Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Hanušovce nad Topľou, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Ranogotický kostol s retardovanými románskymi prvkami tzv. prechodného obdobia. Stál už v roku 1280 a patril johanitom, ktorí vlastnili Hanušovce do roku 1313. [1] Kostol bol a je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Existuje farská pečať z roku 1332, na ktorej sa vedľa textu nachádza vyobrazenie patrónky chrámu, farnosti a mesta. Na základe doterajších poznatkov sa predpokladá, že pôvodný kostol bola dnešná svätyňa súčasnej stavby kostola, pozdĺžna stavba s jedným oltárom a jedným vchodom. V štrnástom storočí bol pôvodný kostol predĺžený a bola k nemu pristavená sakristia. [2]
 

Za kráľa Karola Róberta sa Hanušovce stali slobodným mestom s farským kostolom. V rokoch 1438 a 1488 spomínajú listiny okrem farského kostola aj špitálsky kostolík a kamennú kaplnku sv. Kozmu a Damiána. Mestečko bolo vtedy významným trhovým strediskom. Za reformácie sa kostol dostal do protestanskej správy a v roku 1717 ho vrátili katolíckej cirkvi. V roku 1742 bol zbarokizovaný. Opravy stavby prebehli v roku 1908 a 1949. [3]
 

Ide o jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria a vežou na západnom priečelí. Veža s tribúnou má románsky dispozičný charakter. Presbytérium je zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby, ktorá dosadá na konzoly. Rebrá majú vyžľabenú klinovú profiláciu, konzoly sú bohato vybavené: polygonálne, kuželové, valcové, bubienkové, s plastickými prútmi a v pohľade s archaickými maskami. Na svorníkoch sú plastické archaické rozety. V lomenom, skosenom víťaznom oblúku je nábežná rímsa, plasticky zdobená dvojicou masiek medzi rozetami. Masky majú archaické tváre, z jednej strany mužské, z druhej strany ženské. Pod nábežnou rímsou na stene sú z oboch strán vyryté dva ostroluké štítky s dvojitým kotvovým krížom. Na severnej strane presbytéria je gotické kamenné pastofórium so štítovým nadstavcom v tvare oslieho chrbta, lemované fiálami, kranmi a záverečným kvetom. Na východnej stene presbytéria, v severnom rohu sú zvyšky dvoch plastických výplní, komponovaných do lomeného trojhranu, sekundárne zamurované bez súvisu, jeden nad druhým. Ukazujú archaickú tvár Krista pod ružicovou kružbou, medzi dvoma sviečkami, resp. hlavu so symbolom večnosti a dvoma rukami, opäť medzi dvoma sviečkami. Loď v interiéri zbarokizovali, má tri polia krížovej klenby na vtiahnutých pilieroch, spojených postrannými pásmi. Za dnešnou organovou emporou je bývalá panská empora, ktorá sa otvárala do lode valene klenutým hlavným priestorom a dvoma menšími bočnými priestormi. Na západnej stene panskej empory je po jednom polkruhovo ukončenom okne so šikmou špaletou. Hladkú fasádu členia polkruhovo zakončené barokové okná na presbytériu a lodi. [4]
 

Na veži sú pôvodné gotické okná a na prízemí nový portál so stĺpikovou edikulou a nad ním barokové kruhové okno na panskú tribúnu. Vežu delia tri kordónové rímsy, z ktorých prvá tvorí súčasne podokennú rímsu pre ranogotické združené okno. Je neobyčajne bohato vybavená plastickým zvieracím vlysom (jasteričky, psi), ľudskými hlavami archaického výzoru a rastlinnými štylizovanými motívmi. Združené okno nad vlysom má v rohoch archaickú tvár medzi dvoma rozetami. Vlys a plastická ozdoba združeného okna sú prácami tých istých kamenárov, ktorí robili plastickú výzdobu presbytéria a triumfálneho oblúka. Sú to mimoriadne zaujímavé doklady archaizmu, ktorý dožíva v polohe ľudového umenia. Okrem neskorogotickej kamennej krstiteľnice so stočenou pätkou, ktorá pochádza z 15. storočia, je zariadenie kostola nové. [5]
 

Kanonická vizitácia farnosti z roku 1813 hovorí o „smutnom“ stave kostola, ale takisto dáva údaje o interiéri kostola, spomína hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie a bočné oltáre Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a oltár sv. Jána Nepomuckého. Vizitácia spomína aj maľby na stenách kostola: Premenenie Pána, Panna Mária, dva obrazy sv. Jána Krstiteľa. V roku 1882 bola obnovená strecha kostola, v roku 1895 bola nanovo zastrešená kostolná veža, v nasledujúcich rokoch bola opravená omietka. 7. novembra 1937 bol posvätený a následne osadený nový kríž na veži a v roku 1959 sa uskutočnili menšie korekcie na hlavnom oltári. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V júli 1982 sa začala komplexná rekonštrukcia kostola, tak exteriéru, ako aj interiéru. Strecha kostola bola pokrytá medeným plechom, budova kostola bola izolovaná, v priebehu roka 1983 vnútrajšok chrámu dostal novú omietku a nový náter. V roku 1984 sa pokračovalo výmaľbou kostola, ktorú viedol umelec Adolf Cerhák z Červeného Kostelca. Práce boli ukončené 6. októbra 1984. Posledná renovácia kostola sa uskutočnila v roku 1997. V spolupráci s Pamiatkovým úradom bola zreštaurovaná svätyňa a archeologicky odkrytý a následne uzavretý vchod do krypty pod ňou. V kostole bola uložená nová dlažba, osadené nové okná, nový oltár – bohoslužobný stôl a ambona z mramoru, tiež boli zmenšené bočné oltáre a hlavný oltár a obnovené boli všetky nástenné maľby a sochy. Umelecké práce viedol akademický maliar Milkovič. Bola zreštaurovaná kamenná krstiteľnica z 15. storočia a tiež ryté nástenné štíty s dvojitým kotvovým krížom z čias pôsobenia johanitov nachádzajúce sa vo svätyni, ako aj gotický strop s krížovou klenbou. Interiér kostola zdobia tieto sochy: na hlavnom oltári po bokoch obrazu Nanebovzatia Panny Márie – obraz hlavného oltára má rozmery 185 x 130 cm, sú sochy sv. Cyrila a Metoda (výška 125 cm), na ľavej strane na konci svätyne je bočný oltár so sochou sv. Jozefa pestúna v strede (135 cm), po bokoch sú sochy sv. Anny (100 cm) a sv. Jána apoštola, evanjelistu (100 cm). Na pravej strane sa nachádza bočný oltár so sochou a ku cti Božského srdca Ježišovho v strede (150 cm), po stranách sú sochy Panny Márie Lurdskej (105 cm) a sv. Alžbety (105 cm). Okrem nich sa pri bočnom vchode nachádza socha sv. Antona (100 cm). Po pravej strane bočného oltára je Boží hrob, na ľavej strane jasličky. [7]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strede mestečka. Nachádza sa neďaleko dvoch kaštieľov.
Fotogaléria
Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Veľký kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Veľký kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Veľký kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - detail okna veže foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - hlavný vchod foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - interiér - hlavný oltár foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - interiér foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - interiér - bočný oltár foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - interiér - bočný oltár foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Kostol Nanebovzatia Panny Márie - celkový pohľad na mesto  foto © Viliam Mazanec 5/2012
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 392.
[2] www.hanusovce-rimkat.sk/o-farnosti/kostol (14.12.2014)
[3 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 392.
[6 - 7] www.hanusovce-rimkat.sk/o-farnosti/kostol (14.12.2014)
Bibliografia
www.hanusovce.sk
GPS
49.026196, 21.499868
49°0 1' 34.31", 21°0 29' 59.52"



www.pamiatkynaslovensku.sk