Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Jarovnice, okres Sabinov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
V chotári Jarovníc bola pustovňa benediktínskeho mnícha ešte predtým, ako tu vybudovali kostol, teda pred 11. storočím. V týchto predpokladaných benediktínskych lokalitách a ich blízkom okolí dostávali kostoly patrocíniá, ktoré sú typické pre benediktínsku spiritualitu. Prvý, pôvodom najstarší kostol v Jarovniciach, patrí medzi najstaršie kostoly z 11. storočia na území dnešného Košického arcibiskupstva. [1]
 

V roku 1524 bol na mieste pôvodného staršieho kostola postavený nový renesančný. Fara už bola od roku 1334. Zasvätili ho tomu istému patrónovi, sv. Antonovi Pustovníkovi. [2]
 

Kostol bol rozšírený a prestavaný spolu s vežou bol v roku 1768. V roku 1779 pri požiari bol kostol s vežou poškodený. Obnovený bol v roku 1908 a reštaurovaný v roku 1936. Ide o jednoloďový kostol s oblým uzáverom presbytéria, pristavanou severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté plytkou valenou klenbou, ktorá dosadá na fabión. V lodi sú dve štukové ornamentové polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy pilierov. Na južnej strane presbytéria je výklenkové kamenné pastofórium z čias stavby kostola. Na západnej strane lode je murovaný chór s tromi arkádami a rokokovo riešeným parapetom. Do sakristie vedú barokové dvere s kamennou ušnicovou šambránou a so štukovými štylizovanými rokajami a mušľou v supraporte. Fasádová úprava je klasicistická s podstrešnou rímsou a lizénami na veži. [3]
 

Zo starého vnútorného zariadenia sa zachovala drevená luisézna krstiteľnica s festónom a štylizovanými rokajami zo 70. rokov 18. storočia. Ostatné zariadenie je z roku 1908. Obraz Ružencovej Panny Márie z konca 19. storočia namaľoval P. Szinyei-Merse. [4]
 

Počas prvej svetovej vojny v roku 1916 na rozkaz Uhorskej vojenskej správy museli farníci stiahnuť z veže zvon a odovzdať ho úradom. O niečo neskôr rovnaký osud stihol aj umieračik. V roku 1936 veriaci zakúpili nový zvon. Zasvätili ho slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, patrónom Európy. Na zvone je napísané: „ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH POCHOVÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM.“ [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia začala 11. mája 2009 vyprataním interiéru kostola. Opravné práce sa vykonávali hlavne na komplexnej výmene: elektrických rozvodov, vykurovania, osvetlenia, ozvučenia, novými sanačnými omietkami a výmaľby exteriéru, interiéru ako aj maľba strechy kostola a veže. Následne boli vymenené aj všetky vstupné dvere a okno v sakristii za nové – dubové. Urobilo sa podlahové kúrenie, loď kostola pokrýva keramická dlažba, vo svätyni svetlý mramor – Botticino. Dominantou je určite obetný stôl z červeného talianskeho mramoru – Rosa verona. Takto obnovený kostol bol 2. mája 2010 konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. [6]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v centre obce.
Fotogaléria
Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012Jarovnice - Kostol sv. Antona Pustovníka foto © Viliam Mazanec 7/2012
Poznámky
[1] Existencia farského kostola bola pre túto dedinu taká výrazná, že obec bola pomenovaná podľa patróna kostola sv. Antona Pustovníka a opáta latinským názvom: Due ville Sancti Antoni Superior et Interior. V registri pápežských desiatkov bola jarovnická farnosť zapísaná podľa názvu, ale aj podľa patróna kostola. Svedčí o tom latinský zápis z tridsiatych rokoch 14. storočia: „Ján z Gerony, roľník, inak zvaný zo sv. Antona…“ www.jarovnice.rimkat.sk (13.11.2013)
[2] V 90. rokoch 16. storočia bola farnosť Jarovnice evanjelického vyznania, k nej patrili filiálky v Lažanoch a Daleticiach. V Jarovniciach bolo sídlo evanjelickej farnosti do roku 1672, kedy evanjelický kazateľ dedinu opustil a farnosť dočasne zanikla. V čase rekatolizácie bola opäť prinavrátená katolíkom. V tomto období zaviedol na fare prvé matriky farár A. Staňák, ktorý bol v Jarovniciach od roku 1701. Činnosť evanjelickej farnosti bola znova obnovená na prelome 17. a 18. storočia. V prvej polovici 18. storočia evanjelická farnosť v Jarovniciach zanikla. www.jarovnice.rimkat.sk (13.11.2013)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 512.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 512.
[5] www.jarovnice.rimkat.sk (13.11.2013)
[6] www.jarovnice.rimkat.sk (13.11.2013)
Bibliografia
www.jarovnice.sk
GPS
49.056536, 21.059637
49°0 3' 23.53", 21°0 3' 34.69"



www.pamiatkynaslovensku.sk