu. [3] Baroková fasáda je z roku 1730, symetricky členená lizénovým rámom. V západnom krídle je baroková kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1730 s pôvodným rokokovým zariadením z polovice 18. storočia. Hlavný oltár je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie a bočné rokokové oltáre sv. Agneške a sv. Jánovi Nepomuckému, uprostred sú obrazy svätcov. [4]
 

V rokoch 1637 - 1642 vybudoval Gašpar Illésházy opevnený renesančný kaštieľ aj so záhradou v podobe trojkrídlovej stavby v pravidelnom opevnení s nárožnými vežami. V stavebných prácach sa pokračovalo celé 17. storočie, najmä v rokoch 1659 a 1676, keď bol rozšírený pôdorys. Postupne do opevnenia pristavali ďalšie krídla, čím uzavreli nádvorie a vstup opevnili vežou. V rokoch 1704 - 1708 kaštieľ poškodili kuruckí vojaci natoľko, že zbúrali aj časti konštrukcie a muriva. V rokoch 1719 - 1723 pristúpil Mikuláš Illésházy k veľkorysej barokovej prestavbe. Po jeho smrti pokračoval v prácach Jozef Illésházy, ktorý tu zriadil aj novú barokovú kaplnku. Z tých čias pochádza aj arkáda okolo troch strán nádvoria, ktoré zároveň vydláždili. Zmenili výzor fasády a pred priečelie postavili sochu sv. Jána Nepomuckého. Okolo kaštieľa vznikal v polovici 18. storočia francúzsky park s pravidelne riešenou alejou, jazierkom, jaskyňami, zoologickou záhradou, vyhliadkovou vežou a bludiskom na vyvýšenine. [5] V roku 1736 zriadili oranžériu, potom ďalší skleník na pestovanie ananásov a bažantnicu. Kaštieľ mal nákladné vnútorné vybavenie s bohatými štukovými klenbami a maliarskymi prácami. V slávnostnej sále bola alegória štyroch ročných období. Baroková knižnica obsahovala známy dubnický kódex. V kaštieli boli zbierky zbraní, trofejí, umeleckých predmetov a rodinné múzeum. V polovici 18. storočia vymenili zariadenie kaplnky za rokokové. Súčasne prestavali francúzsky park na anglický a sprístupnili ho z kaštieľa dvojkrídlovým schodišťom. V rokoch 1818 - 1820 kaštieľ rozšírili o bočné krídlo v nadväznosti na priečelie a zjednotili fasádu. V roku 1838 kúpil panstvo a kaštieľ barón J. Sina. Jeho dcéra dala park roku 1876 prebudovať na voľnokrajinársky so zachovaním už existujúcich prvkov drobnej architektúry a doplnili ho o drevený altánok na spôsob čínskej pagody. V 20. storočí kaštieľ viackrát zmenil majiteľa, čo sa nepriaznivo prejavilo na jeho stavebno-technickom stave. [6]
 

Výsledkom prestavieb objektu počas niekoľkých storočí je rozložitý renesančno-barokový kaštieľ so zvyškom parku, ktorý tvorí dominantu historickej zástavby mesta Dubnica nad Váhom. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V minulosti pri výskumných prácach zistili arkádu v západnom krídle, ktorá je pozostatkom renesančnej otvorenej loggie. [8]
 

Dubnica nad Váhom - kaštieľ, tzv. Veľký kaštieľ, Illésházyovský (č. ÚZPF 713/1) - doplnkový architektonicko-historický výskum - rok 2009. Autori: PhDr. Zuzana Zvarová, Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Tomáš Janura. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav kaštieľa je dobrý. V zrekonštruovanej časti sídli Dubnické múzeum a Mestské informačné centrum.
Prístup
Stojí v centre mesta.
Fotogaléria
Kaštieľ Dubnica nad Váhom foto © Imrich Kluka 4/2012Kaštieľ Dubnica nad Váhom foto © Imrich Kluka 4/2012Kaštieľ Dubnica nad Váhom foto © Imrich Kluka 4/2012Kaštieľ Dubnica nad Váhom foto © Imrich Kluka 4/2012Kaštieľ Dubnica nad Váhom foto © Imrich Kluka 4/2012Dubnica nad Váhom - Grotta s vyhliadkovou vežou v parku kaštieľa foto © Imrich Kluka 4/2012
Poznámky
[1] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 75.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 344.
[3] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 75.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 344.
[5] Vznik a vývoj parku v Dubnici nad Váhom je nerozlučne spätý s rodom Illésházyovcov. V roku 1594 dostal Štefan I. Illésházy od kráľa do zálohy Trenčiansky hrad a s ním i celé panstvo, ku ktorému prináležala aj poddanská obec Dubnica. Dňa 21.02.1600 rod získal od cisára Rudolfa II. dedičnú držbu nad hradom a celým trenčianskym panstvom. Počas 241 rokov dedilo a spravovalo sedem generácií Illésházyovcov rozsiahle panstvo. V roku 1637 sa stala obec Dubnica ich rodinným sídlom. Prví muži z dubnického kaštieľa boli vo významnom postavení na kráľovskom dvore a usilovali sa svoje rodinné sídlo vybudovať čo možno najhonosnejšie. Dubnický kaštieľ, park a jeho architektonické stavby mali plne reprezentovať ich spoločenské a politické postavenie. Zvláštnu pozornosť si zaslúži gróf Jozef Illésházy, ktorý sa najviac pričinil o rozkvet Dubnice, kaštieľa a parku. Ako 23-ročný dal pretvoriť v duchu doby panskú záhradu na francúzsky park. Sedem ročnú prestavbu realizoval v rokoch 1723 - 1729. Je pravdepodobné, že návrh francúzskeho parku pre Dubnicu vytvorili podľa osvedčených vzorov z cudziny (Versailles) na objednávku grófa Mikuláša Jozefovho otca na konci 17. storočia. Francúzsky záhradný sloh vytvoril v druhej polovici 17. storočia známy záhradný architekt André Le Nôtre. V oddelených častiach záhrady sa vytvárali tzv. boskety, v ktorých sa nachádzali rôzne bludiská (labyrinty), ružiarne (rozária), ďalej oranžérie alebo skleníky so vzácnymi druhmi najmä teplomilných rastlín. Záhradu doplňovali aj umelecké diela ako fontány, vodomety, vodopády, sochy, vázy a mechanické kuriozity. Najväčšou pýchou a iste aj najvýznamnejšou časťou parku sa stala oranžéria s odsúvacou strechou, ktorá preslávila zakladateľa i majiteľov aj ďaleko za hranicami. Z architektonických doplnkov francúzskeho parku je dominantné kamenné bludisko, nad ktorým bola vybudovaná drevená vyhliadková veža (má pravidelný osemuholníkový pôdorys). Z najvyššej položenej miestnosti sa návštevníci mohli pokochať nádherným výhľadom na dva panské rybníky s pozadím údolia Váhu malebného Považia. O poschodie nižšie, vo väčšej miestnosti s novogotickými oknami a novogotickými vstupnými dvermi, steny zdobili tapety so strieborným ornamentom. Táto spoločenská miestnosť bola komfortne zariadená štýlovým nábytkom a šachovým stolíkom s dvoma kreslami. Na tomto krásnom mieste dubnické panstvo a jeho hostia oddychovali a trávili voľný čas. Romantická stavba v sebe kumulovala niekoľko vtedy podobných parkových riešení, preto je pre ňu zaužívaných hneď niekoľko pomenovaní. Rozložením a murivom mala napodobňovať tajuplnú historickú ruinu. Z vyvýšených terás z lomového a tufového kameňa viedli tmavé kľukaté záhadné chodby ako v bludisku, ktoré pripomínalo prírodnú jaskyňu - grottu. Pretože architektúra, a to i záhradná, je z jedných najvýraznejších prejavov spoločenského postavenia, bol francúzsky park úzko spojený s históriou po sebe idúcich generácií majiteľov. V roku 2005 sa začal archeologický výskum a boli navrhnuté záchranné práce. Prvá etapa opráv a konzervácie bola zahájená v rokoch 2006 - 2008. V septembri 2009 sa výrazne zintenzívnili rekonštrukčné práce pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne na murive, stropoch, prístupových chodníkoch, schodiskách, vystavali sa nové múry a podlahy. Nad kamennou časťou sa vybudovala drevená veža s vyhliadkou. Výstavba základnej časti a drevenej veže sa realizovala podľa zachovaných dobových nákresov a fotografií. Finančné prostriedky na realizáciu tejto stavby boli získané z dotácie Ministerstva kultúry SR a finančného rozpočtu mesta. Obnova grotty s vyhliadkovou vežou bola ukončneá v roku 2010. Projekt rekonštrukcie vytvoril Ing. Architekt Peter Nižnánský. Obnovená grotta s vyhliadkovou vežou sa stala ojedinelou turistikou zaujímavosťou Trenčianskeho regiónu. Prvá zmienka o grotte je zo začiatku 19. storočia. Výška veže je 16 m. Plocha krbovej miestnosti je 17m2 a plocha spoločenskej miestnosti je 20,3 m2. Plocha najvyššie položenej miestnosti tzv. šachovej je 7,6 m2. Drevené premostenie je vo výške 5,60 m. Pôvodná výmera parku bola 7,75 ha. Súčasná výmera parku je 5 ha. www.dubnica.sk (23.7.2013)
[6 - 7] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 75.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 76.
[9] www.pamiatky.sk (20.4.2018)
GPS
48.962747, 18.168999
48°0 57' 45.89", 18°0 10' 8.40"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk