Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Komjatice - kaštieľ
Lokalita
obec Komjatice, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Kaštieľ postavili v polovici 18. storočia. Pôvodne išlo o prízemný neskorobarokový kaštieľ s pôdorysom v tvare písmena U. [1] V roku 1872 bol nadstavaný o jedno poschodie a prestavaný na spôsob francúzskeho zámku v historizujúcom slohu. Išlo o dvojpodlažnú rozsiahlu budovu s pôvodnými barokovými klenbami na prízemí. [2] Z prvého kaštieľa sa zachovala iba kaplnka a vstupná predsieň, v ktorej bolo jedno pole pruskej klenby a valené klenby s podkasanými lunetami. V jednej miestnosti bola korýtková klenba v strede so štukovým obrazcom v klenbovom poli. Na nadstavenom poschodí boli rovné stropy. Vchod mal predstavaný portikus. [3] Ku kaštieľu patrilo niekoľko ďalších stavieb - vodný mlyn [4] z polovice 18. storočia, neskorobaroková dvojpodlažná bloková budova s pôvodným zariadením, neskorobarokový skleník [5], ktorý bol v 19. storočí prestavaný, maštaľ [6] z polovice 18. storočia. [7]
 

Kaštieľ dal postaviť okolo roku 1751 Anton I. Grassalkovich ako nový zemepán obce Komjatice. Postavili ho na novom základe, pretože dva staré forgáchovské kaštiele v obci boli už na začiatku 18. storočia vo veľmi zlom stave. Grassalkovich sa radšej rozhodol, dať postaviť úplne novú stavbu. [8]
 

Veľkú prestavbu objektu na spôsob francúzskych sídiel uskutočnil už jeho nový majiteľ barón Móric Wodianer. Pri kaštieli založil rozsiahly park [9] po oboch stranách rieky Nitra, ktorý nadväzoval priamo na budovu kaštieľa a zahrňoval mlyn a skleník. Kaštieľ bol k parku situovaný excentricky medzi mlynským náhonom a ramenom rieky Nitra. S druhou časťou parku za riekou Nitra bol kaštieľ spojený dvoma mostami, ďalším reťazovým mostom pre koče a autá, cez mlynský náhon bol spojený s obcou. Menší most viedol aj do ovocnej a zeleninovej záhrady severne od kaštieľa. Ostrov, na ktorom sa nachádzal katieľ, vznikol až prekopaním kanála, cez ktorý viedol most z nádvoria. Časť kanála sa zachovala až do druhej polovice 20. storočia. [10]
 

V zeleninovej záhrade bol skleník pre zeleninu a byt pre záhradníka. Severovýchodne od sídla bol situovaný mlyn. Hospodársky dvor kaštieľa bol od neho situovaný južne a oddelený pásom vysokej zelene. V areáli v smere od hospodárskeho dvora pri mlynskom náhone bol liehovar – pálenica s vysokým komínom. [11]
 

Kaštieľ sa na začiatku 19. storočia v rámci hospodárstva Wodianerovcov dostal na základe rodinných vzťahov do vlastníctva hidvégskeho grófa Jána Nemeša, ktorý žil pôvodne vo Viedni. Majetok neskôr zdedil jeho syn Ladislav. Nemešovci boli poslední vlastníci kaštieľa a už ho ďalej neprestavovali. [12]
 

V hornom trakte kaštieľa sa nachádzala baroková kaplnka Panny Márie, z ktorej bol výhľad na kaštieľsky park. V kaplnke sa dňa 10.2.1752 sobášil vtedajší komjatický zemepán Anton I. Grassalkovich s Teréziou Klobušickou, vdovou po grófovi Františkovi Forgáchovi. [13]
 

Kaplnka mala jeden oltár, na ktorom bol zavesený obraz Blahoslavnej Panny Márie. V kaplnke sa neslúžili žiadne verejné pobožnosti a išlo iba o súkromnú sakrálnu miestnosť majiteľov panstva, ktorá slúžila ako modlitebňa. Bohoslužby sa v kaplnke konali až za pobytu grófa Motešitského. Slúžil ich komjatický kaplán (podľa vizitácie z roku 1847) Dionýz Brizek z rádu sv. Františka. Bohoslužby sa v tom čase vykonávali denne. [14]
 

Strecha a interiér kaštieľa boli v roku 1945 prechodom frontu zničené. Kaštieľ vyhorel a bol vážne poškodený. Po roku 1954 bol úplne zbúraný. Veľký park sa zachoval až do súčasnosti. [15]

Pamiatková ochrana
Zbúranie.
Súčasný stav a využitie
Kaštieľ neexistuje.
Fotogaléria
Komjatice - kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1910)Komjatice - kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica,1910)Komjatice - kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1930)Komjatice - kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1940)
Poznámky
[1] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. Komjatice - Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice a Q-SOLID, spol. s r.o., 2008. s. 472.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 69.
[3] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 472 a 474.
[4] Jednoposchodová bloková budova s obdĺžnikovým pôdorysom a v interiéri s rovným stropom. Stavba bola poschodová iba zvonka, v interiéri to bol jeden priestor pre drevenú konštrukciu vodného mlyna. Mlyn bol v 50. rokoch 20. storočia vyradený z prevádzky a v roku 1964 rozobraný. Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 478.
[5] Dvojkrídlová stavba, ktorá niesla stopy francúzskej architektúry. Centrálne umiestnená veža vysoká asi 10 – 12 m slúžila na pestovanie tropickej palmy alebo araukárie. Priestranstvo pred skleníkom bolo vysadené súmerne rozmiestnenými, tvarovanými drevinami. Skleník bol zbúraný v prvej polovici 50. rokov. Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 477.
[6] Stavba bola obdĺžniková halová miestnosť klenutá na dva rady stĺpov s okrúhlymi pôdorysmi v drieku sa zužujúcich a s toskánskou hlavicou. Na stĺpy dosadala krížová klenba, tehlová so štukovými plytkými hrebienkami. V strede klenbových polí boli štukové rozety v podobe šesťcípych kvetov a štukových barokových geometrických obrazcov. V časti objektu bola klenba krížová hrebienková bez ornametov. Spolu tam bolo 14 párov stĺpov, z ktorých šesť bolo novodobých. V objekte boli mramorové mušle na napájanie koní. K maštali bola pristavaná ešte miestnosť s valenou klenbou s podkasanými lunetami a jedna miestnosť s krížovou hrebienkovou klenbou. Vonkajšia fasáda mala podstrešnú rímsu. Okná tvorili segmentovo ukončené otvory s rímsami v supraportách. Vchody boli sedlovo ukončené s kamennou ušnicovou šambránou. Strecha bola bobrovková, sedlová. Celá stavba bola postavená z tehál. Budovy niekdajšej konskej stajne a maštale pre býky služili neskôr ako kováčska dielňa JRD a strojno-traktorová stanica. Objekty už neexistujú. Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 477.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 69.
[8] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 472.
[9] Do parku viedlo niekoľko vstupov, pravdepodobne príležitostných, ktoré boli normálne uzavreté. Prakticky z troch strán mal park prirodzenú hranicu až na južnú a juhovýchodnú časť. Živé oplotenie parku bolo zo svíbového prútia. Celá plocha parku je rovina, v južnej časti s menším terénnym zvlnením. Časť v tesnej blízkosti kaštieľa a juhovýchodne od neho bola ošetrovaná intenzívnejšie. V tejto časti boli vysadené viaceré cudzokrajné dreviny (napríklad ginko biloba – zachované dodnes), ktoré zvyšovali príťažlivosť tejto plochy. Časť okolo rieky a juhovýchodne od kaštieľa bola pomerne bohatá na cudzokrajné dreviny s hojným využitím letničiek a trvaliek. Severná časť parku mala prevažne prírodnokrajinkársky charakter s väčšími lúčnymi priestormi, v ktorých dominovali solitéry, respektíve menšie skupiny vzrastových drevín. Prakticky po obvode celého parku bola kulisa vysokej zelene z domácich drevín. Z pôvodne vysadených drevín sa do súčasnosti zachovalo niekoľko pôvodne solitérnych stromov. Pozoruhodné sú najmä mohutné jedince platanus acerifolia. Cestná sieť mala charakter pieskových obvodových chodníkov s väčším zahustením v juhozápadnej časti. Parkové chodníky boli po obvode celého kaštieľa. Výsadba nádvoria kaštieľa sa sústredila na jeho obvod a stred. Na nádvorí boli používané exotické rastliny, ktoré sa cez zimu pestovali v skleníku. Park je umiestnený na severovýchodnom okraji obce. Na južnej strane parku sa nachádza komunikácia, ktorá oddeľuje rodinné domy a dom opatrovateľskej služby od parku. Z tejto komunikácie vedú štyri vchody do parku. Zo západnej strany prirodzenú hranicu medzi parkom a súkromnými záhradami rodinných domov, zdravotným strediskom a bytovkami tvorí staré rameno rieky Nitra. Z východnej strany susedí s topoľovým porastom a záhradami. Z tejto strany do parku vedie jeden vstup. Zo severnej strany park prirodzene prechádza do otvorenej krajiny. Na severnej strane sú dva vstupy z poľnej cesty, ktorá vedie na futbalové ihrisko. Pôvodná kompozícia parku je, žiaľ, úplne zotretá, i keď niekoľko kostrových drevín je zachovaných, až na prestarnuté jedince. Ešte v nedávnej minulosti boli porasty v parku prerastené náletovými drevinami, čo znižovalo ich estetickú hodnotu. Najhodnotnejšie stromy boli takto pohľadovo zakryté. Ani výšková gradácia porastov nebola v dobrom stave. Porasty boli príliš zhustené, v dôsledku čoho boli stromy vysoko vyvetvené a vytiahnuté. Krovité poschodie bolo prehustené a nevyhovujúce z hľadiska druhovej skladby. Prevládali náletové dreviny, najmä sambucus nigra (baza čierna). Na pravom brehu rieky Nitra prišlo k výrubu všetkých stromov až na niekoľko jedincov, ktoré sa však nemôžu rátať ku kostrovým drevinám. Z katastrálnej mapy z roku 1891 vidieť, že v parku boli vysadené listnaté i ihličnaté stromy, v súčasnosti až na niekoľko exemplárov taxus baccata (tis obyčajný) a pinus sylvestris (borovica lesná) sa ihličnaté stromy v parku nevyskytujú, či už v dôsledku vyhynutia, alebo svojvoľného výrubu. Najpočetnejšiu skupinu drevín tvorí veková kategória 40-60 rokov. Druhú najpočetnejšiu vekovú kategóriu tvoria dreviny 60-100 ročné. K hodnotným stromovým porastom možno v tomto parku počítať skupinu piatich platanov a solitérny platan na ľavom brehu ramena rieky Nitry. Kaštieľsky park v Komjaticiach s rozlohou 64,929 m2 bol vyhlásený v roku 1984 za chránený celok. Pôvodne barokový kaštieľsky park, bol obnovený z európskych fondov. Na rekonštrukciu parku, ktorá sa začala v októbri 2008, sa z fondov Európskej únie získalo 39 tisíc eur. Slávnostne bol otvorený a do používania odovzdaný v roku 2009 za prítomnosti slovenských politikov. Park bol zrekonštruovaný podľa návrhu Ing. Lívie Formánkovej z nitrianskeho ateliéru záhradnej architektúry. Za niekoľko mesiacov bol z hustého parkového porastu vytvorený 4,05 – hektárový park. Boli vybudované cestičky a vysadené exotické stromy. Dnes by tu malo byť 400 – 450 stromov. Park bol obnovený podľa stavu v roku 1872, kedy bol kaštieľ s parkom majetkom známeho rodu Grassalkovichovcov. V strede parku je detské ihrisko s preliezačkami, ktoré majú pripomínať siluetu bývalého kaštieľa, ku ktorému park pôvodne patril. Park sa po rekonštrukcii stal atraktívnym miestom pre oddych, zábavu a krátkodobú rekreáciu obyvateľov a návštevníkov obce Komjatice. V parku sa nachádza mnoho kvitnúcich a dendrologicky zaujímavých stromov a kríkov, je tu postavený altánok a vybetónovaná, kameňmi vykladaná plocha so studňou. Návštevníci parku si môžu oddýchnuť v prírodných zákutiach, prípadne zrelaxovať posedením na lavičkách umiestnených vedľa chodníkov. Uvidieť môžu unikáty, ako napríklad 150 ročné borovice, ktoré sa nachádzajú v severnej časti parku. Počas druhej svetovej vojny sa tu nachádzalo nemecké guľometné hniezdo. Na jednej z borovíc dodnes zostali skoby, po ktorých liezli na strom vojenskí ostreľovači. Ďalším z unikátov je takmer 200 ročný platan, najmohutnejší v strednej Európe, nachádzajúci sa na ľavom brehu ramena rieky Nitry. Jeho obvod kmeňa v prsnej výške je 930 cm, výška je 32 metrov a priemer koruny je 36 metrov. www.konjatice.sk (11.11.2014)
[10] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 472 a 474.
[11] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 474.
[12] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 472.
[13] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 472.
[14] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 472.
[15] Kolektív autorov: Komjatice 1256 – 2006. s. 474.
Bibliografia
www.komjatice.sk
GPS
48.155887, 18.181567
48.155887,18.181567



www.pamiatkynaslovensku.sk