Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Halič
Lokalita
obec Halič, okres Lučenec, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný protiturecký opevnený hrad, ktorý dal postaviť Žigmund Forgách v roku 1612 na mieste stredovekej pevnosti datovanej pred polovicou 15. storočia. [1] Pevnosť patrila Lossonczyovcom [2] (z rodu Tomaj). [3] Prvý raz sa spomína v rokoch 1450 – 1451 ako tvŕdza v Jiskrovej moci. Za Hunyadyovcov ju zbúrali a neskôr, niekedy začiatkom 16. storočia, bez kráľovského povolenia majitelia objekt obnovili. Túto nepovolenú stavbu [4] zbúrali v roku 1544 na základe ustanovenia krajinského snemu. Z jej rumovísk dal postaviť Žigmund Forgách nový opevnený hrad. [5] Do jeho pôdorysu vkomponovali gotický hrad, ktorý mal na nároží hranolovú vežu. Hrad dobyli v roku 1682 thökölyovské, v roku 1703 rákócziovské a v roku 1709 cisárske vojská. [6] Hrad v roku 1709 vyhorel. [7] Mohutná stavba patrila prohabsbursky orientovanej šľachte a tak unikla násilnej demolácii cisárskymi vojskami. [8] Až v roku 1762 pod vedením staviteľa A. Meyerhoffera hrad prestavali na barokové šľachtické sídlo. Čiastočné romantické úpravy v interiéroch, na fasádach a v parku sú z konca 19. storočia. [9] V roku 1919 ho vyrabovali maďarskí vojaci. Panstvo sa presťahovalo do kaštieľa v dedine. [10] Kaštieľ bol počas druhej svetovej vojny poškodený. Neskôr bol obnovený. [11]
 

Kaštieľ je postavený na vývyšenine nad obcou, ktorá bola ideálnym miestom pre situovanie stredovekého hradu. Pôvodne renesančná štvorkrídlová stavba s nárožnými vežami je stavaná okolo nepravidelného šesťuholníkového dvora. V teréne okolo objektu sa zachovala priekopa, cez ktorú kedysi viedol padací most. Renesančná budova s dvojtraktovou dispozíciou má do dvora arkádovú chodbu prestavanú a zníženú pri barokovej prestavbe v 18. storočí. Miestnosti renesančného objektu sú zaklenuté krížovými klenbami a trámovými maľovanými, vyrazávanými stropmi, ktoré odkryli v rokoch 1960 – 1961. Pri barokizácii stavby v 60-tych rokoch 18. storočia upravili vstupné krídlo a arkádovú chodbu, ktorú zaklenuli zníženou pruskou klenbou. V tom čase sa dostali nástenné maľby renesančnej otvorenej arkády, znázorňujúce rímskych a uhorských kráľov, pod novú klenbu a omietku. Do dvorovej časti nového vstupného krídla vložil staviteľ A. Meyerhoffer dvojramenné reprezentačné schodište, prístupné z podjazdu. Má pruské klenby, ktorých medziklenbové pásy sa zbiehajú do štvorcových pilierov. Kamenné zábradlie schodišťa sa člení prelamovaným pletencovým rokajovým pásom. Na schodište je sekundárne umiestnená renesančná kamenná oltárna menza zo začiatku 17. storočia, ktorá slúžila ako nádrž na vodu. Schodišťová hala na druhom podlaží má priestor zaklenutý pruskými klenbami s rastlinnou štukou, steny sú prečlenené arkádou, vo vstupnej časti rokokovými mrežovými dverami. V stene haly je rokoková mušľová fontána. Hlavná časť kaštieľa je využitá pre reprezentačné miestnosti s ústrednou slávnostnou sálou. Na strope sály je iluzívna nástenná maľba, znázorňujúca triumf Aurory a alegórie štyroch ročných období a na stenách je iluzívna architektúra s postavami. [12]
 

Baroková úprava sa sústredila prevažne na miestnosti na druhom podlaží, ako aj na výstavbu kaplnky a dva razy zalomeného schodišťa v západnom krídle. Z tohto obdobia sa v interiéroch zachovali rokokové štuky stropov, drevené obklady stien, kované mreže a rokokové kachle. Fasády si zachovali v zásade renesančný výzor a v prízemí i v suteréne majú strelné otvory. V priestoroch druhého podlažia zbarokizovali a zväčšili okenné otvory a barokovými prilbami zastrešili veže. Zásadne prestavali hlavné priečelie, ktoré zdôraznili novým prevýšeným trojosovým stredným rizalitom a úpravou nárožných veží na bočné rizality. V prízemí sú rizality členené rustikou a na druhom podlaží lizénovým orámovaním, končia sa tympanónmi, do ktorých sú vložené štukové obrazce s hodinami a erbami. Stredný rizalit s balkónom má prevýšené, polkruhovo zakončené okná, v parapete s páskovým motívom, ostatné okná sú obdĺžnikové a v bočných rizalitoch majú štukovú mušľu v nadokenných plochách. [13]
 

Menšie úpravy sa realizovali v roku 1897 [14] v interiéroch a na fasádach. Okolo kaštieľa vysadili francúzsky park. Jeho kompozičné centrá zvýraznili alegorickými sochami. (zachovali sa iba fragmenty alegorických barokových plastík). V roku 1820 a potom v rokoch 1870 – 1880 vysadili na svahoch hradného vrchu cudzokrajné dreviny. [15] Koncom 19. storočia prispôsobili výsadbu romantickej vyhliadke pred kaštieľom, ktorú uzavreli pergolou, a priestor parku rozšírili smerom k rybníku, voľne adaptujúc prírodu. [16]
 

Kaštieľ Forgáchovci vlastnili od roku 1554 nepretržite do roku 1848. [17]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kaštieľ obnovili v rokoch 1955 – 1963 podľa projektov architekta Alojza Daříčka. [18]
 

Pri obnove objektu boli odkryté a reštaurované renesančné nástenné maľby v arkádovej chodbe a trámové vyrezávané a maľované stropy. [19]
 

Projektová dokumentáciu vypracoval Štátny projektový ústav Bratislava, projektant Ing. arch. Alojz Daříček. Stavebné práce – Pamiatkostav Žilina. [20]
 

Reštaurátorské práce:
 

Nástenné barokové maľby v slávnostnej sieni prvého poschodia (Aurora a alegórie ročných období) – F. Pap, F Buday, E. Petrikovič, E. Masányi, V. Dropa, v rokoch 1957 – 1958. Renesančné maľby na chodbe na prvom poschodí (zobrazenie panovníkov zo 17. storočia) akademický maliar Albert Leixner, v rokoch 1959 – 1962. Renesančné stropy na prvom poschodí – akademický maliar Andrej Kuc, akademický maliar Ľudovít Štrompach, akademický maliar J. Beňušík, v rokoch 1961 – 1962. Hlavné priečelie – kamenné články, reštaurovanie kovaných mreží: Umelecké remeslá Bratislava, v rokoch 1960 – 1961. Rokokové kachle – rekonštrukcia – akademický sochár Jan Kutálek, v rokoch 1960 – 1964. [21]
 

Halič - kaštieľ (č. ÚZPF 444/1) - pamiatkový výskum - rok 2007. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [22]
 

Halič - kaštieľ (č. ÚZPF 444/1) - pamiatkový výskum - rok 2008. Autori: Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Ľubica Fillová. [23]

Súčasný stav a využitie
Od roku 1964 až do roku 1994 sídlil v kaštieli Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež. [24]
 

Stav historického sídla je veľmi dobrý. Objekt je po nedávnej rekonštrukcii. Dvojetapová obnova začala v roku 2008. Kaštieľ v súčasnosti slúži ako hotel.

Prístup
Stojí vysoko nad obcou. Kaštieľ je dominantou širokého okolia.
Fotogaléria
Kaštieľ Halič rytina z 18. storočiaKaštieľ Halič zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1900)Kaštieľ Halič foto © Imrich Kluka 8/2012Kaštieľ Halič foto © Imrich Kluka 8/2012Kaštieľ Halič foto © Ladislav Luppa 8/2016Kaštieľ Halič foto © Ladislav Luppa 8/2016Kaštieľ Halič foto © Ladislav Luppa 8/2016Kaštieľ Halič foto © Ladislav Luppa 8/2016Kaštieľ Halič foto © Ladislav Luppa 8/2016Kaštieľ Halič foto © Ladislav Luppa 8/2016
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 386.
[2] Prvá písomná zmienka o hrade je z 30. 4. 1386 – kráľovná Mária povolila Štefanovi Lossonczymu, aby postavil kamenný hrad Gach (Halič). Lossonczyovci vlastnili hrad do 16. storočia, kedy ho preberá jeden z najstarších rodov Uhorska – Forgáchovci. Žigmund Forgách sa oženil s Annou Lossonczyovovu (1592), čím získal Haličské panstvo. www.halic.sk (18.8.2013)
[3] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 84.
[4] Začiatkom 16. storočia Lossonczyovci postavili hrad bez súhlasu kráľa Ferdinanda I. Habsburského, za čo ho on roku 1544 dal zbúrať. Predpokladá sa, že to neuskutočnili s dôkladnosťou, už aj kvôli hroziacemu tureckému nebezpečenstvu. www.halic.sk (18.8.2013)
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 386.
[6] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 84.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 386.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 84.
[9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 386.
[10] www.halic.sk (18.8.2013)
[11 - 13] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 386.
[14] Kaštieľ sa obnovuje, keď sa do rodiny Forgách prižení František Wenckheim, ktorý ho dáva v roku 1897 rekonštruovať na počesť svojej manželky, čo dokladá nápis na bielych mramoroch v nikách pri hlavnom vstupe. www.halic.sk (18.8.2013)
[15] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 85.
[16] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 386.
[17] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 84.
[18] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 386.
[19] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine : Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 15.
[20 - 21] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine : Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. s. 15.
[22 - 23] www.pamiatky.sk (27.4.2018)
[24] www.halic.sk (18.8.2013)
Bibliografia
www.halic.sk
GPS
48.356492, 19.575704
48°21'23.4"N 19°34'32.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk