Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela - pamiatkynaslovensku.com - (kozuchovce-kosice-kostol-sv-michala-archanjela)









Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela
Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Drevený kostolík postavili okolo roku 1741 v Kožuchovciach (dedinka pri Stropkove) a zasvätili svätému Mikulášovi biskupovi. Ako stavebný materiál zrubovej konštrukcie použili jedľové drevo, škáry utesňovali ľanovou kúdeľou. Rezbársky vyzdobené prvky ikonostasu zhotovili z lipového dreva. V roku 1875 ľudový umelec vyzdobil celý interiér sakrálneho objektu nástennými maľbami. Najbohatšiu maľovanú výzdobu dostala loď kostola, kde maľba pokrývala všetky štyri steny i kupolu. [1]
 

Západnú stenu zdobili výjavy zo Starého zákona, navzájom oddelené ornamentálnym rámovaním (Adam a Eva medzi zvieratami v raji, Adam a Eva pod stromom múdrosti s hadom, Vyhnanie Adama a Evy z raja) a výjav roľníka, pracujúceho na poli. V severozápadnom kúte sa pripája malý výjav z príbehu o Márnotratnom synovi, umiestnený v barokovej záhrade. [2]
 

Na severnej strane je veľkolepá scéna Posledného súdu, s mimoriadne pútavým (aj keď insitnými) žánrovými výjavmi. Samotná scéna Krista, po bokoch s Pannou Máriou a svätým Jánom, skupinky anjelov s dušami spasených a čertov s hriešnikmi sú už komponované podľa zaužívaného vzoru. Nad scénou Súdu sú dve skupinky - apoštoli a proroci. Celý výjav je zvýraznený orámovaním s rastlinným motívom. Soklová časť steny nesie stopy po geometrickom motíve z farebných trojuholníkov. [3]
 

Výzdobu južnej steny obmedzilo osadenie okienka. Vo východnej časti sa nachádza výjav Krst Krista v Jordáne, v západnej Vzkriesenie, oba výjavy sú zasadené do krajiny. Pod oknom bol i fragment skupinky ľudí, sediacich pri stole, nečitateľný už v 60. rokoch 20. storočia. Ostatné plochy tu zdobí rastlinný a geometrický motív. Východnú stenu lode tvoril ikonostas - v medailónoch cárskych dverí sú Matka Božia s dieťaťom a svätci. Štyri hlavné ikony z 18. storočia boli umiestnené na plochách medzi cárskymi a dvoma bočnými dverami - Matka Božia s dieťaťom, Kristus – učiteľ, sv. Mikuláš biskup a ikona Pokrov. Nad nimi boli osadené výjavy „prazdnikov“, predstavujúce hlavné cirkevné sviatky. Horný pás zaplnili postavy dvanástich apoštolov, uprostred s Kristom – Pánom sveta. V kupole nad ikonostasom je maľovaný výjav Kalvárie, doplnený o dve kľačiace postavy, pravdepodobne znázorňujúce donátorov. Na ostatných troch plochách kupoly sú postavy anjelov s kvetovým festónom a rastlinným orámovaním. V rokajovej kartuši bol označený čas vzniku malieb – 1785. V záklope kupoly je maľba Svätej Trojice. [4]
 

Na východnej stene svätyne je postava anjela a motív Hrob Krista Pána. Na severnej a južnej stene boli namaľované postavy štyroch cirkevných otcov, inak vo svätyni prevláda ornamentálna rastlinná výzdoba. Na stenách kostola bolo zavesených niekoľko samostatných ikon, ktoré pravdepodobne nepatrili k pôvodnému zariadeniu. [5]
 

Drevená stavba má kratšiu životnosť ako murovaný kostol, a preto kožuchovský kostolík bol už začiatkom 20. storočia natoľko schátralý, že sa prestal užívať. Uzavreli ho a obec začala stavať nový, murovaný kostol. Väčšinu cenností preniesli do nového kostola, ale ikonostas s pripevnenými ikonami ponechali na pôvodnom mieste. Rozpadávajúcej sa gréckokatolíckej cerkvi v 20. rokoch 20. storočia hrozilo zbúranie, ale na zásah Referátu na ochranu pamiatok sa demolácia neuskutočnila. V roku 1927 o kostol prejavil záujem vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach dr. Josef Pollák. S obcou a príslušným farským úradom v Ladomírovej uzavrel dohodu, v zmysle ktorej bola obec ochotná za miernu protihodnotu odovzdať kostol múzeu, dokonca sa zúčastnila demontáže objektu. [6]
 

Rozobratie drevenej stavby sa uskutočnilo v októbri 1927. Práce sa v každej etape zakresľovali, fotografovali, každý kus drevenej konštrukcie sa očísloval a popísal. Drevené prvky sa zhromaždili v sklade, povozmi dopravili cez horu do Ladomírovej, kde sa naložili na nákladné autá. Cesta celej kolóny z Ladomírovej do Košíc trvala vyše osem hodín. [7]
 

V priebehu októbra a novembra v záhrade múzea poskladali označené drevené prvky podľa zamerania na vopred pripravený kamenný sokel. Počas demontáže zdokumentovali aj tie prvky, ktoré boli úplne rozrušené a bolo ich potrebné nahradiť novým kusom dreva. Pôvodnú rozpadávajúcu sa šindľovú krytinu nahradili novými šindľami, vyhotovenými podľa vzoru pôvodných. Vnútornú maľovanú výzdobu očistil a reštauroval František Ženíšek mladší. Po ukončení stavebných prác skompletizovali pôvodný ikonostas a doplnili voľne zavesené ikony a kríž. V lodi postavili jednu drevenú lavicu, aby interiér kostola pôsobil autenticky. Rekonštrukčné práce sa dokončili v nasledujúcom roku a 12. augusta 1928 sa presťahovaný kostolík sprístupnil návštevníkom pri príležitosti osláv Národopisného dňa košického múzea. Jedinou chybičkou bola skutočnosť, že poloha gréckokatolíckej cerkvi nezodpovedala pôvodne predpísanému smerovaniu svätyne k východu, bolo potrebné prispôsobiť sa úzkemu pozemku múzea, keďže Rada mesta Košice napriek opakovaným intervenciám riaditeľa múzea nedovolila rozšíriť záhradu na úkor chodníka medzi ukončením ulice a priemyselnou školou. [8]
 

Drevený kostolík z Kožuchoviec sa stal súčasťou múzejných expozícií a v roku 1963 bol zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Kostol je typickým predstaviteľom ľudových barokových kostolov východného obradu, má charakteristické členenie na tri časti – svätyňu, loď a babinec, ktoré sa odráža na hmote troch kupolí, tvoriacich strechu. Každá kupola má mierne cibuľovitý tvar a je ukončená kovaným krížom. Svätyňa, dnes orientovaná na juhovýchod, je priestorom pre oltár, oddeleným od lode ikonostasom. Loď kostola má dve okienka na južnú stranu, vchod do cerkvi je cez západnú časť – babinec, v ktorom sa mohli zúčastniť na bohoslužbách šestonedieľky. Skromné zariadenie - maľovanú lavicu – doplnili v lodi kostola postupne ďalšími zbierkovými predmetmi z východoslovenskej oblasti (z kostolov v Nižnej Pisanej, Niklovej-Mikulášovej a iných). [9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1959 pokryli strechu novým šindľom. Začiatkom 70. rokov 20. storočia bolo zrejmé, že je nevyhnutné kostol opäť reštaurovať. Aby sa dali drevené prvky, ktoré boli poškodené okrem poveternostných podmienok i červotočom, lišajníkmi a hubami, dôkladne napustiť konzervačnou látkou, bolo potrebné celú konštrukciu znovu rozobrať. Celé konzervovanie a obnova sa uskutočnili v múzejnej záhrade (postavili v nej dočasný pracovný prístrešok) pod vedením reštaurátora Andreja Kuca v rokoch 1971 – 1972. V kostole demontovali ikony z ikonostasu, zvesili obrázky zo stien, vyniesli lavice a svietniky – tieto sa dostali do umeleckohistorickej expozície múzea. Odvtedy vyprázdnený interiér bol pre návštevníkov neprístupný (celé desaťročia!) – zvyšky nástenných malieb na stenách, ktoré prežili dve demontáže a skladania, čakali na šetrný zásah reštaurátora nekonečne dlhý čas (reštaurátorský prieskum a rozbor bol vykonaný v roku 1992, ale k realizácii prác už pre nedostatok financií nedošlo). Žiaľ, reštaurátorský i chemicko-technologický prieskum a rozbor jednoznačne preukázali, že stmavnutie maľovanej vrstvy, miestami až jej odlupovanie sa z dreveného podkladu, spôsobili konzervačné látky s dechtovým obsahom, ktoré sa použili pri impregnácii dreva v minulosti. Napriek úsiliu reštaurátorov je nemožné tento proces zvrátiť, pretože dnes neexistuje technika, ktorá by bola schopná proces deštrukcie maľovanej vrstvy napraviť. Možno len minimalizovať rozsah znečistenia povrchu malieb, odstránenie neskorších premalieb a lokálne konzervovať odlupujúcu sa vrstvu. Aj keď návrh na reštaurovanie z roku 1971 presne uviedol navrhované technológie ošetrenia, a tieto odsúhlasila kompetentná odborná komisia, ktorá dozerala na priebeh prác, neskôr sa ukázalo, že impregnačný prostriedok (karbolíneum), použitý na konzerváciu exteriérovej drevenej hmoty, zároveň poškodil polychrómované vrstvy v interiéri. Navyše, do interiéru kostola sa nemohli znovu umiestniť polychrómované časti ikonostasu, maľované medailóny a ikony, pretože výpary s obsahom dechtu by spôsobili ich zánik. Všetky polychrómované časti a ikony z cerkvi sa preto premiestnili do umeleckohistorickej expozície múzea, kde sú vystavené v rámci exponátov východného obradu. [10]
 

Okrem cerkvi sú v záhrade za hlavnou budovou Východoslovenského múzea umiestnené tiež iné drevené stavby – zvonica a vyrezávaná brána. Zvonica pochádza z obce Ašváň, dnes Mineraľnoje na Ukrajine a do zbierok múzea sa dostala tiež v 20. rokoch 20. storočia. Vysoká drevená brána so strieškou sa do múzejnej záhrady presťahovala z Moldavy nad Bodvou. Tieto exponáty nie sú zdobené polychrómiou, a preto je ich údržba jednoduchšia. [11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži ako exponát múzea.
Prístup
Stojí v záhrade za hlavnou budovou Východoslovenského múzea.
Fotogaléria
Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 6/2014Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 6/2014Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 6/2014Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 6/2014Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013Kožuchovce (Košice) - Kostol sv. Michala archanjela foto © Viliam Mazanec 12/2013
Poznámky
[1 - 4] MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 3, s. 23.
[5] MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 3, s. 23 - 24.
[6] Podľa informácie starších obyvateľov obce za získané peniaze zaplatili výrobu dekoratívneho ikonostasu v novom kostole. MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 3, s. 24.
[7 - 9] MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. s. 24.
[10] MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. s. 24 – 25.
[11] MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. s. 25.
Bibliografia
MARKUŠOVÁ, Kristína: Drevený kostolík v záhrade košického múzea. In: Pamiatky a múzeá, 1999, č. 3, s. 23 - 25.
www.kosice.sk
GPS
48.726956, 21.253242
48°043'37.0"N 21°015'11.7"E



www.pamiatkynaslovensku.sk