Jedľové Kostoľany - Živánska veža - pamiatkynaslovensku.com - (jedlove-kostolany-zivanska-veza)









Ostatné pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Jedľové Kostoľany - Živánska veža
Iný názov
Ledľové Kostoľany
Lokalita
obec Jedľové Kostoľany, okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Výstavba strážnej veže v priebehu 14. storočia súvisí s nárastom významu obchodnej cesty z Novej Bane do horného Požitavia [1] a s potrebou vyberania poplatkov. Prvá písomná zmienka o mýtnici v Jedľových Kostoľanoch pochádza z roku 1387. Ďalšie zmienky dokladajú jej funkčnosť minimálne do konca 15. storočia. [2]
 

Veža slúžiaca na ochranu vyberačov poplatkov bola postavená na konci klesajúceho hrebeňa tesne nad cestou, ktorá sa pod ňou prudko stáčala v úzkom zovretí riečky a svahu skalného hrebeňa. Z obranných dôvodov bola medzi vežou a stúpajúcim hrebeňom vyhĺbená šijová priekopa. Zachovaná rovná plošina na juhovýchode naznačuje dokonca aj prítomnosť malého predhradia. [3] V prameňoch sa uvádza, že existovalo predhradie prepojené k veži a obkolesené hradným múrom, ale nie je to dokázané. Juhovýchodne od veže sa nachádza asi 20 m plošina, ktorá slúžila pravdepodobne ako hospodárske územie s miestom pre kone. [4]
 

Kamenná veža kruhového pôdorysu s priemerom 8,1 m má dodnes zachovanú severnú polovicu do výšky piatich podlaží. Jednotlivé podlažia veže boli oddelené trámovými stropmi a hlavný vstup sa predpokladá na druhom podlaží a to z obranných dôvodov. [5] Vchádzalo sa po rebríku, ktorý sa potom vytiahol. [6] V úrovni tretieho a štvrtého podlažia sa zachovali zvyšky štrbinových strieľní s drevenými prekladmi špaliet. [7] Na najvyššom piatom podlaží bola pravdepodobne drevená obranná ochodza, pretože sa našli zvyšky otvorov po drevených hradách. Stavba umožňovala dostačujúcu kontrolu sledovanej komunikácie. [8]
 

Živánska veža pri Jedľových Kostoľanoch sa podobá na Matúšovu vežu na Trenčianskom hrade, najväčšiu na Slovensku, alebo na Krupinskú vatrovku. Kým niektoré veže mali schodište vybudované v múroch, iné, ako aj Živánska používali rebríky. Predpokladá sa, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia a nevylučuje sa ani zemetrasenie. Podložie veže stojí na andezitovom podklade a pôde s niekdajšou seizmickou činnosťou. Príčinou jej skazy môžu byť aj dôsledky vojenských a lúpežných ťažení v tejto oblasti. Pôvodná prístupná cesta k veži sa nezachovala, možno ju predpokladať severovýchodne od veže. [9]
 

Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádzajú sa rôzne počty od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Existujú nepotvrdené dohady, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov. [10]
 

Zachovaná je severná časť veže, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriva a umiestnenie okien. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. O veži sa zmieňuje cestopisná štúdia o Tekovskej župe z roku 1781, kde ju obyvatelia Jedľových Kostolian nazývajú "Turňou". Na iných miestach sa používajú aj pomenovania Živánska, Zbojnícka veža, môžeme sa však stretnúť aj s latinským pomenovaním "Castellum" (stredoveká pevnosť). Veža bola príslušenstvom Hrušovského hradu [11] a neskôr slúžila zbojníkom, odkiaľ získala aj pomenovanie "Živánska". Podľa iných autorov to bol poľovnícky hrad kráľa Mateja alebo strážny hrádok. Umiestnenie veže tesne nad cestou upozorňuje na dôležitosť historickej komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovateľná. V období ťažby zlata v ložiskách Novej Bane dôležitosť veže ešte vzrástla. Nová Baňa získava titul slobodného kráľovského mesta. Vedie z nej cesta pozdĺž toku Žitavy cez Veľkú Lehotu k majetkom Hrušovského hradu. Vežu možno stotožniť s colnou stanicou, ktorej činnosť sa dá datovať od konca 14. storočia do konca 15. storočia. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708. [12]

Pamiatková ochrana
Jedľové Kostoľany - veža strážna, tzv. Živánska veža (č. ÚZPF 1440/1-2) - architektonicko-historický výskum - rok 2017. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [13]
Súčasný stav a využitie
Zrúcanina.
Prístup
Zvyšky veže sú ukryté na zalesnenej skalnej vyvýšenine v Cigánskej doline, ktorou tečie rieka Žitava, a ktorá oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec, približne 1,5 km severovýchodne od obce Jedľové Kostoľany smerom na Veľkú Lehotu, nad cestou, ktorú kedysi strážila. [14]
Fotogaléria
Jedľové Kostoľany - Živánska veža foto © Imrich Kluka 2/2008Jedľové Kostoľany - Živánska veža foto © Imrich Kluka 2/2008Jedľové Kostoľany - Živánska veža foto © Imrich Kluka 2/2008Jedľové Kostoľany - Živánska veža foto © Imrich Kluka 2/2008
Poznámky
[1] Živánska veža mala v stredoveku dôležité poslanie. Slovenskou bránou kedysi viedla do Tekova významná obchodná cesta. Kontrolu nad cestami Požitavia držali tribečské strážne pevnosti. Okrem podhradských ciest medzi najvýznamnejšie patrili cesty v Cigánskej, nazývanej aj Hlboká, Drahožickej a Uhrovskej doline. Iné cesty sa pretínali medzi dominantnými vrchmi Sokolec a Veľká Ostrá. Tu sa nachádzajú aj historické miesta dnes nazývané Krížne cesty. V 11. storočí začala vznikať podhorská osada, dnes Jedľové Kostoľany, pri ktorej o niekoľko storočí postavili na bralnatom andezitovom výbežku v úzkom údolí strážnu vežu. Pod ňou sa točí cesta, po ktorej prechádzali pocestní. To bolo výhodné pre vyberanie mýta. www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
[2] BURAN, Dušan et al.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava: SNG, 2003. s. 590.
[3] BURAN, Dušan et al.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. s. 590.
[4] www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
[5] BURAN, Dušan et al.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. s. 590.
[6] www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
[7] Na druhom poschodí sa zachovali dve strieľne a vyhladená interierová omietka. Na treťom poschodí je štrbinová strieľna o rozmeroch približne 1 m x 15 cm. www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
[8] BURAN, Dušan et al.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. s. 590.
[9 - 10] www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
[11] Súpis pamiatok I. z roku 1967 píše o objekte: "Veža bola vysunutou strážnou vežou Hrušovského hradu..." GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 521.
[12] www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
[13] www.pamiatky.sk (4.5.2018)
[14] www.jedlovekostolany.sk (4.1.2014)
Bibliografia
BÓNA, Martin: Živánska veža v chotári Jedľových Kostolian. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 1, s. 17 - 19.
www.leustach.sk
www.jedlovekostolany.sk
GPS
48.464303, 18.518539
48°0 27' 51.49", 18°0 31' 6.74"



www.pamiatkynaslovensku.sk