Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kežmarok - zvonica
Lokalita
obec Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Renesančná zvonica postavená v rokoch 1586 – 1591. Je najstaršou a najkrajšou kampanilou na Spiši. [1] Vznikla ako prvá spomedzi spišských zvoníc a zároveň sa pre ne stala vzorom. [2] Masívna hranolová stavba so štítkovou atikou a s bohatou fasádovou sgrafitou výzdobou, poľsko-spišský typ. Postavil ju miestny staviteľ Ulrich Materer z Kežmarku, sgrafitár podľa signatúry majster H.B. Štvorboký hranol v dolnej polovici je bez členenia, horná vysadená polovica spočíva na kozlovom oblúčikovom vlyse. V hornej časti je trojitá združená rezonančná arkáda s pilastrami a polkruhovými archivoltami. Pod záverečnou štítkovou atikou sú sgrafitované slepé arkády, vyplnené renesančnými štylizovanými kvetmi. Na nárožiach sgrafitové kvádrovanie. Na čelnej strane je stredný atikový štítok so sgrafitovým erbom a fasádový nápis. [3]
 

Renesančný vstupný portál juhovýchodne od zvonice vedie do areálu kostola ohradeného múrom. Oproti ostatným zvoniciam má iba jeden vstup na východnej fasáde, ktorý je vyvýšený murovaným schodiskom. Kamenný portál s rovným prekladom vedie do trojpodlažnej kamennej v interiéri neomietnutej veže, ktorá je na podlažia členená trámovou konštrukciou s doskovými podlahami. Spodné podlažia presvetľujú úzke štrbinové okienka. Nízke prízemie s pozostatkami valenej klenby, pozostatkami vstupu a širších múrov, ktoré sú dokladom staršieho jadra zvonice. Predpokladá to aj Ch. Genersich, ktorý v roku 1804 napísal dielo Merkwürdigkeiten der königlichen Freystadt Késmark. V diele okrem iného píše: „...predpokladám, že tak ako Kostol sv. Kríža aj zvonica je staršou stavbou...“ Ďalej uvádza, že v rokoch 1515 – 1516 za richtára Jakuba Lapicida sa v meste veľa stavalo – okrem iného tiež zvonica. Ďalším dátumom je rok 1525. Vtedy za richtára Vavrinca Lányho boli postavené kostolná veža a zvonica, boli odliate zvony. Na konštrukciu a ich zavesenie existovala dohoda s Jurajom Omeszom z Belej. S ohľadom na doteraz existujúci zvon z roku 1525 je možné predpokladať, že zvonicu vtedy skutočne postavili. [4]
 

Z roku 1558 pochádza záznam o požiari, pri ktorom zhorela i kostolná veža. Okrem iného odstránili zvonicu, aby zabránili ďalšiemu šíreniu ohňa. Pravdepodobne išlo o výrazne poškodenie zvonice. V záznamoch z roku 1590 sa uvádza, že za richtára Jána Neerera postavili zvonicu, na ktorú prispeli mešťania najviac dvoma florénmi. Išlo asi o prestavbu-opravu zvonice. Dátum dokončenia prestavby 18. september 1591 je zaznamenaný na severnej fasáde zvonice. Za autorov veže sú považovaný Ulrich Materer a kamenár Hans Steinmetz. V knihe výdavkov mesta Kežmarok sa zachovali záznamy o sume 121 florénov pre Hansa Steinmetza za zvonicu. V tom čase a až do roku 1673 patril kežmarský kostol evanjelikom. Aj oni využívali zvony pre svoje potreby. Inak zvonica patrila mestu. [5]
 

Vstup do nevyužívaného prízemia je sťažený. Vedie popod drevené schodíky, ktoré prepájajú vstup s vyšším podlažím. Každé podlažie drží tesaná trámová konštrukcia. Tvoria ju stolice držané stĺpikmi s páskami, medzi ktorými sú vložené rebríkové schodiská. Zvonová stolica z pretínajúcich sa ondrejských krížov nesie tri zvony na drevených hlavách. Najväčší zvon s priemerom 175 cm má po obvode hornej časti nápis, ktorý datuje zvon do roku 1525. Ďalšie dva zvony sú nové – z 80. rokov 20. storočia. Nahradili staršie poškodené zvony z rokov 1732 a 1802. V kanonických vizitáciách sa uvádza, že zvony sa využívajú pre potreby katolíkov i evanjelikov (podľa zaplatenej sumy). [6]
 

Veža má z troch strán zvukové otvory – na južnej a severnej strane trifória a na východnej strane bifória. Na západnej strane upúta pozornosť malý výklenok. Dnes už zamurovaný otvor bol z interiéru vsadený do veľkého výklenku širokého vyše dvoch metrov. Slúžil ako transportný otvor na vyťahovanie zvonov. Zvukové otvory delia jednoduché kamenné stojky so skosenými hranami a rímsovými hlavicami. Po celom obvode ich ešte zdobí sgrafito. Atiku tvorí štvorcový stĺpik stojaci v centre. Po jeho bokoch sú tvarovo rovnaké, ale menšie stĺpiky a na nárožiach polovičné – rohové stĺpiky. Vo vrcholoch ich ukončujú štylizované palmety tvorené poloblúčikom, ktorý je ukončený trojicou výbežkov vo vrchole a dvoma po bokoch. Stĺpiky prepájajú volúty. [7]
 

Zvonica mala údajne v minulosti sgrafito pozlátené, a preto sa zvykla volať „zlatá veža.“ Nárožné kvádrovanie všetkých štyroch strán tvoria iluzívne kvádre v perspektíve. Iluzívny ornament sa nachádza tiež na architektonickom orámovaní zvukových otvorov. Podokenná rímsa vytvorená sgrafitom nesie pilastre, ktoré držia bohato zdobenú rímsu. [8]
 

Dominantným prvkom sgrafita je symetrická rastlinná ornamentika opakovaná na všetkých plochách. Najvýraznejšou časťou je iluzívna slepá arkatúra pod atikou. Tvorí ju jedenásť arkád vyplnených štylizovaným rastlinným dekorom. V strednom poli severnej fasády sa objavili iniciály HB, ktoré patrili podľa všetkého maliarovi sgrafita. [9]
 

Stredové stĺpiky atiky využil autor na heraldické motívy. Na severnej strane je erb mesta Kežmarok a na východnej strane uhorský štátny znak. Na severnej fasáde pod arkádami je nápis: ANNO MDXCI.XVIII.SEPTEM (18. septembra 1591). Druhý nápis je na južnej fasáde: Ignea ContIgerat LIbrae soL LVCIDVs astra, hoC aVtor qVanDo ContIVaVit opVs (Jasné slnko zakrylo žiarivé hviezdy Váh, keď autor pracoval na tomto diele.). Chronostikon udáva rok 1586. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Zvonica prešla viacerými obnovami. V dobovej tlači z roku 1920 sú viaceré zmienky o jej zlom stave, najmä atiky a sgrafita, ktoré na niektorých miestach dokonca úplne chýbalo. Ďalšie obnovy sa uskutočnili v rokoch 1954, 1963 – 1964 a posledná v roku 1999. [11]

Súčasný stav a využitie
Stav veže je dobrý.
Prístup
Renesančná zvonica sa nachádza v ohradenom priestore Kostola sv. Kríža. Stojí južne od sakrálnej stavby.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 39.
[2] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2011. s. 30.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 39 - 40.
[4] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 30 - 31.
[5] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 31.
[6] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 31 a 33.
[7] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 33 - 34.
[8 - 9] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 34.
[10 - 11] HAVIAROVÁ, Michaela – HAVIAR, Tomáš: Spišské renesančné zvonice. s. 35.
Bibliografia
www.kezmarok.sk
GPS
49.137149, 20.429830
49°008'13.7"N 20°025'47.4"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk