Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Nová Kelča, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Barokovo-rokokový kostol s prvkami klasicizmu postavený v roku 1780 pravdepodobne podľa projektu Gašpara Urlespachera, ktorý bol architektom aj gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu v Prešove. Kostol renovovali v roku 1876. Je to jednoloďová monumentálna stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami, pristavanými z oboch strán presbytéria a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou. Oltárny uzáver je zaklenutý konchou, ostatné priestory pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, dosadajúcimi na bohato členené úseky architrávu pilastrov. Klenbové pásy a hlavice pilastrov sú pokryté plošným štukovaným ornamentom. Bohatá štuková ornamentika rastlinná, rokajová a palmetová v plošnom, akoby rezanom vyhotovení sa uplatňuje aj na fasádach. Rozložená je na hlaviciach štíhlych, krehkých pilastrov, pri oknách a na barokovom vykrojenom štíte medzi dvoma vežami. [1]
 

Fasáda kostola je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov, ktoré sú na hlavnom priečelí umiestnené v dvoch úsekoch, delených kordónovou rímsou. Veže majú terčíkové podstrešné rímsy, na ktoré dosadajú rovné prilbové strechy s laternou. Vo vydutom segmentovom frontóne štítu je letopočet datujúci stavbu, pod ním, na ploche, na ploche medzi dvoma krátkymi pilastrami, erb stavebníka Vécseyho. Vstupný portál, situovaný v hlavnej osi priečelia, je lemovaný polostĺpmi a zakončený segmentovým frontónom, na ktorom sú plastické volúty a plošný štukovaný ornament. Stavba sa vyznačuje bohatou štukovou dekoráciou, ktorá čerpá z barokovo-rokokových prvkov, ale pri aplikácii sa riadi umierneným rytmom klasicizmu, tá istá zásada sa uplatňuje aj pri rytmizácii pilastrov. [2]
 

V interiéri prevláda barokovo-rokoková dekoračná tendencia, ktorej sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Bohaté štukované ornamenty sú rozložené na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej organovej empory. [3]
 

Hlavný oltár s drapériou a bočné oltáre typu neskorobarokových oltárov s korunou sú prácami jednej rezbárskej dielne, sú však deformované novou polychrómiou a primitívne premaľovanými obrazmi. Všetky tri oltáre sú z čias stavby kostola. Súčasná je aj patronátna lavica rokokových tvarov a svätenička so vzletnou rokajovou skladbou (sú z inej rezbárskej dielne ako oltáre). Mramorová krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia. [4]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 medzi zariadením interiéru spomína – večnú lampu pred hlavným oltárom, klasicistickú z 80. rokov 18. storočia, mreže na zábradlí presbytéria, z kovaného a tepaného železa prechodného rokokovo-klasicistického tvaru z čias stavby kostola, monštranciu, cibórium a pacifikálový kríž rokokových tvarov, ktoré majú medailóniky s emailovou maľbou a sú prácami zlatníka J. Szilassyho (1781). [5]
 

V roku 2010 bola na povale kostola nájdená barokovo-rokoková svätenička, ktorá bola poškodená červotočmi. Bola čiastočne zrekonštruovaná, očistená a zakonzervovaná.
 

Zaujímavé na Kostole sv. Štefana Kráľa v bývalej Kelči je to, že sa nachádza pod úrovňou vodnej hladiny. Pred vodou ho chráni umelá hrádza. Kostol je neprehliadnuteľnou atrakciou práve preto, že ostal poslednou pripomienkou zatopenej obce Kelča a stojí akoby opustene na umelom ostrovčeku pri brehu Domaše. Z dediny Kelča sa po výstavbe vodnej nádrže Domaša zachoval iba tento kostol.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Udržiavaniu pamiatky sa venuje skupina mladých dobrovoľníkov z Občianskeho združenia Stephanus. Snažia sa ho do budúcnosti sprístupniť a premeniť na akési múzeum zatopených obcí. Do roku 1993 sa v kostole konali bohoslužby. V súčasnosti sa konajú bohoslužby iba sporadicky počas letnej turistickej sezóny a tradičná odpustová slávnosť, ktorá pripadá na sviatok sv. Štefan kráľa 16. augusta. V letnej sezóne kostol navštevujú turisti, bohoslužby sa vtedy konajú každú sobotu o osemnástej. Občas je v ňom inštalovaná výstava umelcov.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 20.
[2 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 20.
Bibliografia
www.novakelca.sk
GPS
49.054060, 21.699729
49°03'14.6"N 21°41'59.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk