Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Habovka - Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Habovka, okres Tvrdošín, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Kostol bol postavený v rokoch 1817 – 1820 (kronika farnosti uvádza postavenie kostola v rokoch 1821 – 1829). Je to jednoloďová sakrálna stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, vstavanou vežou a predstavanou predsieňou. Výmaľba priestorov je z roku 1952 od J. Jelinka. [1]
 

V interiéri sú dve krstiteľnice z 17. a 18. storočia. Vnútorné zariadenie je historizujúce z konca 19. storočia. Farebné okná sú z roku 1951 od V. Hložníka. [2]
 

Habovka je farnosť od roku 1787, keď cisár Jozef II. zrušil 600 kláštorov a z ich majetku založil fond na podporu rozvoja nových farností. V tom roku sa prvým habovsko-zubersko-bielopotockým farárom stal Juraj Wagner. [3]
 

"Roku tisíceho sedemsto pätnásteho, tj. 1715 prvý raz postavil v tejto farnosti drevené kostol vdp. Ján Samko, vtedajší nižniansky farár s povolením (ostrihomského vikára) Ladislava Pébera. Pri tom rovnakou pomocou prispeli Habovčania, Zuberčania a Bielopotočania. Tento kostol bol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii Bolestnej. Požehnaný bol roku 1716. Na jeho mieste stojí teraz kaplnka Blahoslavenej Márie Magdalény, postavená roku 1859 nákladom Habovčanov za 400 zlatých, ktoré poskytol osvietený pán biskup Ladislav Zábojský. Tento kostol požehnal roku 1876 Mikuláš Sádecký, kanonik kalegiátneho kostola na Spiši a oravský archidiakon. Keď však blahosklonným kráľovským oznámením táto filiálka bola zriadená ako farnosť a dostala miestneho farára, vyžiadalo sa od Jeho najposvätnejšieho kráľovského veličenstva blahosklonné láskavé rozhodnutie postaviť nový priestrannejší kostol. Kostol stavali z pevného materiálu, nákladom Náboženského fondu v ôsmom roku pred rokom 1813. Tohoto totiž roku 1813 osudná povodeň zmietla nový kostol s celým zariadením a farskou budovou a na tomto mieste pod obcou Habovkou, kde stál kostol, Studená voda si vyryla koryto. Keď tento kostol voda zobrala a predošlý drevený odtiahli na Huty, habovskí a zuberskí farníci postavili dočasne na slávenie bohoslužieb roku 1813 tretí kostol zo sem-tam pozbieraných napoly zhnitých brvien. Táto budova bola nepekná a nebezpečná, lebo hrozila každú chvíľu spadnutím, nevyzerala ako kostol, ale skôr ako vozáreň, slúžila 17 rokov na slávenie bohoslužieb. Počas tejto doby vdp. Jozef Virostek, miestny farár, pokúsil sa všemožným spôsobom vyžiadať blahosklonné rozhodnutie pre postavenie nového domu Božieho. Po opätovných žiadostiach ho konečne dosiahol, v roku 1821 prikročilo sa k stavaniu terajšieho a to už štvrtého kostola. Ale s akými ťažkosťami sa stretávala táto stavba! A tak teda tohoto roku 1821, keď 12. mája 1819 padlo blahosklonné láskavé rozhodnutie Jeho posvätného Veličenstva, začalo sa so stavbou 16. mája 1821 so sumou jednej štvrtiny celého nákladu 3.700 zlatých platnej meny, ktorú sumu vydala filiálna pokladnica Náboženského fondu v Kláštore pod Znievom. Do konca novembra tohto roku postavila sa aj strecha kostola. Robilo sa to na účet ďalšej časti určeného nákladu. Táto sa však dosiahla až roku 1828 po všetkými cestami opakovaných žiadostiach na najvyšších miestach a tak roku 1829 sa pokračovalo v práci. Od mája až do 1. septembra úspešne pracovali murársky majster Ján Hlavay a tesár Ondrej Polanský. Na prácu dozeral a účty viedol farár Jozef Virostek. Dňa 1. septembra 1829 po modlidbách zhromaždeného ľudu založili na vežu guľu s krížom pozláteným, ktorý sa skvel na veži až do 1886 roku. Roku 1881 sa zistilo, že tento kostol a veža si vyžadujú opravu. Aby sa to mohlo uskutočniť, miestny farár sa obrátil na biskupa, ktorý vymohol náklady z pokladnice Náboženského fondu, ale vec sa vybavila až roku 1883 a tak nasledujúceho roku začalo sa reštaurovanie kostola pod dozorom Jakuba Kuxa, ktorý to prenajal. Opravu previedol Ján Gluch, tesár a Ján Rozehnal, lipnický zlatník. Pri tejto oprave sa guľa zložila a znovu pozlátila. 24. júna 1886 roku pri zhromaždení ľudu sa slávnostne zasadila na vežu. Toto sa čo najstručnejšie zaznačilo pre nedostatok času a zápis sa uložil na večitú pamiatku a na známosť do gule 24. júna 1886 (napísal habovský farár František Silvester)." Prevzaté z kroniky: História Habovskej farnosti. [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Opravovali ho v roku 1952. [5]
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strede obce.
Fotogaléria
Habovka - Kostol Sedembolestnej Panny Márie foto © Jiří Fiedler 7/1973
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 382.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 382.
[3] www.habovka.sk (7.3.2016)
[4] www.habovka.sk (7.3.2016)
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 382.
Bibliografia
www.habovka.sk
GPS
49.273621, 19.605964
49°16'25.0"N 19°36'21.5"E



www.pamiatkynaslovensku.sk