Múzeá   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Komárno - Podunajské múzeum
Lokalita
obec Komárno, okres Komárno, Nitriansky kraj
História
V roku 1886 bol založený Historický a archeologický spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Zbierka tohto spolku tvorila základ neskoršieho múzea. V roku 1900 dostal spolok nový názov Muzeálny spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Namiesto doterajšej zbierky starožitností Muzeálny spolok vytvoril štyri oddelenia: historické, archeologické, prírodopisné a národopisné. [1]
 

Významným medzníkom v živote múzea bol rok 1911, keď zlúčením Muzeálneho spolku so Vzdelávacím spolkom a Župnou knižnicou bol vytvorený Jókaiho vzdelávací a muzeálny spolok. V roku 1913 bola na základe projektov budapeštianskeho univ. prof. Dezső Hültla postavená nová účelová budova Jókaiho spolku – Kultúrny palác, dnešné sídlo múzea. V období I. ČSR sa Jókaiho spolok stal národnostným kultúrnym spolkom a činnosť múzea v jeho programe ustúpila do úzadia. [2]
 

Po druhej svetovej vojne sa začala nová etapa v živote múzea. V roku 1948 bolo založené Okresné múzeum, ktoré v roku 1949 dostalo názov Podunajské múzeum. Činnosť inštitúcie bola brzdená nedostatkom odborných pracovníkov a prevádzkových priestorov. Táto situácia sa zlepšila iba po roku 1968, keď po generálnej oprave budovy múzea bola roku 1970 otvorená stála archeologická, historická a etnografická expozícia. V 70. rokoch sa zvýšil počet odborných pracovníkov, začala sa systematická vedeckovýskumná činnosť a publikovanie výsledkov tejto činnosti v odborných časopisoch i v dennej tlači, ako aj v publikáciách múzea. Od roku 1979 vydávala inštitúcia svoj spravodaj, obsahujúci štúdie jeho pracovníkov i správy o činnosti múzea. Od roku 1975 múzeum zriadilo expozície aj v prenajatých priestoroch mimo svojej hlavnej budovy a usporadúvalo ročne pravidelne viacero dočasných výstav. Nový štatút múzea z roku 1991 umožnil rozšírenie zberateľskej a vedeckovýskumnej činnosti inštitúcie na celé územie Slovenska, obývané aj občanmi maďarskej národnosti. Na koordinovanie tejto činnosti bolo zriadené maďarské národnostné oddelenie múzea. V roku 2002 múzeum prešlo do správy Nitrianskeho samosprávneho kraja a zmenil sa aj jeho názov na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne. V januári 2008 inštitúcia dostala späť svoje pomenovanie Podunajské múzeum v Komárne. V súčasnosti jeho základným poslaním je na základe prieskumu a vedeckého výskumu cieľavedome zhromažďovať, vedeckými metódami zhodnocovať, odborne spravovať a ochraňovať, vedecky a kultúrno-výchovne využívať hmotné i nehmotné doklady a dokumenty o vývoji a súčasnom stave spoločnosti na území okresu Komárno, ako aj o vývoji prírody južnej časti Podunajskej nížiny v okresoch Komárno a Nové Zámky. V rámci užšej špecializácie sa múzeum zameriava na históriu, národopis a dejiny kultúry maďarskej národnostnej menšiny ako aj na výskum a dokumentáciu rímskych pamiatok v okrese Komárno. [3]
 

Zbierky múzea tvorí archeologická zbierka, historické zbierky, etnografická zbierka a zbierka dejín umenia. Z nich archeologická zbierka tvorí najstarší a najvýznamnejší súbor predmetov inštitúcie. Takmer rovnako stará je aj historická zbierka. Pamiatky ľudovej kultúry regiónu začal zbierať začiatkom 20. storočia Muzeálny spolok a ten istý spolok položil aj základy zbierky dejín umenia. Systematická inventarizácia a dokumentácia zbierok bola zahájená až v 70. rokoch, keď boli v inštitúcii zamestnaní kvalifikovaní odborní pracovníci. V zbierkach múzea je evidovaných spolu okolo 137 tisíc predmetov. [4]
 

Už okolo rokov 1886 - 1890 sa dostáva do zbierky bohatý nálezový materiál rôznych nálezísk z územia historickej Komárňanskej župy. Ide hlavne o kamenné pamiatky, bronzové kovania, spony, mince, terry sigillaty, predmety zo skla a kosti. V uplynulých desaťročiach sa tento nálezový materiál rozšíril o značné praveké pamiatky z doby bronzovej a železnej, z ktorých sú významné predmety z keltského pohrebiska v Chotíne. Spomedzi osem avarských pohrebísk nájdených na území Komárna vyniká nálezisko v Komárne-lodeniciach, kde bolo odhalených 153 hrobov, z nich 63 jazdeckých. V archeologickej zbierke je evidovaných 22 497 predmetov. [5]
 

Základ historickej zbierky múzea tvoria predmety získané do zbierky starožitností Historického a archeologického spolku Komárňanskej župy a mesta Komárna. Vo zveľaďovaní zbierky pokračoval Muzeálny spolok, neskôr Jókaiho spolok. Zvláštnu zmienku si zasluhuje významné rozšírenie zbierky z pozostalosti známeho astronóma a zberateľa Miklósa Konkoly Thegeho po jeho smrti v roku 1916. Po druhej svetovej vojne sa zbierka ďalej zveľaďuje. V roku 1970 sa vytvára zbierka novších dejín a v roku 1975 sa z nej vyčleňuje zbierka najnovších dejín. Z obdobia feudalizmu (do r. 1849) pochádza bohatý materiál o cechoch, súbor zbraní, ako aj hodnotná numizmatická zbierka a do tejto zbierky sú zaradené aj predmety spojené so životom a dielom Móra Jókaiho. Z materiálov zbierky novšej histórie (1849 – 1945) stoja za zmienku remeselno-historické a spolkové pamiatky. V zbierke najnovšej histórie (od roku 1945) sa nachádza množstvo dokumentov i videonahrávok o vývoji Komárna a okolia po druhej svetovej vojne. Koncom roka 2010 sa v historických zbierkach nachádzalo 24 356 predmetov. [6]
 

Múzeum spočiatku zbieralo pamiatky ľudovej kultúry z regiónu Komárna. Od vzniku maďarského národnostného oddelenia v roku 1991 sa akvizičná činnosť rozšírila aj na ostatné oblasti Slovenska obývané Maďarmi. V súčasnosti etnografická zbierka obsahuje viac ako štyritisíc predmetov. Najbohatšou je zbierka krojov, textílií a keramiky. V zbierke sa nachádzajú charakteristické súčasti krojov, predovšetkým maďarského etnika. Za zmienku stoja aj predmety dokumentujúce dunajský rybolov, ryžovanie zlata ako aj život a prácu komárňanských povozníckych gazdov. V zbierke sa v hojnom počte nachádzajú aj poľnohospodárske nástroje i ďalšie predmety typické pre tento spôsob života tu žijúceho obyvateľstva. [7]
 

Od roku 1906 Muzeálny spolok cieľavedome kupoval a zbieral umelecké diela z 18. a 19. storočia. Zbierku od roku 1911 zveľaďoval Jókaiho spolok, ktorý materiál ním vytvorenej obrazárne na jar 1914 predstavil obecenstvu. K rozmachu komárňanského umeleckého života prispel od roku 1923 vznik Oddelenia výtvarného umenia Jókaiho spolku. Jeho cieľom bolo medzi iným aj organizovanie výstav a vytvorenie samostatnej galérie. Po druhej svetovej vojne sa až v 1970-tych rokoch začalo s inventarizáciou a dokumentarizáciou výtvarnej zbierky a so systematickým zberom výtvarných diel, ktorých je v súčasnosti v zbierke už 1 300 ks. Cieľom múzea je vytvorenie verejnej zbierky dokumentujúcej a prezentujúcej proces vzniku a vývoja maďarského výtvarného umenia na Slovensku. [8]

Expozície
Kultúrny palác – hlavná budova múzea
 

HISTORICKÝ VÝVOJ KOMÁRNA A OKOLIA OD PRAVEKU DO ROKU 1849 A NÁRODOPIS REGIÓNU
 

Expozícia sa člení na tri časti: archeologickú, historickú a etnografickú.
 

Archeologická časť expozície prezentuje najbohatšie archeologické lokality a najvýznamnejšie nálezy z regiónu. Podunajsko je veľmi bohaté na archeologické pamiatky, čo dokazujú odkryté osady a pohrebiská ľudí z mladšej doby kamennej, doby medenej a bronzovej. Veľká časť vystavených predmetov je významná aj z hľadiska európskeho archeologického bádania a prispieva k dôkladnejšiemu spoznaniu ľudských dejín. Z doby bronzovej (1900 - 800 pred n. l.) pochádzajú medzi inými pohrebiská ľudu severopanónskej inkrustovanej keramiky, odkryté v Iži a Patinciach. Vo viacerých pohrebiskách z doby bronzovej sa našli meče, dýky, čakany a bojovnícke sekery, čo je dôkazom bojovného spôsobu života týchto ľudí. Dobu železnú na území regiónu tiež dokladajú viaceré pohrebiská, napr. v katastri obce Chotín. Tu sa odkrylo aj keltské pohrebisko s bohatým súborom nálezov, z ktorého krásny bronzový náramok, zdobený filigránovou výzdobou je jedným zo skvostov múzea. Rimania, ktorí si podmanili keltské obyvateľstvo, na začiatku nášho letopočtu rozšírili svoju moc na územia dnešného Zadunajska, vytvoriac tak Panónsku provinciu. Severnou hranicou Panónie sa stal Dunaj (Limes), pozdĺž ktorého Rimania vybudovali vojenské tábory a strážne veže. V blízkosti Komárna, na ľavom brehu Dunaja, v katastri dnešnej Iže bol vybudovaný vojenský tábor Leányvár (Celemantia), kde už na začiatku nášho storočia uskutočnil archeologický výskum János Tóth Kurucz. Dnes odkrývajú pozostatky tábora pracovníci Archeologického ústavu v Nitre. Archeologická zbierka múzea z rímskeho obdobia patrí medzi najväčšie na Slovensku. Expozícia oboznamuje návštevníkov s bohatou rímskou kultúrou. Vo vitrínach sú umiestnené majstrovsky zhotovené terry sigilaty, kahance, bronzové kovania debničiek, bronzové spony, drobné kamenné plastiky, atď. Po páde Rímskej ríše (4. st. n. l.) uzatvára obdobie sťahovania národov príchod avarských a staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny (v roku 568, resp. 896). Avari sa vo veľkom počte usadili na území dnešného Komárna. V súčasnosti tu poznáme 8 avarských pohrebísk. V expozícií sú prezentované bohaté nálezy z jazdeckých hrobov z neskoroavarského pohrebiska (8. storočia) v Komárne-Lodeniciach. Možno tu vidieť pozlátené, liate bronzové kovania opaskov a konských postrojov, zbrane, hlinené nádoby, ktoré sa dnes radia medzi významné avarské nálezy v Karpatskej kotline. Zvlášť upozorňujeme na krásne kovania opasku s motívom orla a kríža, na kovanie konského postroja s hlavou grifa a faléry s motívom leva. V jednej z vitrín možno vidieť rekonštrukciu avarského koženého opasku, zdobeného kovaním. Na základe výsledkov doterajšie bádania môžeme predpokladať, že územie Komárna v neskoršej dobe avarského kaganátu osídlila prevažne vojenská zložka tzv. aristokracie, čo zrejme súviselo so strategickým a hospodárskym významom tejto oblasti a s organizáciou dôležitého mocenského centra. [9]
 

Historická časť expozície pomocou stredovekých pracovných nástrojov, zbraní, mincí a vedút Komárna dokumentuje život sídla Komárňanského komitátu a jeho okolia v stredoveku. V čase tureckej expanzie v 16. storočí sa Komárno dostáva na pomedzie habsburskej a osmanskej ríše, komárňanská pevnosť je viackrát obliehaná tureckým vojskom, čo v expozícii dokladajú turecké zbrane, nádoby a mince. Udalosti protihabsburgských stavovských povstaní dokumentujú kurucké zbrane. Rozvoj obchodu a remesiel v Komárne v 18. storočí, najmä po získaní titulu a práv slobodného kráľovského mesta roku 1745, naznačujú výrobky komárňanských remeselníkov a pamiatky miestneho cechovníctva. Záver historickej expozície tvorí súbor exponátov z revolučných rokov 1848/49, kedy sa Komárno preslávilo tým, že pod velením generála Klapku najdlhšie odolávalo presile obliehajúcej cisárskej armády a vzdalo sa iba za určitých podmienok ako posledná bašta maďarskej buržoáznej revolúcie. [10]
 

Národopisná časť expozície je zameraná hlavne na charakteristické vodné remeslá, nakoľko v ľudovom živote nášho regiónu mali a majú významnú úlohu rieky, najmä najväčšia z nich - Dunaj. Na Dunaji pracovali početné vodné mlyny, významné bolo rybárstvo a ryžovanie zlata, čo pre mnohé rodiny bolo takmer výlučným zdrojom obživy. Na výstave sú prezentované náradia, potrebné k prevádzaniu týchto remesiel, prípadne ich modely. Vo vitrínach si možno pozrieť rybárske bárky, rybársku chatrč, harpúny, siete a ďalšie rybárske náradia. Dnes už zabudnuté remeslo ryžovačov zlata pripomína ryžovací stôl a ďalšie predmety, potrebné k tejto činnosti. Na mletie obilia slúžili na začiatku nášho storočia vodné mlyny. Zmenšený model jedného druhu mlynov, tzv. lodného mlyna je tiež vystavený v tejto časti expozície. Významnou vrstvou komárňanského obyvateľstva boli furmanskí gazdovia, ktorí sa stali známymi po celej krajine. Ich organizácia, ktorá sa čiastočne vyvinula z vlečenia lodí proti prúdu Dunaja, bola takmer vojenskou organizáciou. V expozícii je vystavená sviatočná uniforma furmanských gazdov, zdobená striebornými gombíkmi a reťazami. V Komárne sa tvorila jedna z najstarších uhorských dielní na výrobu maľovaného nábytku. Výrobky tunajších stolárov sa dostali aj za hranice krajiny. Maľovaná truhlica, ktorú možno vidieť na výstave, slúžia na úschovu výbavy. Ľudový výtvarný prejav okolia Komárna dokumentujú toledové výšivky z Chotína a prikrývky z Martoviec, zdobené červenou aplikáciou. [11]
 

Druhá časť národopisnej expozície predstavuje tradičnú izbu z Martoviec, s typickou pecou, lavicami, maľovanou posteľou a pestrými taniermi na stene. Z ľudového odevu je vystavený bohato zdobený kroj mladej ženy z Martoviec. Na hlave má tylovú šatku, ktorú mohla nosiť výlučne len mladá žena, šatku na ramená zdobí zúbkovanie, charakteristické pre martovský odev. [12]
 


 

Zichyho palác
 

KOMÁRNO 1849 – 1945
 

Expozícia, ktorá nadväzuje na historickú expozíciu v hlavnej budove múzea, prezentuje návštevníkom bezmála storočné obdobie novších dejín Komárna, neobyčajne bohaté na prevratné hospodárske, spoločenské a politické zmeny. Exponáty prvých dvoch siení dokumentujú históriu mesta v období od porážky maďarskej buržoáznej revolúcie do rozpadu Rakúsko-Uhorska (1849-1918). Po vzniku Československa, od januára 1919 sa časť Komárna na ľavom brehu Dunaja stáva pohraničným mestom novej republiky. S politickým, hospodárskym a bohatým spoločenskými kultúrnym životom Komárna v rokoch prvej Československej republiky oboznamujú návštevníkov predmety a dokumenty v nasledujúcich dvoch miestnostiach. V piatej sa môže návštevník oboznámiť so životom a vývojom mesta v období po viedenskej arbitráži (november 1938 - marec 1945), keď Komárno bolo pripojené k Maďarsku. Tu sú umiestnené aj predmety a dokumenty, ktoré sa viažu k udalostiam druhej svetovej vojny. Záver expozície tvoria tri interiéry, prezentujúce úroveň bývania v Komárne v medzivojnovom období. Expozícia je vytvorená celkove z približne 1300 originálnych predmetov a 229 fotodokumentov. [13]
 


 

VÝZNAMNÍ RODÁCI KOMÁRNA: MÓR JÓKAI A FRANZ LEHÁR
 

Pamätná výstava Móra Jókaiho a Franza Lehára oboznamuje návštevníkov so životom a tvorbou dvoch svetoznámych rodákov z Komárna - spisovateľa Móra Jókaiho (18. 02. 1825 - 05. 05. 1904) a skladateľa Franza Lehára (30. 04. 1870 - 24. 10. 1948), ako aj s ich vzťahom k rodnému mestu. Pamätná výstava Jókaiho v úvodnej časti dokumentuje spoločenské a kultúrne pomery v Komárne v čase detstva Jókaiho, ktoré vplývali na rozvoj jeho osobnosti, ďalej mladosť a štúdia spisovateľa v rodnom meste. Druhá časť expozície sa zaoberá činnosťou Jókaiho v revolučných rokoch 1848/49 a jeho životnou dráhou po revolúcii, najmä vzťahmi k rodisku v čase, keď žil v Budapešti. V nasledujúcej časti je prezentovaná literárna tvorba spisovateľa, hlavne diela, ktoré čerpajú námet, alebo sa tematicky viažu k tejto rodisku. Z exponátov tejto časti iste záujme návštevníka písací stôl spisovateľa, jeho rukopisy, ako aj odev, v ktorom bol pochovaný bohatý kupec János Domonkos, ktorého život spracoval Jókai v postave hlavného hrdinu románu Zlatý človek. Záver expozície je venovaný prejavom pocty a úcty obyvateľov Komárna k svojmu veľkému rodákovi po jeho smrti. Pamätná výstava Franza Lehára približuje pomocou fotodokumentov návštevníkovi pôvod, život a najúspešnejšie hudobné diela skladateľa. Busta skladateľa, umiestnená v expozícii, je dielo akad. sochára Jánosa Nagya. [14]
 


 

Budova múzea a knižnice
 

UMENIE ZAČIATKU 18. STOROĆIA AŽ PRVEJ POLOVICE 20. STOROČIA
 

V októbri 2009 bola otvorená obrazáreň múzea, v ktorej sú umiestnené najkrajšie a najcennejšie umelecké diela zo zbierkového fondu múzea z obdobia od začiatku 18. storočia do polovice 20. storočia. Spomedzi nich treba vyzdvihnúť jeden z najstarších obrazov v múzejnej zbierke, ktorým je Votívny obraz komárňanského richtára od neznámeho autora, namaľovaný v roku 1705. Jedným z klenotov zbierkového fondu je aj Madona s dieťaťom z obdobia okolo 1730. Na výstave môžeme obdivovať aj cenné olovené súsošie známeho rakúskeho barokového sochára Franza Xavera Seegena. Ukrižovaný Kristus s Máriou Magdalénou, ktoré vzniklo v roku 1768. Pozoruhodné sú portréty z 18. a 19. storočia. Prvé desaťročia minulého storočia sú zastúpené dielami maďarských a slovenských maliarov. V obrazárni je samostatná miestnosť venovaná významnému predstaviteľovi maďarského maliarstva konca 19. storočia, Árpádovi Fesztymu. Feszty sa narodil v roku 1856 v neďalekom Hurbanove, zomrel v roku 1914 v Lovrani (Chorvátsko). Maľoval obrazy s historickou tematikou, krajinky i portréty. [15]
 


 

Bašta VI.
 

RÍMSKE LAPIDÁRIUM
 

Expozícia je umiestnená v južnej časti bastiónu. V objekte, ktorý je zaujímavou fortifikačnou stavbou z 19. storočia, múzeum v roku 1993 zriadilo lapidárium, v ktorom sú umiestnené rímske kamenosochárske pamiatky. Rímske lapidárium múzea predstavuje v chronologickom slede (I. - IV. stor. n. l.) najmä náhrobné kamene alebo ich fragmenty, oltárne kamene, sarkofágy a iné pamiatky. Väčšina exponátov pochádza z rímskych hraničných opevnení Brigetio a Kelemantia, vybudovaných oproti sebe na oboch brehoch Dunaja neďaleko od Komárna. V samostatnej miestnosti sú vystavené kópie najpozoruhodnejších rímskych sochárskych pamiatok z rôznych lokalít Slovenska (Rusovce – Gerulata, Boldog, Trenčín, Želiezovce, Semerovo). Táto expozícia múzea bola v roku 1993 ocenená výročnou cenou časopisu „Pamiatky a múzeá“. V roku 1994 za pamiatkovú obnovu objektu Bašty VI. a realizáciu rímskeho lapidária múzeum získalo medzinárodné ocenenie – cenu EUROPA NOSTRA. [16]
 


 

Roľnícky dom v Martovciach
 

EXPOZÍCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY A BÝVANIA
 

Martovce ležia pri sútoku riek Nitry a Žitavy, 18 km severovýchodne od Komárna. Kvôli svojej geografickej polohe bola obec pomerne izolovaná od ostatných dedín a miest. Medzi inými aj táto skutočnosť prispela k tomu, že v Martovciach sa mnohé prvky ľudovej kultúry zachovali dlhšie ako v okolitých obciach. Toto platí aj pre ľudovú architektúru. Na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol dom č. 101 vyhlásený za pamiatkovo chránený objekt a od roku 1975 je v ňom zriadená expozícia ľudového bývania. Tradičný roľnícky dom podľa nápisu na hrade postavil István Nagy v roku 1871. Dom postavili zo zmesi hliny a slamy technikou vykladania. Štít domu je vypletaný prútím, strechu prikrýva trstina. Vnútorné členenie pôvodne trojpriestorového obytného domu pozostávalo z prednej izby, pitvora s oddelenou kuchynskou časťou s otvoreným komínom a komory, z ktorej posledný majiteľ vytvoril zadnú izbu a k obytnej časti budovy pristaval dnešnú komoru a maštaľ. Izby sú zariadené pôvodným martovským maľovaným nábytkom z konca 19. a začiatku 20. storočia. [17]

Kontakt
Podunajské múzeum
Kultúrny palác - hlavná budova múzea
Palatínova 13
945 05 Komárno

Zichyho palác
Nám. Gen. Klapku 9
945 05 Komárno

Budova múzea a knižnice
Palatínova 8
945 05 Komárno

Bašta VI.
Okružná cesta
945 05 Komárno

Roľnícky dom v Martovciach
946 61 Martovce 101
www.pamiatkynaslovensku.sk/martovce-dom-ludoveho-byvania
Poznámky
[1 - 17] www.muzeumkn.sk (19.9.2015)
GPS
47.757483, 18.127003
47.757483, 18.127003
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk