Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Hlohovec
Lokalita
obec Hlohovec, okres Hlohovec, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Na mieste dnešného rozľahlého kaštieľa stál predtým stredoveký hrad, ktorý bol v 12. storočí sídlom hradného županstva. Vyvinul sa zo starého slovanského hradiska a prvý raz sa spomína v roku 1113. [1] Od roku 1275 patril Abovcom a po smrti Abu Krásneho v roku 1312 prechodne Matúšovi Čákovi. V rokoch 1349 – 1524 bol v držbe Ujlakyovcov. V 15. storočí sa stal sídlom husitov. V rokoch 1524 – 1636 bol v rukách Thurzovcov. Gróf Alex Thurzo dal objekt prestavať. Blízko hradu založil v 16. storočí evanjelickú latinskú školu, ktorá existovala až do roku 1681. Thurzovci hrad v roku 1622 opustili a v roku 1663 sa ho zmocnili Turci, ktorí ho opevnili a slúžil im do roku 1668 ako pohraničná pevnosť. [2] Po odchode Turkov hrad už neobnovili v celom rozsahu. [3]
 

Od roku 1720 patril Erdödyovcom. [4] Na jeho mieste vznikol v 18. storočí kaštieľ a na jeho stavbu použili materiál a zvyšky stavieb z hradu. [5] Práve s menom Erdödyovcov je spojená prestavba hradu na barokový kaštieľ, pričom staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol rozsiahly štvorkrídlový kaštieľ okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria. [6] Nový kaštieľ koncom 18. storočia upravili a interiéry vybavili empírovým nábytkom. [7]
 

Po roku 1946 kaštieľ adaptovali pre účely internátu, pričom zmenili vnútornú dispozíciu. [8]
 

Kaštieľ je trojpodlažná stavba v tvare nepravidelného päťuholníka s uzavretým nádvorím. [9] Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Kaštieľ si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp. [10]
 

Hlavné priečelie má dve vstupné brány s kamennými portálmi, nad ktorými sú balkóny s mrežovým zábradlím. V strede priečelia je tympanón a nad ním vežička s hodinami. Na nádvorí na prvom podlaží boli pôvodne arkády, ktoré sú čiastočne zamurované a čiastočne zasklené. V miestnostiach na prízemí sú klenby krížové hrebienkové, valené s lunetami a pruské, na druhom a treťom podlaží sú rovné stropy. Okrem hlavného schodišťa, ktoré sprístupňuje poschodia, je v juhozápadnom uhle budovy vretenovité schodište. [11]
 

V severovýchodnej časti kaštieľa je kaplnka, prístupná z dvora chodbou s rokokovou mrežou, má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym uzáverom, z dvora je zaistená opornými piliermi, výškove siaha cez dve podlažia a je zaklenutá pruskou klenbou. Na poschodí sú oratóriá. Z hlavného oltára s baldachýnom sa zachovali postranné plastiky uhorských kráľov (svätcov). Je to vysoký reliéf so skupinou Narodenia Pána, polychrómovaná drevorezba z čias okolo roku 1490, podľa tradície z majetku Mateja Korvína a Beatrice, ktorých erb je na reliéfe, neskôr majetok Tomáša Bakócza. [12] Z bočného oltára sa zachovali iba vybočujúce pilastre a menza. [13]
 

V miestnostiach kaštieľa sa zachovali empírové obloženia stien, niekde doplnené empírovými maľbami a štukou, a vzorkované parkety. [14] Vo dvoch miestnostiach na druhom podlaží sú novorenesančné fajansové kachle s reliéfnou výzdobou anjelov a evanjelistov z konca 19. storočia. [15]
 

Okolo kaštieľa vytvorili rozsiahly anglický park, kde je barokový záhradný pavilón a jazdiareň z 18. storočia ako aj empírové divadielko z roku 1802. Je to obdĺžniková stavba so zrkadlovým stropom na fabióne. [16] Na strope a v javisku sú empírové maľby. Fasády člení priebežná rustika, reliéfy putti s hudobnými nástrojmi. Reliéfy sú pravidelne rozmiestnené na páse podstrešnej rímsy, pochádzajú pravdepodobne od F. J. Prokopa, ktorý pracoval pre Erdödyovcov. [17]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia a adaptácia.
Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi zlý. Slúžil ako internátna škola. Nevyhnutná je obnova objektu!
Prístup
Monumentálny barokový kaštieľ stojí na strategicky dôležitom mieste na úpätí južného výbežku Považského Inovca, na vyvýšenej terase nad údolím Váhu a je výraznou dominantou mesta. [18]
Fotogaléria
Kaštieľ Hlohovec rytina Ludwiga Rohbocka z roku 1856Kaštieľ Hlohovec foto © Imrich Kluka 8/2010Kaštieľ Hlohovec foto © Imrich Kluka 8/2010Kaštieľ Hlohovec foto © Imrich Kluka 11/2010Kaštieľ Hlohovec foto © Imrich Kluka 6/2012Kaštieľ Hlohovec zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1920)Kaštieľ Hlohovec foto © Imrich Kluka 6/2012
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 404.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 88.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[4] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 88.
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[6] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 88.
[7] Jeho časť je dnes v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň.
[8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[10] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 88.
[11] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[12] Stredná čast s neskorogotickým betlehemom je v Slovenskej národnej galérii na Zvolenskom hrade.
[13] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[14] Časť obrazov a maľované okno prešli do zbierok na Bojnickom hrade.
[15] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404.
[16] Budova divadielka dostala okolo roku 1961 novú strechu, omietky a vnútornú úpravu. Nástenné maľby reštaurovali A. Kuc a J. Beňušík. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 404. Pri obnove budovu divadielka spojili s jazdiarňou. KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 88.
[17] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 405.
[18] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 88.
Bibliografia
BOCÁN, Rastislav: Výsledky pamiatkového výskumu objektu záhradného pavilónu v areáli zámku Hlohovec. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 13. Bratislava: Národné pamiatkové a krajinárske centrum, Slovenský pamiatkový ústav, 1996. s. 138 - 141.
URMINSKÝ, Jozef et al.: Zámocký park v Hlohovci (história, fauna a flóra). Hlohovec: Vlastivedné múzeum v Hlohovci, 2013. 39 s. ISBN 978-80-970105-4-6
www.hlohovec.sk
GPS
48.419596, 17.787701
48°0 25' 10.55", 17°0 47' 15.72"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk