Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Košice - Veľké kasíno
Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Jedným z najstarších spolkov v Košiciach bolo tzv. Veľké kasíno. Vzniklo v roku 1828 a sídlilo v mestskej Redute. Združovalo miestnu honoráciu (na jeho čele spravidla stál mešťanosta) a vyvíjalo mnohostrannú spoločenskú aktivitu. Po roku 1875 sa stalo strediskom stúpencov vládnej Liberálnej strany. Išlo o jeden z prejavov štiepenia politického života v Košiciach do viacerých samostatných zoskupení. Každé z nich sa usilovalo založiť si vlastné spolky (Remeselnícke kasíno 1867, Košické kasíno 1878, Obchodnícke kasíno 1881, Košické spoločenské kasíno 1893 a podobne). [1]
 

Po zbúraní Reduty v roku 1894 vznikol pre spolok Veľké kasíno problém nového sídla, ktorý sa vyriešil až postavením vlastnej budovy. Autorom projektu stavby bol architekt Július Répászky, fresku Harmónie a Svornosti na strope schodišťa namaľoval Július Éder. [2]
 

Budova bývalého Veľkého kasína ja najvýznamnejším dielom košického architekta a staviteľa Júliusa Répászkeho, syna Michala Répászkeho, ktorý pokračoval v otcovej profesii. V tomto prípade nerealizoval projekt iného architekta, ale sa sám uplatnil ako projektant stavby, čo dokladá ním signovaný projekt. Objekt vznikol v jedinej stavebnej etape, po asanovaní neskorogotického, renesančne prestavaného hostinca Zlatá hviezda, slúžiaceho neskôr ako sídlo Hornouhorského muzeálneho spolku. Po rozhodnutí o novostavbe košického múzea sa staršia zástavba úplne odstránila, aby uvoľnila miesto novej priestorovej koncepcii kasína. Typologický druh kasína je nasledovníkom obľúbeného typu mestskej reduty z prvej polovice 19. storočia plniacej rovnaké alebo podobné spoločenské a kultúrne funkcie, ako to dokazuje aj veľká divadelná sála – ústredný priestor hlavného krídla, či kaviarenský priestor prízemia. Uličné krídlo sústreďuje verejné a reprezentačné priestory, ostatné dve dvorové krídla majú vo vzťahu k nemu predovšetkým obslužný a servisný účel. Pre uličnú fasádu bol preto zvolený veľmi zdobný štýl vytvorený z osobitej zmesi drobného plastického neoslohového dekoru s neorokokovým tvarovaním a secesným detailom. Množstvo dekoratívneho detailu je nanesené na symetricky osovo členenú a prísne vyváženú geometrickú štruktúru fasády, vytvorenú piatimi osami v oboch podlažiach a zvýraznením plytkého stredného rizalitu v šírke troch stredných osí. Otvorenie interiéru do exteriéru dopĺňalo aj pôvodné riešenie parteru s trojicou veľkých otvorov v časti rizalitu. Jedinú asymetru do fasády vnáša južný vstupný otvor. Význam poschodia a priestoru za ním naznačuje vysadenie balustrového balkóna a veľké plochy okenných otvorov, ešte vizuálne predĺžených kruhovými a na krajoch pravouhlými svetlíkmi, spolu umiestnenými v plytkej negatívnej panelácii. Silueta rizalitu je uzavretá balustrovou atikou v manzardovej streche. Plastický dekor sa sústreďuje na medziokenných a krajných lizénových pásoch stupňujúcim sa ku hlaviciam s vrcholiacim motívom ženského maskarónu. Dekoratívne elementy plastických kartuší, rozvilín aj mušľových motívov sa viažu aj na okolie okenných otvorov. Zdrobnelý plastický dekor rokokového ornamentu organického pôvodu sa dostáva na fasáde do blízkeho vzťahu so secesným cítením. Ťažiskové interiéry uličného objektu sú však stvárnené skôr v štýle mohutnejšieho neobaroka so vstupom z južnej osi do schodiskovej haly so stropom pôvodne zdobeným s nástropnou freskou (dnes zaniknutou) Harmónie a Svornosti namaľovanou Júliusom Éderom, s kamenným balustrovým reprezentačným schodiskom, ústiacim na hornú podestu uvádzajúcu do hlavnej sály. Sála s prevýšeným zrkadlovým stropom s rabicovou konštrukciou je bohato zdobená neobarokovým štukom. Priestory pokračujú do dvorového krídla chodbovými komunikáciami preklenutými plackovými klenbami na pásoch, s tvarmi opäť prevzatými zo štýlovej výbavy baroka, presvetlenými veľkorysými polkruhovmi okennými otvormi, v prízemí riešenými ako francúzske okná. Zadná dvorová fasáda svojím skromným členením jasne prezrádza svoj účelový charakter, oproti reprezentačnej uličnej fasáde. [3]
 

Stavba Veľkého kasína sa v kontexte secesnej architektúry Košíc zaraďuje na popredné miesto, pretože je dokladom domáceho architektonického vývoja ako typické dielo miestnej architektonickej produkcie, ťažiacej z osobitých štýlových variácií a spojení secesie a neoslohov. [4]
 

Kasíno sprístupnili v auguste 1903. [5]
 

Od roku 1903 do prvej svetovej vojny slúžil objekt ako spoločenská sála a kaviareň v prízemí, v medzivojnovom období ako kino Korzo a kaviareň. V roku 1939 budovu adaptovali pre banku. Druhá polovica 20. storočia znamená zmenu vzhľadu parteru, objekt slúžil ako divadelné štúdio Smer, reštaurácie a predajňa ÚĽUV-u v prízemí. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav historickej budovy je veľmi dobrý.
 

Od roku 2005 v objekte sídli divadelné štúdio Smer a kaviareň s obnoveným pôvodným riešením parteru. [7]

Prístup
Stojí v centre mesta na Hlavnej ulici.
Fotogaléria
Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014Košice - Veľké kasíno foto © Viliam Mazanec 6/2014
Poznámky
[1] NĚMEC, Zdeněk: Košice 1780 – 1918. Sečovce: Pergamen, 1994. s. 87.
[2] NĚMEC, Zdeněk: Košice 1780 – 1918. s. 87.
[3] www.arslexicon.sk/?registre&objekt=byvale-velke-kasino-hlavna-ulica-c-76 (23.7.2014)
[4] www.arslexicon.sk/?registre&objekt=byvale-velke-kasino-hlavna-ulica-c-76 (23.7.2014)
[5] NĚMEC, Zdeněk: Košice 1780 – 1918. s. 87.
[6] www.arslexicon.sk/?registre&objekt=byvale-velke-kasino-hlavna-ulica-c-76 (23.7.2014)
[7] www.arslexicon.sk/?registre&objekt=byvale-velke-kasino-hlavna-ulica-c-76 (23.7.2014)
Bibliografia
www.kosice.sk
GPS
48.723405, 21.256450
48°43'24.3"N 21°15'23.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk