Fiľakovo - pamiatkynaslovensku.com - (filakovo)









Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Fiľakovo
Lokalita
obec Fiľakovo, okres Lučenec, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Hrad patrí k najstarším kamenným opevneniam na Slovensku a je jednoznačne doložený v súvislosti s odbojom rytiera Folkuša (Fulko) [1] v roku 1246. Objekt pravdepodobne vďaka tomu, že už v tom čase bol kamenný, odolal silnému mongolskému vpádu v roku 1241. [2] V prvej písomnej zmienke z roku 1242 sa hrad Fiľakovo uvádza medzi sedemnástimi hradmi, do ktorých sa mohla ukryť šľachta pred Tatármi. [3] Pre svoju exponovanú polohu zohral významnú úlohu počas dlhotrvajúceho tureckého ohrozenia, a preto bol často zobrazovaný v súvislosti s vojenskými akciami. [4] Belo IV. hrad odobral neposlušnému Folkušovi a listinou z roku 1246 ho daroval kráľovskému pohárnikovi Móricovi. V druhej polovici 13. storočia sa hrad dostal do kráľovskej držby. Majiteľmi objektu boli v 14. storočí majster Egídius z rodu Monosló, Mikuláš z rodu Aba a Matúš Čák Trenčiansky. [5] Pevnosť sa dostala opäť do kráľovských rúk až po dobytí od Matúša Čáka. Anjouovci spravovali hrad pomocou svojich kastelánov. [6] Fiľakovskými kastelánmi boli v 14. storočí župani stolíc Borsod a Gemer. Koncom storočia dostal Fiľakovo ako „večnú donáciu“ Leustach z Jelšavy od Žigmanda Luxemburského. Po vymretí rodu z Jelšavy (Jolsvaiovcov) pripadol hrad znova korune. Kráľ ho daroval kráľovnej Barbore. [7] V roku 1435 prevzal hrad ako záloh od kráľovnej Barbory rod Bebekovcov. V roku 1438 dostal hrad od Albrechta Habsburského Ján Peréni. Štefan Peréni sa v roku 1471 v záujme poľského kráľa Kazimíra zúčastnil odboja proti kráľovi Matejovi, kvôli čomu bol hrad dvakrát obliehaný a v roku 1483 Ondrejom Lábatlanom aj dobytý. V roku 1490 sa znova ocitol v šľachtických rukách, lebo kráľ Vladislav Jagelovský ním obdaroval správcu Blažeja z Rašky. [8]
 

V roku 1544 vyženil pevnosť František, jeden z posledných členov Bebekovského rodu. Vážne osmanské nebezpečenstvo ho motivovalo k prestavbe hradu. Jeho meno dodnes nesie päťboká batériová veža vstavaná do juhovýchodného nárožia stredného hradu. Hrad vybavil i rovnako tvarovanou bránovou vežou. [9] Modernizácia sa uskutočnila pravdepodobne podľa plánov talianskeho fortifikačného staviteľa Alessandra da Vedana. Prestavba skončila v roku 1551. [10] Veľmi to nepomohlo, lebo Turci 4. septembra 1554 využili nepozornosť posádky a hrad skoro bez boja obsadili. Pevnosť a jej polohu ocenili tak, že si ju vybrali ako sídlo nového správneho obvodu – sandžaku. [11] Prvým sandžakbegom bol dočasne sečiansky beg Hamza, po ňom nasledovali Velidžan, Hasan Prodovič, Arslan, Mehemed, Hasan, Mahmud, Korkud, Ali a Jusuf. [12]
 

Trvalo takmer štyridsať rokov, pokiaľ hrad v roku 1593 získal naspäť rábsky víťaz Mikuláš Pálffy. [13] V roku 1605 sa Štefanovi Bocskayovi podarilo hrad obsadiť. V rokoch 1609 – 1613 došlo znova k opevneniu hradu. V roku 1621 tak hrad odolal útoku povstalcov Gabriela Bethlena. Juraj Rákóczi na objekt v roku 1644 ani nezaútočil. [14]
 

V rokoch 1657 – 1664 bol kapitánom hradu Štefan Koháry I. Keď Turci obsadili v roku 1663 Balassagyarmat, mal pocit, že hrad Szécsény nie je dostatočne silný, a preto ho dal podpáliť a posádku premiestnil do Fiľakova. V roku 1664 zomrel a inventár jeho pozostalosti odhaľuje členenie hradu Fiľakovo – Koháryho dom (izba), dom jeho manželky, dom dievčat, palác, dom krčmára, dom správcu, dom kľučiara, dom šafára, pekáreň, kuchyňa a pivnica. V zápise z kanonickej vizitácie v roku 1674 sa spomína škola fungujúca na hrade. Spomína sa aj zariadenie nemeckej hradnej kaplnky. Nachádzal sa v nej prenosný oltár, tri krucifixy, drevená socha zobrazujúca svätú Annu a 44 olejomalieb. [15]
 

Osudná pre hrad Fiľakovo bola až posledná turecká ofenzíva po roku 1680. Veľké vojsko kurucov spojených s Turkami hrad obklúčilo a napriek hrdinskej obrane ho po mesačnom obliehaní v septembri roku 1682 dobylo a zbúralo. K obnove nedošlo, ale neskorší majitelia panstva pristupovali k zrúcanine s určitou pietou a s rešpektom a v agresívnom mestskom prostredí si uchovala veľkú časť svojej hmoty. [16]
 

Stavitelia hradu využili skalnatý vrch sopečného pôvodu, ktorý má na severnej strane zvislé steny vysoké, že ich stačilo len pritesať do tvaru hradby, miestami doplniť a neskôr v nich vylámať delové komory. Južný okraj upravenej skalnej plošiny však už bolo potrebné zabezpečiť hradbami v spodnej časti murovanými do riadkov zo starostlivo opracovaných kvádrov. Rovnako bola vyhotovená štíhla hranolová veža (5,5 x 6,7 m), ktorá stála na západnej strane. Odtiaľ stúpala trasa prístupovej cesty k vstupnej bráne, ktorá bola v počiatkoch asi vo veži. Veža mala múry hrubé 1,45 m a v polozrúcaných hrubých obmurovkách sa na troch stranách zachovala len v základoch. K jej dvojnásobnému spevneniu na konečné rozmery 12,5 x 13,5 m došlo práve preto, že pre neskorú stredovekú a ranú novovekú pevnosť bola príliš subtílna. Zabudovanie drevených vystuží do vonkajšieho plášťa nasvedčuje súčasnému vyhotoveniu so spomínanou stavbou päťbokej bránovej veže stredného hradu. V hornom nádvorí tesne pred vchodom do veže je v podloží vylámaná hlboká jama štvorcového prierezu, buď cisterna, alebo prepadlisko (vlčia jama). [17]
 

Pôvodný palác stál pri južnej hradbe, prízemie mal sčasti zasekané do skaly a z jeho dvorového múru zostali len nízke úseky. Palác bol veľakrát prestavovaný a jeho dnešné delenie na päť priestorov je výsledkom ranorenesančných úprav. Zrejme z jeho prvotného vybavenia pochádzala hlavica románskeho stĺpika nájdená pri výkopoch J. Kalmára. Z renesancie asi pochádzala chodba pozdĺž paláca, ktorej stopy sú pozorovateľné na nádvorí. Na poschodí niesla pravdepodobne drevený koridor. Vrcholnej gotike možno pripísať spevnenie južného múru horného hradu opornými piliermi a vybudovanie nového vstupu. K jeho portálu v južnom múre viedol cez masívne piliere drevený mostík. Asi pri neskorogotickej prestavbe priestor medzi piliermi uzavreli múrom, ktorý nadväzoval na rozmernú baštu polkruhového tvaru, čo od konca 15. storočia zabezpečovala južné priečelie horného hradu. [18]
 

Neskorá gotika sa na hrade prejavila zásadným spôsobom. Nemožno však bezpečne rozlíšiť, čo patrí do obdobia Perényiovcov, prípadne Raškaiovcov, ale okrem prestavby paláca vtedy hrubou obmurovkou upravili starú vežu a kamennou hradbou obohnali stredný hrad. V podstate išlo o pôvodné predhradie s drevenou ohradou, kde museli zostávať kone a vozy, lebo skromné rozmery portálov jadra a strmosť cesty im neumožňovali vjazd. Približný obdĺžnik predhradia bol zastavaný drevenými budovami, stavby nadväzujúce na Bebekovu vežu boli dokázateľne kamenné. Južný múr horného hradu asi ešte v neskorej gotike zosilnili a najneskôr vtedy v jeho západnej časti vyhĺbili kruhovú cisternu. Bola vylámaná do skaly a jej hrdlo vymurovali z presne vytesaných kvádrov. S vodu boli na hrade sústavné problémy. Nedostatok riešili cisternami – viditeľné sú ešte ďalšie tri. Nadbytok vody, riešili tak, že pri daždi stekala po pritesaných skalných stenách a umelé ryhy a kanáliky ju nakoniec odvádzali priepustmi cez hradby. Najväčší kanál sa tiahol pozdĺž celého úpätia južnej šikmej steny horného hradu. Vodu zrejme využívali, lebo kanál bol pred znečistením čiastočne chránený pultovými strieškami. [19]
 

Zaujímavé je, že dejiny hradu tak ako boli dynamické počas stredoveku, obdobie zrúcaniny je tiež pestré na udalosti. V 19. storočí sa malebná a dominantná zrúcanina stala príťažlivou pre množstvo grafikov a fotografov. [20] Kamenné sídlo od svojho zániku vzbudzovalo túžbu opraviť ho, ale napriek veľkým snahám rôznych skupín v rôznych spoločenských režimoch sa to veľmi šťastne nepodarilo. Záchranné práce na Fiľakovskom hrade je 120 rokov trvajúca odysea.

Pamiatková ochrana
Dielo skazy na opustenom hrade dokonal zub času a najmä miestni obyvatelia, ktorí ruiny pripomínajúce slávne obdobie protitureckých bojov nepovažovali za niečo mimoriadne. Dôkazom, že slúžili predovšetkým ako zdroj dobre opracovaného stavebného materiálu, je latinský nápis s chronostichom nad vchodom do miestneho františkánskeho kláštora z roku 1722. Píše sa v ňom, že kláštor bol „obnovený z existujúcich ruín fiľakovskej pevnosti.“ Neskôr sa kamene hradu používali na výstavbu domov a na opravu miestnych komunikácií. V druhej polovici 30. rokov 19. storočia sa mesto rozhodlo prestavať Bebekovu vežu na obecnú sýpku. Úpravy hradných múrov si vyžiadali vybudovanie prístupovej cesty k sýpke. Pre jej zebezpečenie okrem zasypania priekop pred bránami bola potrebná obnova porušeného vstupného portálu na tzv. Perényiho bašte. Všetky zásahy súvisiace s vybudovaním sýpky mali čisto úžitkový charakter a neboli robené s ohľadom na historickú hodnotu stavby. A tak došlo k porušeniu časti pôvodných detailov a múrov. Ich účelovosť je dodnes viditeľná i na opravenej bráne Perényiho bašty, kde doplnené tehlové murivo nerešpektuje pôvodnú podobu portálu. Obdobie 19. storočia postupne prinieslo uvedomenie si historickej a pamiatkovej hodnoty hradu. Ruina predstavujúca pamätné miesto silných bojov s Turkami sa stala cieľom návštevy známych osobností. Medzi prvých známych návštevníkov sa začiatkom 30. rokov 19. storočia zaradil knieža Jozef Habsburský, vtedajší palatín. Jeho prehliadku objektu zvečnili majitelia hradu, František a Antónia Koháryovci, nápisom vyrytým do dvoch kameňov umiestnených na hornom hrade. [21]
 

Neskôr sa župa začala zaoberať otázkou praktického využitia zrúcaniny. Napriek prebudenému záujmu o osudy hradu stále pokračovalo jeho rozoberanie na stavebný materiál. Osud hradu pohoršil v roku 1845 veľkého maďarského básnika Sándora Petőfiho, ktorý rozhorčene napísal: „..nevysloviteľne som sa nahneval, keď som videl, že kamene z ruín nosia do násypu ulíc ...aby po kameňoch, na ktorých schne svätá krv našich predkov, šliapali... Fiľakovo bolo dlho v rukách Turkov. Keby museli každodenne piť také víno, aké som pil v tunajšej krčme, stavím sa, že Fiľakovo by sa ich zbavilo o sto rokov skôr.“ Tieto varovania pomohli odvrátiť úplnú skazu hradnej ruiny a presadilo sa uvedomenie jej pamiatkovej hodnoty. Myšlienku vedeckého výskumu a zamerania presadzoval Imrich Henszlmann (1872), prvý referent uhorského pamiatkového úradu (MOB). [22]
 

Plán hradu vyhotovil pre krajinskú komisiu zaoberajúcu sa kultúrnymi pamiatkami Karol Bergh v roku 1862. [23]
 

Rozhodujúcim momentom v snahách o záchranu stredovekej pevnosti bol roku 1889, kedy Ministrestvo náboženstva a školstva vyhlásilo hrad za „pamiatku majúcu historickú hodnotu.“ Potom sa rozbehli práce na konzervácii časti hradných múrov realizované pod vedením Júliusa Bartholomeidesza, lučeneckého cestného komisára. Začali sa 4. septembra 1893 a trvali vyše desať rokov. Najvyššie poschodie Bebekovej bašty sa určilo na zhromažďovanie nálezov, nájdených počas zemných prác. Stavebné práce sa zamerali predovšetkým na budovy horného hradu, na poškodené otvory strieľní, okien a vstupov narušujúce stabilitu celých blokov muriva. Pri ich záchrane sa uplatnil moderný a citlivý pamiatkarsky prístup, keď doplnené časti boli kvôli odlíšeniu vymurované z tehlového muriva s charakteristickou skladbou. [24]
 

Zachovaná dokumentácia dokladá, že v tomto období bola zrúcanina v podstate v dnešnej podobe. Počas druhej svetovej vojny sa Fiľakovo spolu s priľahlým územím stalo súčasťou Maďarska. [25] V roku 1941 sa objavili prvé myšleinky o zriadení hradného múzea. Ich pôvodcom bol františkánsky páter K. König, ktorý založil prvú, tzv. Hradnú komisiu vo Fiľakove. Komisia začala zhromažďovať finančné prostriedky na založenie inštitúcie a Maďarskému národnému múzeu do Budapešti poslala žiadosť o vykonanie archeologického výskumu. Výskum sa začal v roku 1944 pod vedením dr. Jánosa Kalmára. Kalmár za krátky čas stihol odkryť a prebádať celý priestor horného hradu. [26] V spodných vrstvách boli objavené črepy bielej a svetlosivej keramiky zdobené závitnicou. Väčšina keramického materálu, úžitkových predmetov, mincí a zbraní pochádza z obdobia 15. – 17. storočia. Z výskumu pochádzajú aj glazované kachlice s polychrómiou, ktoré patria do okruhu banskobystrickej hrnčiarskej dielne. Okrem rastlinného dekoru objavili figurálne motívy štítonosičov. Na archeologický výskum nadviazala rozsiahla pamiatková obnova areálu pod vedením Gábora Krúdyho. [27] Koniec vojny a návrat južného územia Československej republike výskum s obnovou ukončil. Materiál sa dostal do Budapešti, odkiaľ bol neskôr prevezený (vrátený) do Archeologického múzea Slovenského národného múzea. [28]
 

V 70. rokoch 20. storočia sa začala rozsiahla pamiatková obnova hradného areálu pod vedením Krajského strediska pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. [29] Zámer pamiatkovej obnovy bol vypracovaný v roku 1972. [30] Práce sa sústredili na palác a baštu v hornom hrade, obranný múr stredného hradu a neskôr aj na komplexnú rekonštrukciu Bebekovej bašty. [31] Práce vrcholili v 80. rokoch 20. storočia. Na začiatku 90. rokoch bola pamiatková obnova zastavená pre nedostatok finančných prostriedkov a nebola v celom plánovanom rozsahu dokončená. Hrad dnes tvorí súbor upravených a zachovaných murív a objektov. Z dnešného pohľadu priniesla pamiatková obnova Fiľakovského hradu rozpačité výsledky. Na jednej strane oddialila rozpad hradu, na druhej starne priniesla niekoľko zásadných problémov, ktorých následky bude potrebné riešiť, a ktoré sa riešia. Základným problémom, ktorý ohrozuje prespektívu celkovej záchrany hradu sú stavebné technológie, najmä rozsiahle použitie cementovej malty. Jej prítomnosť sa dnes negatívne prejavuje rozsiahlym vlhnutím, zasolením a rozpadom mäkkého vulkanického stavebného materálu. Tento problém je výrazne zjavný v hornom hrade, kde niektoré líca vymurované z tufových kvádrov sú už úplne deštruované. Druhým problémom je skutočnosť, že metodika pamiatkových úprav nebola vytvorená na základe špecializovaného architektonicko-historického výskumu, čo sa prejavilo v niekoľkých nepresných, zvláštnych a dokonca úplne nesprávne realizovaných úprav jednotlivých detailov na hrade. Ide napríklad o strieľne a najmä ochodza na Bebekovej veži, ktorá bola rekonštruovaná v nesprávnej úrovni – o podlažie nižšie, než bola umiestnená v skutočnosti (nepresnosť bola už odstránená!). Pôvodný stav dokladujú stopy po jej konštrukcii a tiež veduty hradu zo 17. storočia. V roku 2004 sa vďaka iniciatíve mesta Fiľakovo, Ing. arch. Anderkovej, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica, pracovisko Lučenec, začala realizácia ďalšej etapy záchrany hradu, ktorá má niekoľko cieľov – záchrana najohrozenejších častí hradu, konzervácia použitím tradičných vápenných technológií a v celom rozsahu sprístupnené verejnosti. Dôležitým cieľom je postupné nahrádzanie nevhodných cementových mált tradičnými technológiami v záujme stabilizácie murív a postupná korekcia nektorých nesprávne realizovaných detailov. Lokalita, ktorá v jednom areáli koncentruje zvyšky neskororománskeho hradu, zachovaný rozsiahly systém protitureckého opevnenia, unikátne opracovanie skalného masívu so systémom žľabov na odvod vody, má obrovský potenciál pre prezentáciu. [32]
 

Mestské múzeum v zrekonštruovanej Bebekovej bašte zriadilo historickú expozíciu o dejinách hradu.
 

Fiľakovo – hrad, Bebekova bašta (č. ÚZPF 440/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2006. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [33]
 

Fiľakovo – hrad, opevnenie prvého predhradia (č. ÚZPF 440/1-22) – architektonicko-historický výskum - rok 2015. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [34]
 

Fiľakovo – hrad, bastión I. (č. ÚZPF 440/19) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [35]

Súčasný stav a využitie
Konzervovaná a čiastočne zrekonštruovaná ruina. Stále prebieha n e k o n e č n é konzervovanie objektu.
 

Bebekova bašta ako jediná rekonštruovaná stavba hradného areálu sa stala novodobou dominantou zrúcaniny. Pri prvej obnove pre potreby sýpky v 30. rokoch 19. storočia do múrov pomerne dobre zachovanej renesančnej bašty boli vložené nové, oproti pôvodným výrazne nižšie podlažia a po 150 rokoch dostala budova opäť strechu. Na zadnej strane smerom do nádvoria bol otvorený priestor bašty uzatvorený novou šikmo vedenou stenou. Tento stav viac-menej rešpektovala neskoršia pamiatková obnova (70. – 90. roky 20. storočia), pri ktorej boli hlavne premurované poškodené líca a pribudla rekonštrukcia obrannej ochodze umiestnená v nepôvodnej výške na štvrtom podlaží. Pri ďalšej etape rekonštrukčných prác až v roku 2008 došlo k vytvoreniu ochodze v pôvodnej úrovni horného podlažia. Po ukončnení obnovy sprístupnilo Hradné múzeum vo Fiľakove v roku 2008 stálu expozíciu s názvom „Stáročia Fiľakovského hradu“, ktorá oboznamuje návštevníkov s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Do bašty sa vstupuje z priestoru za hradnou bránou. V spodnom podlaží sú v masívnych múroch s hrúbkou vyše troch metrov vytvorené štyri strieľne mieriace do prístupného predpolia hradu. Inštalované sú tu exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít okolia Fiľakova – časť hodejovského broznového pokladu, kovania opaskov z obdobia avarského kaganátu pochádzajúce z chotára obce Prša. Maketu hradu vyhotovil v roku 1957 Ernő Lenhardt podľa vedút pevnosti zo 17. storočia. [36]
 

Drevené schodisko vedie do vyššieho podlažia, ktoré je dnes osvetlené zúženými okienkami vytvorenými v pôvodných strieľňach pri prestavbe bašty na sýpku. Skutočný rozmer strieľní je dnes len naznačený v omietke. Rovnako strop nad priestorom druhého podlažia bol vytvorený až pri vzniku sýpky, pôvodné obranné podlažie bolo výrazne vyššie. Vystavené sú tu vzácne fiľakovské archeologické nálezy z výskumu dr. Jánosa Kalmára, pochádzajúce zo zbierok Slovenského národného múzea – nástroje remeselníkov, úlomky zbraní, charakteristická stredoveká biela keramika nájdená na území mesta a predmety z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova. [37]
 

Tretie podlažie osvetľujú vetracie okná z 19. storočia, len na bočnej strane je jedna pôvodná strieľňa. Popri kópiách kachlíc s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov sú tu vystavené najmä exponáty z obdobia najväčšieho rozkvetu hradu. Vzácne sú pôvodné kľúče hradu a olejomaľby s básňami Štefana Koháryho II. ilustrovanými biblickými obrazmi, ktoré napísal počas zajatia. [38]
 

Na štvrtom podlaží bašty bol pôvodne obytný priestor obrancov osvetlený štyrmi oknami. Baštu ukončuje obranné piate podlažie lemované na vonkajšej strane vysunutou pozorovacou ochodzou, tentokrát správne rekonštruovanou. Horné dve poschodia bašty sa v súčasnosti využívajú na organizovanie krátkodobých výstav. [39]

Prístup
Stojí na nevysokom (245 m n.m.), ale strmom sopečnom kuželi, ktorý nesie jadro hradu a mladšie predhradie využíva jeho upravené terasy stupňovito klesajúce na juh k centru mesta. [40] Hrad sa nachádza priamo nad mestečkom. Vedie naň asfaltová cesta pomedzi domy. Je označená a prístup je jednoduchý. Trvá asi 10 minút z centra mesta. Z hradu je krásny výhľad na mesto. V slnečnom počasí je možné vidieť vzdialenú siluetu hradu Šomoška.
Fotogaléria
Hrad Fiľakovo rytina zo 17. storočiaHrad Fiľakovo 16. storočie, rytinaHrad Fiľakovo zp © Jiří Fiedler, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Hrad Fiľakovo foto © Imrich Kluka 7/2006Hrad Fiľakovo foto © Imrich Kluka 7/2006Hrad Fiľakovo foto © Imrich Kluka 7/2006Hrad Fiľakovo foto © Imrich Kluka 7/2009Hrad Fiľakovo foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Fiľakovo foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Fiľakovo foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Fiľakovo foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Fiľakovo foto © Jana Lacková 9/2009
Poznámky
[1] Fulko bol lúpežný rytier, možný pôvodca názvu obce. Fulko zavraždil svojho príbuzného, razil falošné mince a zruinoval dedinu Hatvan, preto bol odsúdený na „nahý“ súboj s obrneným rytierom. ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. Sprievodca po zrúcanine hradu. Fiľakovo: Mesto Fiľakovo, 2010. s. 8.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 115.
[3] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. Sprievodca po zrúcanine hradu. Fiľakovo: Mesto Fiľakovo, 2010. s. 8.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 115.
[5] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 8.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 115.
[7] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 8.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 115 - 116.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 116.
[10] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 9.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 116.
[12] Podľa výplatného zoznamu posádky slúžilo v rokoch 1557 a 1558 na hrade 320 tureckých vojakov (janičiari, ulúfedžiovia a azábovia). 42% z nich pochádzalo z Balkánu a asi štvrtina bola „novým moslimom“. V ďalšom roku pribudli k posádke šiesti topčiovia (delostrelci). Turci opevnili múry mesta, zdokonalili hradný vodovod a cisterny, postavili džámiju s minaretom a kúpele. Z Fiľakova ohrozovali banské mestá, plienili údolie Slanej, okolie Muráňa a Rožňavy. ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 9.
[13] Hrad opustilo 2400 moslimov. Niektoré ženy boli tak obťažkané zlatom, že ledva išli. Pramene sa zmieňujú o približne 300 tureckých obyvateľoch, ktorí sa rozhodli ostať v meste. Víťazstvo kresťanov nad „pohanskými“ Turkami sledovala Európa s veľkým záujmom. Fiľakovo sa postupne stalo jediným miestom v širokom okolí, ktoré bolo v bezpečnej vzdialenosti od Turkov. Mesto pod hradom chránili hradby spevnené baštami, z ktorých sa do polovice 20. storočia zachovali dve. Baštu za katolíckym kostolom zbúrali pri stavbe pošty, ale ďalšia na Baštovej ulici sa zachovala až do súčasnosti. Opevnené útočište priťahovalo šľachtu z veľkej vzdialenosti. V meste sa usídlilo okolo 40 šľachtických rodín. Konali sa tu valné zhromaždenia a súdne stolice troch okolitých žúp: Novohrad, Pest-Pilis-Solt a Heves s vonkajším Szolnokom. Uhorské snemy počnúc rokom 1602 často rozhodovali o opravovaní hradu. Do prác boli zapájaní obyvatelia žúp Novohrad, Malohont, Liptov, Orava, Turiec a Zvolen. Vojenský význam hradu potvrdzuje zoznam počtu vojakov v jednotlivých pohraničných hradoch Novohradu z roku 1655. Podľa neho do hradov Hollókő a Šomoška umiestnili 20 vojakov, do Gyarmatu 400, do Szécsénya 500 a do Fiľakova 600. V súvislosti s obdobím rozkvetu sa Fiľakovo nazýva „perlou horného Uhorska“ (Matej Bel) i „kľúčom k banskej oblasti.“ ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 10.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 116.
[15] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 12 - 13.
[16] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 116 - 117.
[17 - 18] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 117.
[19] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 117 - 118.
[20] HRAŠKOVÁ, Erika – ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Fiľakovo. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 15.
[21] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 15 - 16.
[22] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 16 - 17.
[23] HRAŠKOVÁ, Erika – ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Fiľakovo. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 15.
[24] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 17 - 18.
[25] HRAŠKOVÁ, Erika – ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Fiľakovo. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 15.
[26] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 18 - 19.
[27] HRAŠKOVÁ, Erika – ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Fiľakovo. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 15.
[28 - 29] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 19.
[30] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine : Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica : Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 15.
[31] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 19.
[32] HRAŠKOVÁ, Erika – ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Fiľakovo. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 16.
[33] www.pamiatky.sk (31.10.2014)
[34] www.pamiatky.sk (22.9.2016)
[35] www.pamiatky.sk (18.11.2017)
[36] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 32.
[37 - 39] ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. s. 33.
[40] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 115.
Bibliografia
AGÓCS, Attila: Šesťdesiat rokov múzejníctva vo Fiľakove. In: Múzeum, LVIII, 2012, č. 1, s. 41 - 42.
HRAŠKOVÁ, Erika – ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Fiľakovo. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 14 – 16.
NEŠPOR, Jaroslav: Fiľakovský hrad. In: Krásy Slovenska, LXXXIII, 2006, č. 9-10, s. 56 - 57.
ŠIMKOVIC, Michal – AGÓCS, Attila: Hrad Fiľakovo. Sprievodca po zrúcanine hradu. Fiľakovo: Mesto Fiľakovo, 2010. 32 s. ISBN 978-80-970349-9-3
www.hradfilakovo.sk
www.filakovo.sk
GPS
48.271468, 19.824399
48°0 16' 17.28", 19°0 49' 27.84"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk