Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol z roku 1297. [1] Farnosť bola v tom čase súčasťou Jágerskej diecézy. Svedčí o tom aj jeden z najstarších dokumentov viažucich sa k histórii Košickej Novej Vsi a objektu kostola sv. Ladislava. [2] Ide o zápis z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1771 vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy. Píše sa v ňom: „Na usadlosti Košická Nová Ves (Cassa - Ujfalu) je farský kostol. Ten bol postavený z kameňov dozaista v roku 1297. Oprava sa previedla v roku 1510, kto však postavil tento kostol, sa nevie. Kostol bol zasvätený sv. Ladislavovi, uhorskému kráľovi. V roku 1750 bol znova opravený...” [3]
 

Nový kostol stojí inak, naprieč, ako ten starý, stredoveký. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikli fotografie stredovekého kostola. Na nich je zaznamený vzhľad kostola, ktorý neskôr zanikol. Fotografie ukazujú stavbu architektonicky jednoduchú, rustikálne pôsobiaci dedinský kostol s výraznými nárožnými opornými piliermi. Oproti dnešnému kostolu mal liturgicky správnu stavebnú orientáciu – svätyňa bola obrátená na východnú stranu. Stál naprieč ulice a vchod doň bol zo západnej strany. Na fotografiách nemá vežu, o tú prišiel asi už v 17. storočí, buď pri nejakej pohrome, alebo pri artikulárnom obmedzovaní protestanských kostolov (takým istý čas skutočne bol). Zvyšky veže sú viditeľné na dochovaných fotografiách jeho západnej strany. [4]
 

Kostol mal svätyňu, za ňou menšiu loď a nakoniec väčšiu loď – tak to ukazujú fotografie. Svätyňa s menšou loďou sú pravdepodobne pôvodným najstarším kostolom, snáď tým spomínaným už v roku 1297, ku ktorému pristavali neskôr, keď sa obec zaľudnila, rozšírila a zbohatla, ďalšiu väčšiu loď s vežou nad vstupom. Neexistencia veže u kostola na fotografiách je dokladom toho, že stála na západnej strane a odstránili ju pri dostavbe novšej lode v roku 1510. Na oknách kostola sú badateľné viaceré prestavby a na viditeľných zvyškoch veže z čias dostavby je neskoršie barokové ukončenie strešnej atiky. Je to jediný pokus ako okrášliť stavbu. Kratšie okno na južnom konci kostola dosvedčuje existenciu chóru v interiéri. Fotografie z konca 19. storočia ukazujú malú drevenú vežičku na hrebeni strechy a ošarpaný vzhľad fasády. Novšie fotografie už vežičku neukazujú, ale kostol je pekne vybielený. Svoju podobu stavba menila až do konca svojej existencie a farníci ju starostlivo udržiavali. [5]
 

Na konci stredoveku sa v Košickej Novej Vsi realizovala významná stavebná akcia, zväčšenie pôvodného kostola z dôb vzniku obce. Starý kostol už svojou kapacitou nevyhovoval, a je tiež možné, že stále bohatšej a ľudnatejšej obci sa už nezdal primerane reprezentatívny. K doterajšej hmote stavby pristavali novú, väčšiu loď s masívnymi opornými piliermi. V roku 1494 odliali nový zvon. Investovalo sa aj do nového zariadenia interiéru. Meno staviteľa úprav kostola sa nezachovalo. Rozšírenie kostola prebehlo okolo roku 1510 a bolo nesporne nákladnou akciou, ktorú pre svoju dedinu financovala podľa dobových záznamov priamo košická mestská rada. [6]
 

Priestor okolo kostola bol ohradený múrom a slúžil v minulosti ako cintorín. Zmizol bez stopy. Pod kostolom bola kedysi hrobka, tá však spustla počas protihabsburských povstaní aj s kostolom. Súčasne s kostolom bola založená fara. Košická Nová Ves už na začiatku 13. storočia mala vlastného farára. Rozsiahle nehnuteľnosti fary ležali v južnom intraviláne obce. [7] V období reformácie kostol chátral a k rozsiahlej oprave došlo až po jeho opätovnom prevzatí do majetku mesta Košice. V rokoch 1750, 1864, 1885 ho obnovili. [8]
 

V dobe, kedy ho nahradil dnešný kostol a keď mala Košická Nová Ves už vyše tisíc obyvateľov, nemohol pôvodný mnohokrát prestavovaný a upravovaný stredoveký kostol kapacitne vyhovovať potrebám obce. [9]
 

Úplne nový kostol postavili v roku 1925 podľa projektu košicého staviteľa Jozefa Wirtha. Svätyňu má orientovanú na juhovýchod. Je postavený v novorománskom štýle. Na pôvodný kostol ostala pamiatka na východnej strane nového sakrálneho objektu, časť pôvodného gotického presbytéria (svätyne), ktorá tvorí uzáver a je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Okrem toho bolo zachovaných niekoľko pôvodných stavebných detailov. Interiérové detaily kostola boli dopĺňané aj neskôr, počas druhej svetovej vojny, až do začiatku socialistického režimu. [10]
 

V novostavbe sekundárne umiestnili neskorogotický portál s pretínavými prútmi z čias okolo roku 1510. Nová sakrálna stavba má centrálny pôdorys. Hlavná časť je zaklenutá krížovou klenbou. Bočné priestory majú valené klenby. [11]
 

Fasáda kostola má neorománske prvky. Nová veža je do výšky štítu masívna, v hornej polovici nápadne štíhla s neorománskymi zvukovými oknami a trojhrannými štítmi, na ktoré dosadá ihlancová strecha. Kostol v roku 1945 vymaľoval figurálnymi nástennými maľbami Viktora Smolka. [12]
 

Hlavný oltár bol z rokov 1940 – 1944 a v dolnej časti mal travertínovú arkádu s postavami cherubínov. Nad ňou na vyvýšenom podstavci bola socha sv. Ladislava od F. Cibalu. Kazateľnica bola z roku 1948, mramorová s reliéfmi na parapete od F. Cibalu. Z pôvodného zariadenia sa zachovala iba socha Madony zo začiatku 16. storočia od prešovského rezbára J. Weissa a nachádza sa v múzeu v Budapešti. [13] Obraz sv. Jána Nepomuckého, v bočnej lodi, pochádza z polovice 18. storočia. Je to olejomaľba v pôvodnom rokokovom ráme. [14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1971 – 1972 bolo postavené oplotenie pri kostole. V rokoch 1991 – 1995 bola postavená nová fara, inštalované podlahové kúrenie a zveľadené nádvorie okolo kostola. V rokoch 1999 – 2001 prebehla rekonštrukcia interiéru kostola, výstavba nového oltára, čiastočná interiérová výmaľba a generálna oprava organu. Demontovala sa kazateľnica, reliéfy, ktoré sa na nej nachádzali, sú umiestnené na pilieroch. Kostol potom vysvätil košický biskup Alojz Tkáč, ktorý sa po roku 1995, ke´d bola diecéza povýšená na arcidiecézu, stal prvým košickým arcibiskupom. [15] V roku 2006 sa uskutočnila rekonštrukcia strechy sakrálneho objektu. [16]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v juhovýchodnej časti obce.
Fotogaléria
Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014Košická Nová Ves - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 9/2014
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 107.
[2] Predkovia Novovešťanov si za patróna svojho kostola a tým aj obce vybrali svätého Ladislava, jedného z prvých arpádovských kráľov, rytiera, diplomata a upevňovateľa kresťanstva v ranouhorskom štáte. Bol to úspešný kráľ a obľúbený svätec, najmä na východnom Slovensku (hornom Uhorsku). Vďačil za to svojmu polovičnému slovanskému pôvodu, jeho matkou bola poľská kňažná Rycheza a aj výchove v slovanskom prostredí, pretože detstvo a mladosť prežil v poľskom exile, a nakoniec skvelej kariére neohrozeného bojovníka. Narodil sa okolo roku 1040, v rokoch 1064 – 1077 začínal ako nitrianske a biharské údelné knieža, od roku 1077 bol uhorským kráľom. Vyznamenal sa ako štátnik európskeho formátu, hlavne vo vzťahu k pápežovi a nemeckým cisárom. Bol tiež úspešným dobyvateľom, keď obsadil Chorvátsko. Najviac sa vyznamenal ako múdry zákonodarca a organizázor cirkevného života v Uhorsku. Bol zakladateľom viacerých kláštorov a záhrebského biskupstva. Inicioval kanonizáciu prvých a najdôležitejších uhorských svätcov v roku 1083 – svätého Svorada, svätého Benedikta, svätého Gerharda, svätého Štefana a svätého Imricha. Plánoval podniknúť púť do Svätej zeme, no v tom ho predbehla smrť – zomrel 29. júna 1095 pravdepodobne v Nitre, ale pochovali ho vo Veľkom Varadíne. Ladislava kanonizovali 27. júna 1192. Patrocínium svätého Ladislava sa svätilo aj v Košiciach. Na hornom predmestí (dnes Kmeťova ulica) stál už od stredoveku kostol svätého Ladislava a je dosť možné, že pri zakladaní Košickej Novej Vsi bolo toto patrocínium pre osadníkov inšpiráciou. Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. Košice: JES, 2010. s. 8 - 9.
[3] www.knv.rimkat.sk (13.10.2014)
[4] Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. Košice: JES, 2010. s. 7.
[5] Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. s. 7 - 8.
[6] Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. s. 10.
[7] www.knv.rimkat.sk (13.10.2014)
[8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 107.
[9] Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. s. 7 - 8.
[10] Hneď prvou stavbou spojenou s novým kostolom bol spomienkový kríž, ktorý dal v roku 1927 postaviť pri ceste na Zdobu vtedajší novoveský richtár Ján Kandráč. V roku 1937 postavili priamo pri kostole mramorový kríž obyvatelia obce. Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. s. 21.
[11] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 107.
[12] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 107.
[13] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 107.
[14] www.knv.rimkat.sk (13.10.2014)
[15] Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. s. 34.
[16] Kolektív autorov: Košická Nová Ves. História a súčasnosť. s. 67.
GPS
48.729231, 21.300623
48.729231,21.300623



www.pamiatkynaslovensku.sk