Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ
Lokalita
obec Hanušovce nad Topľou, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kaštieľ, ktorý postavili v roku 1564. Neskôr upravili fasády a vnútornú dispozíciu. Objekt je dvojpodlažná dvojtraktová bloková stavba s jednou nárožnou okrúhlou vežou. Miestnosti sú kryté renesančnými hrebienkovými klenbami, ktoré mali bohatý štukový dekor opakujúci sa aj na valených klenbách. Fasády sú hladké so zväčšenými oknami neskoroklasicistickej úpravy. Nad vstupným portálom v nadpraží bol nápis SOOS STEPHANUS ANNO 1564. Kameň s nápisom použili ako schod v záhrade. [1]
 

Kaštieľ dal postaviť Ján Soós. Kaštieľ volali Soósovský a dnes je známy ako Malý kaštieľ.
 

V 16. storočí, najmä v jeho druhej polovici, sú kaštiele popri zvoniciach najrozšírenejším stavebným druhom východoslovenskej renesancie. Jednou z prvých a najznámejších stavieb je kaštieľ v Betlanovciach z rokov 1564 – 1568. Oveľa menej známy je renesančný kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou. [2] Ešte aj dnes, v dobe informačného pretlaku, je kaštieľ verejnosti takmer neznámy.
 

V roku 1346 sa majiteľom mestečka stala feudálna rodina Soósovcov. Šľachtický rod bol vlastníkom Hanušoviec až do 17. storočia a aj výstavba renesančného kaštieľa je úzko spätá s ich menom. Podľa údajov z literatúry v polovici 16. storočia jedna vetva rodu Soós bývala v kúrii, ktorú Uličný spája s objektom renesančného, terajšieho tzv. malého kaštieľa, údajne vytvoreného prestavbou kúrie. Hypotéza o kooptovaní staršieho stredovekého jadra do objektu renesančného kaštieľa nebola sondážnym výskumom potvrdená. Kaštieľ bol postavený „en bloc“ ako dvojpodlažná bloková stavba s jedným podzemným podlažím a štvorpriestorovou dispozíciou zhodnou pôvodne vo všetkých podlažiach. Určité pochybnosti vyvolávajú iba suterénne priestory, kde charakter murív, otvorov a iné indície navádzajú na myšlienku o ich staršom pôvodu. Podobne aj skutočnosť, že kaštieľ je z urbanistického hľadiska situovaný na exponovanom mieste, v blízkosti ranogotického kostola a pravdepodobne zaniknutého kláštora z 13. a 14. storočia. [3]
 

Kaštieľ vznikol ako poschodová bloková stavba, ktorá má všetky dobové architektonické znaky (dispozícia, kamenárska a sgrafitová výzdoba) reprezentačného šľachtického sídla určeného na pohodlné bývanie zemepána a jeho rodiny. Exteriérová úprava fasády sa riešila svetlou vápennou omietkou, bez výraznejších znakov tektoniky a s typickým nárožným listovým sgrafitom. Pôvodné renesančné sgrafito sa zachovalo vo výške dvoch podlaží na južnom nároží kaštieľa, ktoré sa v ďalšej stavebnej etape dostalo do interiéru nárožnej veže. V okenných otvoroch boli osadené profilované kamenné ostenia a v hlavnom vstupnom otvore kamenný portál, ktorý už neexistuje. Kamenné články z objektu sa neskôr odstránili a použili sa ako stavebný materiál. [4]
 

Dostupný archívny materiál neuvádza nijaké údaje o prestavbe nejakého staršieho objektu v uvedenej dobe, ale ani ten pramenný materiál, ktorý súvisí so záverom 16. a celým 17. storočím, sa priamo o objekte kaštieľa nezmieňuje, hoci obsahom väčšiny zachovaných listín sú práve majetkovoprávne záležitosti rodiny Soósovcov a iných šľachtických rodov. Nie je známe, dokedy „malý“ kaštieľ vlastnili Soósovci. Podľa písomných údajov bol Ján Soós, ktorý je pochovaný v miestnom farskom kostole, posledným mužským príslušníkom tejto vetvy rodu. [5]
 

Začiatkom 17. storočia, v súvislosti so začatím protihabsburských povstaní v Uhorsku, bola k južnému nárožiu kaštieľa pristavaná kruhová veža, ktorá mala zvýšiť jeho obranyschopnosť. Výstavbou veže sa zmenil charakter kaštieľa na obytno-obranné sídlo. Neskôr, v priebehu 17. storočia, obytná funkcia získala prevahu nad fortifikačnou. Strieľne ako obranný prvok sa nezachovali (sondážnym výskumom sa zistila len úprava, resp. zväčšenie starších otvorov). [6]
 

Ďalšia stavebná etapa súvisela pravdepodobne s ústupom nebezpečenstva, keď obranná funkcia objektu stratila opodstatnenie. Charakterizuje ju vyzdvihnutie obytnej funkcie, a to presvetlenie priestorov a rozšírenie pohodlia. Úprava okenných otvorov a štuková výzdoba klenieb sa uskutočnila asi v druhej polovici 17. storočia. Štuková výzdoba klenieb sa zachovala ešte do roku 1993 v celom rozsahu prvého nadzemného podlažia. Kaštieľ nadobudol koncom 17. storočia svoju konečnú renesančnú podobu a stavebná činnosť ustrnula takmer na jedno storočia. Objekt bol asi niekoľko rokov neobývaný. [7]
 

V nasledujúcom období ako vlastník majetkov v Hanušovciach vystupuje okrem iných rod Dessewffy. V listine z roku 1694 sa Alexander Dessewffy sťažuje na násilnosti, ktorých sa stoliční drábi dopustili v jeho kúrii. Na prelome 17. a 18. storočia si Dessewffyovci neďaleko „malého“ kaštieľa na návrší postavili veľký barokový kaštieľ s retardovanými renesančnými znakmi. Hospodárska budova pri „malom“ kaštieli sa využívala vraj ako byt správcu nového kaštieľa. Ako objekt starého kaštieľa využívali, nie je známe. Malý kaštieľ bol už pravdepodobne určený len na nejaké podradnejšie, najskôr hospodárske, ale možno aj obytné funkcie, určite však nie pre bývanie členov zemepánskej rodiny. [8]
 

V druhej polovici 19. storočia bol vlastníkom „malého“ kaštieľa Schulz Florian, s ktorého menom sa asi spája ďalšia stavebná etapa objektu. Kaštieľ stratil v tomto období charakter reprezentačného sídla, zmenila sa jeho vnútorná dispozícia, ako aj vonkajší renesančný výraz – boli odstránené všetky kamenné ostenia a portály. Dôvodom týchto úprav bolo dôsledné funkčné využitie celého objektu kaštieľa novým vlastníkom, a to prvého nadzemného podlažia na bytové účely a druhého nadzemného podlažia ako skladové priestory. [9]
 

Stavebné úpravy v 20. storočí súviseli so zmenami funkcie objektu. V 20. rokoch 20. storočia slúžil ako žandárska stanica, neskôr ako škola, knižnica a druhé nadzemné podlažie sa využívalo ako skladové priestory. V roku 1952 bola vymenená drevená šindľová krytina za AZC-šablóny. Bolo to obdobie najväčších a najnevhodnejších zásahov do objektu – došlo k odstráneniu priečnych múrov v druhom nadzemnom podlaží a prebudovaniu celého priestoru na kinosálu. V roku 1963 k severozápadnému priečeliu pristavali novodobú schodiskovú prístavbu na vstup do kinosály. Pôvodné schodisko do druhého nadzemného podlažia bolo zaslepené. V tomto období nadobudol exteriér kaštieľa súčasný výraz. [10]
 

Od roku 1988 (do ??) bolo vlastníkom kaštieľa Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, ktoré nebolo schopné zabezpečiť jeho rekonštrukciu a kultúrne využitie. Kaštieľ tak celé desaťročia chátra a mení sa na ruinu.
 


 

Stavebné etapy kaštieľa [11]
 

1. etapa – renesančná, výstavba kaštieľa datovaná rokom 1564,
 

2. etapa – prístavba nárožnej veže (asi v prvej polovici 17. storočia),
 

3. etapa – úprava okien a štuková výzdoba klenieb (asi v druhej polovici 17. storočia),
 

4. etapa – prestavba v druhej polovici 19. storočia,
 

5. etapa – moderné úpravy v 20. storočí.
 

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
 

Pamiatkový výskum realizoval Pamiatkový ústav Bratislava, regionálne stredisko Prešov v roku 1993. [12]

Súčasný stav a využitie
Stav objektu je výborný.
Prístup
Stojí na začiatku mesta (smerom od Prešova). Vedľa kaštieľa sa v tesnom susedstve nachádza druhý väčší kaštieľ.
Fotogaléria
Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012Hanušovce nad Topľou - Malý kaštieľ foto © Viliam Mazanec 5/2012
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 392.
[2] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 13. Bratislava: Národné pamiatkové a krajinárske centrum, Slovenský pamiatkový ústav, 1996. s. 135.
[3] Podľa listín mali v Hanušovciach v roku 1280 kláštor johaniti. PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 135.
[4] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 136.
[5] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 136.
[6] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 136.
[7] Informácia sa konkretizuje v dvoch listinách, kde v prvej z nich, datovanej rokom 1687, sa hovorí o spustnutých majetkoch v Hanušoviach a v druhej z roku 1689 sa spomína opustený kaštieľ tamtiež. PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 136 - 137.
[8] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 137.
[9] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 137.
[10] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 137.
[11] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 137.
[12] PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. s. 135.
Bibliografia
PAPPOVÁ, Judita: Náčrt stavebnohistorického vývoja renesančného kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 13. Bratislava: Národné pamiatkové a krajinárske centrum, Slovenský pamiatkový ústav, 1996. s. 135 - 137.
www.hanusovce.sk
GPS
49.026529, 21.500957
49ďż˝ 1' 35.50", 21ďż˝ 30' 3.45"



www.pamiatkynaslovensku.sk