Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Šomoška
Lokalita
obec Šiatorská Bukovinka, okres Lučenec, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Hrad kontroloval významnú severojužnú cestu z Fiľakova do Vacova a ľavým brehom Dunaja ďalej do Pešti či pravým brehom do Budína. Hrad dal asi pred rokom 1291 postaviť Peter z Illésovskej vetvy Kacsicsovcov, ktorý mal v kraji veľké majetky. [1] Bol to malý hrad, lebo jeho rozsiahlej výstavbe bránila malá rozloha temena hradného vrchu. Tvoril ho jediný palác s malým nádvorím, postupne ho opevnili dvoma mohutnými vežami, ktoré vypĺňali trojuholníkovú plošinu hradného vrchu. Tretiu vežu postavili ako strážnu pri vstupe do hradu. [2] V roku 1310 Petrovi synovia vydali hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, čím oligarcha získal jednu z najďalej vysunutých bášt svojho domínia. Matúš prišiel o hrad v roku 1312. [3] Kráľ Karol Róbert v roku 1323 ním odmenil vernosť Tomáša Szécsényiho z Falkosovskej línie rodu Kacsicsovcov. Hrad vlastnili Szécsényiovci do roku 1455, keď Ladislav dal panstvo do zálohu Albertovi Losonczymu, manželovi svojej dcéry Hedvigy a krajinskému hodnostárovi Michalovi Országhovi, ktorého syn Ján bol zasnúbený s jeho druhou dcérou Annou. V roku 1460 rod Szécsényiovcov Ladislavom vymrel po meči a Šomoška sa dostala do vlastníctva Losonczyovcov. [4]
 

Štefan Losonczy požiadal kráľa Ferdinanda I, aby jeho dcéram a neteriam pre prípad svojej smrti v službách vlasti, priznal synovské práva. 27. júla 1552 Štefana zajali Turci pri Temešvári a sťali ho. Jeho mladá dcéra Anna sa stala právoplatnou dedičkou Šomošky i ďalších majetkov. [5] Turci obsadili Fiľakovo a neskôr Modrý Kameň a Divín. Šomoška sa ocitla vnútri Turkami obsadeného územia. Napriek tomu, že hrad bol nanovo a veľmi dôkladne opevnený, Štefanov zať Krištof Ungnad ho v roku 1576 nedokázal ubrániť pred novým náporom tureckého vojska. Okupácia netrvala príliš dlho. Už v roku 1593 pri protitureckej ofenzíve hrad naspäť dobyli cisársky vojvodcovia Mikuláš Pálffy a Krištof z Tiefenbachu. [6] Panstvo s hradom potom vyženil Žigmund Forgách, ktorý si za manželku vzal Annu Losonczyovú (bol to v poradí jej tretí manžel). Po jej smrti v roku 1601 získal pevnosť do dedičného vlastníctva. [7] Po zlých skúsenostiach z obsadenia objektu povstalcami Štefana Bocskaya v roku 1605 došlo na príkaz krajinského snemu z roku 1618 k poslednému skvalitneniu fortifikácie. Turci pevnosť už neohrozovali, ale ani v roku 1619 a ani v roku 1703 opevnenie neodolalo povstalcom. Počas potlačenia povstania Františka II. Rákócziho cisárske vojsko hrad dobylo, a aby zabránilo opätovnému nežiadúcemu využitiu, vyhodilo ho do vzduchu. [8]
 

Samotný najstarší hrad nebol veľký a je dokonale ukrytý v mase renesančného opevnenia. Mal približne trojuholníkový tvar, ktorého ostrý hrot smerujúci na západ a k príjazdovej ceste zaberá batériová veža, najmohutnejšia z troch objektov pre delá. Jej pôdorys má tvar zdeformovaného kruhu s priemerom 16,5 m a múry hrúbku vyše 3,5 m. Ďalšie bašty stáli pri zvyšných vrcholoch a prízemím severovýchodnej bašty prechádzal prejazd brány. Juhovýchodná polvalcová bašta má hranatý vnútorný priestor a ja napojená na zaujímavé kazematové opevnenie. Kazematové, valene klenuté chodby a miestnosti boli usporiadané do dvoch podlaží, ktoré spájalo vretenovité schodisko. Prístup z jadra hradu bol len jediným portálom a úzkou chodbou. Podobný útvar sa ťahal pozdĺž severného priečelia jadra. Bašty postavili z miestneho bazaltu (čadiča) a smerom nahor sa mierne zužovali. Viac zošikmený sokel bol od telesa bašty opticky oddelený oblúkovou rímsou z pieskovca. [9]
 

Pri severnej hradbe jadra hradu sú pozostatky dvoch priestorov gotického paláca, ktorý sa na západe opiera o prisekané skalisko. Ide o najvyššie miesto staveniska, na ktorom by bolo možné hľadať staršiu hlavnú vežu, ale hmota renesančnej bašty spoľahlivo zakryla spôsob pôvodného ukončenia dispozície. Nedostatok obytných plôch riešili asi už v období neskorej gotiky vysunutím novej stavby pred východnú obdvodovú hradbu, ktorá je dosiaľ dobre identifikovateľná podľa pieskovcom armovaných nároží. Strop prízemia budovy pomáhal niesť lomený pás. Prepažením koridoru vznikol prejazd a nad ním na dvoch poschodiach po jednej miestnosti. K ďalšiemu zahusteniu zástavby došlo zrejme v renesancii, keď postavili do nádvoria domček a medzi ním a starým palácom novú bránu. Hrad na skalnatom kopci mal určite problémy s nedostakom vody, a preto sa na nádvorí a na prízemí starého paláca nachádzali dve kruhové a jedna hranatá cistena. [10]
 

Zachovali sa zvyšky otvorov okien a portálov, delové strieľne a nárožné rámovanie kamenných múrov. [11]

Pamiatková ochrana
Čiastočná rekonštrukcia a konzervácia.
 

Zámer pamiatkovej úpravy bol vypracovaný v roku 1973. Plánované využitie: pre cestovný ruch a expozíciu Novohradského múzea. [12]
 

„Zachránila“ ho konzervácia a čiastočná rekonštrukcia, začatá v roku 1972 a ukončená v roku 2000.
 

Rekonštrukcia hradu plne obnovila západnú delovú baštu, ako aj severné hradobné múry so vstupnou bránou. V rámci pamiatkovej obnovy došlo k doplneniu murív vo veľkom rozsahu. V celkovej siluete hradu sa zásahy negatívne prejavili predovšetkým na dvoch nárožných delových baštách, z ktorých jedna je zastrešená strechou výrazne skresľujúcou jej pôvodnú podobu a druhá bola pre podobné zastrešenie pripravená. [13] Zostávajúca časť zbytkov hradu je zakonzervovaná. V súčasnosti sa oprava hradu hodnotí rozporuplne. Jednoznačne ide o rekonštrukciu, pri ktorej niektoré časti hradu boli výrazne dobudované, čím sa narušila historická hodnota stavby.
 

Pri pamiatkovej obnove došlo k úplnej absencii predstihového hĺbkového výskumu a dokumentácie východiskového stavu objektu pred obnovou. Táto skutočnosť sa následne prejavila v neodbornom prístupe pri realizácii nektorých rekonštrukčných doplnkov, keď boli bez odborných podkladov domurované rozsiahle časti murív východného paláca a delovej bašty spolu s jej nehistorickým zastrešením. Celá úprava tak vyústila do silne skresľujúcej prezentácie bez opory v historických prameňoch. [14] Postup bol zdôvodňovaný dôstojnosťou umiestnenia exponátov a lepšou ochranou konštrukcií po ich zastrešení. Takýto prístup k obnove priniesol so sebou zložité otázky v súvislosti s problematickým a zanedbaným odlíšením pôvodných prvkov od dopĺňaných a v závere vniesol do vzhľadu pamiatky a jej detailu falošný a ničím nepodložený historizmus. Nízka úroveň architektonických návrhov novotvarov a technologicky nezvládnuté detaily dnes degradujú autentické pôsobenie originálnych konštrukcií a potláčajú hodnotu autenticity hradnej zrúcaniny. [15] Vznikol síce rozprávkovo vyzerajúci hrad (jeho časti), ale s jeho niekdajším výzorom má súčasná cukrová podoba pramálo spoločné.

Súčasný stav a využitie
Konzervovaná a čiastočne zrekonštruovaná ruina.
Prístup
Stojí na sopečnom kuželi (490 m n. m.) 3 km na juhovýchod od obce, priamo na slovensko-maďarskej hranici.
 

Na severozápadnej strane hradného kopca sa nachádza unikátny prírodný útvar Kamenný vodopád. Tvorí ho vejár šesťbokých čadičových stĺpov. Podobné výtvory v Cerovej vrchovine je možné vidieť na viacerých miestach, ale raritou Kamenného vodopádu je veľmi malá šírka stĺpov (okolo 15 cm) a takmer dokonalá pravidelnosť. V blízkosti je aj tzv. kamenné more – veľká plocha uprostred lesa tvorená kameňmi. [16]

Fotogaléria
Hrad Šomoška rytina zo začiatku 18. storočiaHrad Šomoška foto © Imrich Kluka 7/2006Hrad Šomoška foto © Imrich Kluka 7/2006Hrad Šomoška foto © Imrich Kluka 6/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Jana Lacková 9/2009Šomoška - kamenný vodopád foto © Jana Lacková 9/2009Šomoška - kamenný vodopád foto © Jana Lacková 9/2009Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014Hrad Šomoška foto © Ladislav Luppa 8/2014
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 296.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 191.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 296.
[4] KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav: Hrady, najkrajšie zrúcaniny. Bratislava: Dajama, 2007. s. 93.
[5] KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav: Hrady, najkrajšie zrúcaniny. s. 93.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 297.
[7] KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav: Hrady, najkrajšie zrúcaniny. s. 94.
[8 - 10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 297.
[11] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 192.
[12] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine: Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 25.
[13] BÓNA, Martin et al.: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2006. s. 43.
[14] BÓNA, Martin et al.: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. s. 44.
[15] BÓNA, Martin et al.: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. s. 45.
[16] KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav: Hrady, najkrajšie zrúcaniny. s. 95.
GPS
48.171251, 19.857326
48°10'16.5"N 19°51'26.4"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk