Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Uhrovec
Lokalita
obec Uhrovské Podhradie, okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Neskorománsky hrad z 13. storočia, ktorého základnú románsku dispozíciu nezotrel ani čulý stavebný ruch v nasledúcich storočiach. [1]
 

O stavbu sa najneskôr v 60. rokoch 13. storočia pričinil trenčiansky župan Báš z rodu Hunt-Poznanovcov. Pomerne malý hrad trojuholníkového pôdorysu vymedzovala kamenná hradba s troma vežami v nárožiach. Vysoká trojboká veža na čele hradu bola orientovaná proti prístupovej šiji, a pripomína dolnorakúsky hrad Rauheneck pri Badene, neveľká hranolová veža na juhozápade mala na prízemí vstupnú bránu a na najvyššom mieste brala stála predpokladaná vežovitá obytná stavba – donžon. Onedlho k nemu pristavali emporovú neskororománsku kaplnku, ktorá vďaka úplnej zachovalosti patrí k unikátnym pamiatkam svojho druhu na Slovensku. Polkruhová apsida a loď kaplnky boli pôvodne prekryté trámovým stropom a z empory – tribúny, ktorej podlaha bola na skale, sledoval bohoslužby majiteľ hradu s rodinou. [2]
 

Hrad v tejto podbe tvoril centrum rozrastajúceho sa panstva a zostal v rukách Bašových synov do roku 1285. Násilím sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčianky a po jeho smrti v roku 1321 hrad automaticky prešiel medzi kráľovské majetky. Kráľ Žigmund Luxemburský hrad v roku 1389 daroval svojmu obľúbencovi Stiborovi zo Stiboríc a po ňom ho zdedil jeho syn. O výrazné neskorostredoveké stavebné úpravy hradu sa zaslúžila rodina Pongrácovcov zo Svätého Mikuláša. Tá vlastnila hrad od polovice 15. storočia až do konca. Pongrácovci postavili na hrade nový palác pozdĺž severovýchodnej hradby a vyhĺbili priľahlú cisternu na nádvorí. Vstup do prízemia trojpodlažnej palácovej stavby umožňoval záclonový, neskorogotický portál. Dvornú fasádu členili okná s kamennými osteniami. [3]
 

Koncom 15. storočia nastali okolo vlastníctva hradu spory. Rodine Danffyovcov sa podarilo panstvo na určitý čas zjednotiť. V priebehu neskorších opevňovacích prác sa na konci stredoveku vybudovali pred vstupnou bránou murované predbránie a potom došlo k rozšíreniu hradu o rozsiahle predhradie na jeho západnej strane. Predhradie dal postaviť Peter Szilágyi, ktorého podľa lekárskeho pôsobenia na kráľovskom dvore prezývali Doktor. Ten vlastnil hrad v rokoch 1533 – 1546. Prístup do predhradia zabezpečoval most cez šijovú priekopu, ktorý ústil do prejazdu hranolovej veže. Bránu chránila susediaca oválna delová bašta a ďalšia valcová, dovnútra otvorená bašta spevňovala juhozápadné nárožie predhradia. Súčasne na nádvorí vyhĺbili druhú cisternu. Počas Szilágyiho držby bola na hrade falšovateľská mincovňa. [4]
 

Po smrti Szilágyiho hrad s panstvom v roku 1547 cisár pridelil Františkovi Zayovi z Čemera. Napriek tomu, že pohodlný už existujúci kaštieľ v Uhrovci rozšíril, začal aj s renesančnou prestavbou hradu, ktorú podľa niekdajšieho nápisu na hrade ukončili v roku 1589 jeho synovia Vavrinec a Ondrej. V úpravách sa pokračovalo i v nasledujúcom storočí, čo celkovo zmenilo siluetu sídla. V dôsledku zvýšenia neskorogotického paláca a dostavby ďalších obytných traktov v hornom hrade sa úplne vytratili niekdajšie vežové dominanty, a vznikol kompaktný, výškovo vyrovnaný komplex. Nádvoria oboch častí hradu obiehali v niekoľkých úrovniach pavlače, ktoré spristupňovali miestnosti jednotlivých obytných krídel. Obranná pavlač, nesená vonkajšími piliermi hlavného paláca, pritom zvyšovala obranyschopnosť horného hradu. O vysokom komforte prestavaného šľachtického sídla svedčí unikátny počet vyše dvadsiatich dodnes zreteľne zachovaných prevétov rôznorodého vyhotovenia. [5]
 

Hrad dlho poskytoval spoľahlivé útočisko v časoch tureckého ohrozenia. Bol dobre udržiavaný aj neskôr. [6] Význam hradu stúpol v 17. storočí počas stavovských povstaní, kedy slúžil ako bezpečné útočisko pre Zayovcov a okolitú šľachtu. Potom pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem strážcov už na ňom majitelia nesídlili. Po víchrici v roku 1802 dali Zayovci opraviť časť poškodených striech. [7] Zayovci sústredili svoj život do pohodlného, monumentálne upraveného kaštieľa v Uhrovci. [8]
 

Definitívnu skazu začal požiar na začiatku 18. storočia, kedy vyhorel dolný hrad. Horný hrad s bohatou zbrojnicou, ktorý slúžil predovšetkým ako obydlie pri poľovačkách, rozkradli a spustošili miestne povstalecké oddiely Hurbanovcov v roku 1848. [9] Odvtedy pevnosť chátrala a menila sa postupne na zrúcaninu. Uhrovec je kompaktná ruina, ktorá si zachovala autenticitu vďaka svojej odľahlosti a ťažkej dostupnosti. Hrad minuli stredoveké ťaženia a turecké výpravy, a preto sa zachoval ako ruina s krásnymi ukážkami vzájomného dotyku a prelínania sa jednotlivých stavebných slohov. [10]
 

Zo stavieb historického sídla vyniká románska kaplnka s apsidou a masívnou zemepánskou tribúnou, konštrukcie palácov so zachovanými kamennými profilovanými oknami, portálmi, časti klenieb, bašty opevnenia a miestami i pôvodné povrchy a omietky budov. [11] Na severnej strane predhradia sa zachovali piliere mosta. [12]
 

V čase Slovenského národného povstania tu i v okolitých hustých lesoch pôsobila partizánska brigáda J. Žižku, ktorej padlým bol postavený pamätník na blízkom Jankovom vŕšku. [13]

Pamiatková ochrana
V mesiacoch apríl až december 1972 objekt zamerala Inžinierska geodézia Bratislava. [14]
 

V roku 2000 začali dobrovoľníci na pracovných stretnutiach odstraňovať náletovú zeleň, sprístupnili polozasypaný vstup do hradného jadra a upratali stavebný materiál v areáli hradu. Od roku 2001 až do súčasnosti prebiehajú záchranné konzervačné práce. [15] Výsledky sa pomaly, postupne, ale iste dostavujú. Hrad plný krásnych architektonických detailov má reálnu šancu na záchranu.
 

Uhrovské Podhradie – hrad Uhrovec (č. ÚZPF 269/13) – architektonicko-historický výskum hospodárskej budovy - rok 2013. Autor: Ing. Miroslav Matejka. [16]

Súčasný stav a využitie
Čiastočne konzervovaná ruina.
Prístup
Stojí na skalnatom vrchole (591 m n. m.) výbežku z južného pásma Strážovských vrchov asi 1,2 km juhovýchodne od obce Uhrovské Podhradie. [17]
Fotogaléria
Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec - kaplnka foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec - kaplnka foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Oto Tomeček 7/2008Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 6/2005Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 6/2005Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 6/2005Hrad Uhrovec foto © Imrich Kluka 9/2009
Poznámky
[1] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 204 - 205.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 315.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 316 – 317.
[4 - 6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 317.
[7] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. s. 157.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 205.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 317.
[10] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 258.
[11] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 205.
[12] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 349.
[13] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. s. 258.
[14 - 15] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. s. 159.
[16] www.pamiatky.sk (31.10.2014)
[17] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 315.
Bibliografia
HORANSKÁ, Erika - HORANSKÝ, Peter: Záchrana hradu Uhrovec. In: Krásy Slovenska, LXXXII, 2005, č. 3-4, s. 44 - 45.
HORANSKÝ, Peter - JAŠŠO, Filip: Život na hrade Uhrovec v roku 2012. In: Monument revue, I., 2012, č. 2, s. 29 - 30.
MATEJKA, Miroslav – BÓNA, Martin – HORANSKÝ, Peter: Výskum a prebiehajúca obnova kaplnky hradu Uhrovec. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 24. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 213 – 228. ISBN 978-80-89175-59-8
NEŠPOR, Jaroslav: Uhrovec. In: Krásy Slovenska, LXXXII, 2005, č. 3-4, s. 42 - 43.
www.uhrovec.sk
GPS
48.754205, 18.391161
48°0 45' 15.14", 18°0 23' 28.18"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk