Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) - pamiatkynaslovensku.com - (leles-klastor-sv-kriza-klastorna-kaplnka)









Kláštory   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Leles - Kláštor premonštrátov a Kostol Nájdenia sv. Kríža
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Leles, okres Trebišov, Košický kraj
História a stavebný vývoj
KLÁŠTOR - bývalé prepoštstvo premonštrátov. Pôvodná stavba bola pri tatárskom nápore pravdepodobne ťažko poškodená alebo zničená. V priebehu 14. a 15. storočia bol cirkevný objekt postupne rozšírený a v roku 1533 silne opevnený. V roku 1588 opevnený kláštor opravili a v rokoch 1623 – 1639 rozšírili veľkou vežou nad vstupným portálom. V 18. storočí bol rozšírený nadstavbou a v interiéroch barokizovaný. V roku 1896 konvent renovovali a po roku 1950 bol adaptovaný na školu. Kláštor je trojpodlažná trojtraktová renesančná stavba z južnej strany uzavretá gotickým kostolom zo 14. storočia. Štvorosový masív, ktorý takto vznikol okolo ústredného dvora, má na severnej a západnej strane silné nárožné veže a nad severným hlavným vchodom predstavanú barokovú vežu. Na východnej strane stavbu podopierajú oporné piliere, ktoré členia aj polygonálnu apsidu gotickej kláštornej kaplnky z prvej polovice 14. storočia. Oporný systém pokračuje juhovýchodným smerom a tvorí na tejto strane súčasť exteriéru gotického kostola. Ústredný dvor má renesančné arkády, ktoré sú dnes zamurované. Prízemné miestnosti majú hrebienkové krížové klenby. Na poschodiach sú rovné stropy. Pri posledných opravách vymenili a zväčšili okná na úkor celkového pôsobenia stavby, najmä vstupnej veže. [1]
 

KOSTOL Nájdenia sv. Kríža bol postavený v gotickom slohu v rokoch 1315 – 1366 a tvorí dnes južné krídlo kláštorného masívu. Stavba v priebehu 17. a 18. storočia bola v interiéri barokizovaná a v roku 1892 renovovaná. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. V interiéri sú krížové klenby na príporách, zakončených konzolami s gotickým akantom, barokový triumfálny oblúk a polkruhovo zakončené barokové okná. Na západnej strane je predstavaná veža, barokovo upravená, so zvoncovitou strechou. [2]
 

Hlavný oltár z rokov 1744 – 1750 je rokokový od J. Hartmanna s postavami dvoch biskupov a dvoch kráľov. Má ústredný obraz sv. Heleny a nadstavcový reliéf Božieho oka. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je neskorobarokový z polovice 18. storočia. Ústredný obraz sv. Jána Nepomuckého je obklopený sochami sv. Sebastiána a Štefana, prvomučeníka na stĺpovej architektúre. Točité stĺpy nesú profilovaný architráv s nadstavcovým reliéfom sv. Trojice. Po stranách sú úponkové uši. Bočný oltár Madony je neskorobarokový zo 40. rokov 18. storočia. Ide o pilastrovú architektúru s ústredným oválnym obrazom Madony pod malým baldachýnom. Po stranách sú sochy biskupa a svätice. Na nadstavcovom štíte je obraz a päť plastických putti. Kazateľnica je neskorobaroková z polovice 18. storočia v bohatom rezbárskom vybavení a s množstvom sôch na parapete i na baldachýnovom zastrešení. Vo vrchole je socha sv. Michala archanjela, pravdepodobne je to práca z dielne J. Hartmanna. V interiéri kostola sa nachádza aj neskororenesančný mramorový epitaf Anderja Dóczyho z roku 1631. V sakristii je nástenná maľba z roku 1787 asi od J. L. Krackera. [3]
 

Kláštorná KAPLNKA sv. Michala je gotická, situovaná vo východnom krídle kláštornej stavby severne od kostola. Má zvyšky gotických nástenných malieb z prvej polovice 14. storočia so scénami – posledný súd, Michal archanjel, stretnutie Krista s Veronikou, sv. Alžbeta vdova a uhorskí králi. [4]
 

Založenie kláštora v Lelesi sa datuje v rozmedzí rokov 1188 – 1196, keď na popud vacovského biskupa Boleslava daroval kráľ Belo III. (1172 – 1196) miestne majetky samotnému Boleslavovi s cieľom osadenia premonštrátov v Lelesi. Zakladaciu listinu však dal zničiť Belov syn Imrich, pretože biskup Boleslav sa vo vzájomnom súboji kráľa Imricha s bratom Ondrejom postavil na Ondrejovu stranu. Existuje však falzum z roku 1214, vydané Ondrejom II., v ktorom môžu byť odkopírované niektoré body prvej, originálnej zakladacej listiny. [5]
 

Predchodcovia premonštrátov v Lelesi nie sú známi, ale patrocínium svätého Kríža čiastočne indikuje prítomnosť baziliánov alebo benediktínov. Väčšinu kláštorov totiž v 12. – 13. storočí stavali rehoľníci na miestach starších, už predtým existujúcich kláštorov. Čo sa týka etymológie názvu osady, dodnes nie je dostatočne vysvetlená. Mohlo by ísť o odvodeninu z maďarského slova „lélek“ – duša, čo by značilo maďarský preklad staršieho, pôvodne zrejme slovanského názvu osady, charakterizujúceho prítomnosť predpremonštrátskych mníchov. [6]
 

Miesto založenia kláštora nebolo vybraté náhodne – výhodná poloha na ceste z Blatného Potoka do Veľkých Kapušian len urýchlila vývoj konventu, ako i osady; v regióne tiež prekvital obchod so soľou. Kláštor sa stal postupom času centrom kultúrneho a náboženského života miestnej osady, ako i širšieho okolia. V prvej polovici 13. storočia začal fungovať kláštor ako hodnoverné miesto, vznikla v ňom i kláštorná škola – pre kanonikov. Do vývoja však nečakane zasiahol tatársky vpád. Kláštor bol v roku 1241 úplne zničený a pravdepodobne celodrevená stavba celkom zhorela, archívne materiály nevynímajúc. [7]
 

V roku 1405 je pri kláštore doložený špitál a chudobinec. Husitmi bol kláštor vyrabovaný v roku 1442 a roku 1453 odišiel prepošt Martin spolu s Jánom Huňadym do bojov s Turkami. Zobral so sebou i časť archívu hodnoverného miesta, ktorý bol počas bojov, samozrejme, zničený. Keďže v časoch tzv. druhej feudálnej anarchie sa kláštor postavil na stranu Jána Zápoľského, bol v roku 1527 vyplienený a vyrabovaný rakúskymi žoldniermi Ferdinanda Habsburského. V roku 1533 bol leleský kláštor silno opevnený, keď sa tu postavili obranné múry a priekopy. Proti tomu protestoval u kráľa sám veľmož Gašpar Serédi, keďže sa obával, že opevnený konvent bude slúžiť ako útočište prívržencov Jána Zápoľského. Tušil dobre, lebo druhorodený syn Petra Peréniho, ktorý ovládal Medzibodrožie – Gabriel, sa po smrti svojho otca sám zmocnil leleského kláštora (1557) a bol odtiaľ vypudený až Imrichom Telekessym v roku 1559. Opevnenie teda vôbec neslúžilo protitureckej obrane, pretože Turci sa dostali najbližšie k územiu Zemplína prechodne len po Szerencs, ďalej ich expanzia nedosiahla. Poslední premonštráti opustili kláštor v roku 1567. [8]
 

V období rokov 1567 – 1697 bol kláštor v rukách komendátorov – svetských zemepánov. Za čias komendátorov bol kláštor prestavaný; boli pristavané nárožné veže, celá budova bola zvýšená o jedno poschodie, a tiež bola pristavaná kostolná veža s hodinami (stavba veže prebehla v rokoch 1623 – 1639), dnes slúžiaca ako zvonica. [9]
 

Premonštráti sa v roku 1697 vrátili a následne celý komplex zbarokizovali. Po druhýkrát opustili premonštráti kláštor v roku 1787, keď sa dekrétom Jozefa II. rušili všetky rehole, ktoré sa žiadnym spôsobom nepodieľali na pedagogickej alebo inej výchove obyvateľstva. V roku 1802 sa však premonštráti vrátili po druhý raz, tentoraz z Čiech, a s nimi prišiel do Lelesu i nový kult Jána Nepomuckého. [10]
 

Až do začiatku 20. storočia prebiehal v kláštore vcelku jednotvárny život; z tohto obdobia niet žiadnych významnejších historických správ. Na konci 19. storočia premonštráti tiež, ako prví v regióne, skúšali nový technický vynález doby – mechanickú sejačku. Opäť sa tak prejavil podnikavý duch rehoľníkov bieleho rúcha. [11]
 

Celá oblasť okolo osady Leles je maďarského národnostného rázu, preto bola obec aj s kláštorom v rokoch 1938 – 1944 pripojená k Maďarsku. S príchodom vojsk Červenej armády do Lelesu je spojená príhoda o maďarskom vojakovi Vince Holesovi (1920 – 1944), ktorý sa sám podujal brániť kláštor z kláštornej veže, vyzbrojený len samopalom a pár zásobníkmi až „do konca“ – je tam i pochovaný. [12]
 

Dňa 13. 4. 1950 presne o polnoci sa na celom území vtedajšieho Československa rozbehla tzv. Akcia K („k“ ako kláštory). Neobišla ani rehoľníkov premonštrátskej rehole v Lelesi. V tom čase boli v kláštore prítomní dvaja bratia a dvaja kňazi, ktorí tu spravovali faru. Nad ránom 14. apríla bola celá budova obsadená zmocnencom a hospodárom SLOVÚC-u, väzenskými „odborníkmi“, žandármi a vojakmi. Predstaveného kláštora – pátra Nikolajčíka, previezli do centralizačného kláštora v Jasove a dvoch, vraj choromyseľných bratov do psychiatrického ústavu v Košiciach. Písomná správa o likvidácii z toho dňa chýba. [13]
 

Od roku 1952 bol kláštor necitlivo adaptovaný na školu (Stredná poľnohospodárska škola). V samotnej kaplnke bol sklad umelých hnojív. Škola bola v roku 1960 presídlená do Veľkých Kapušian a kláštor bol ponechaný svojmu osudu – dôsledkom boli ošarpané omietky, zdevastované okolie a premokajúce steny. [14]
 

V takomto stave bol v roku 1994 odovzdaný do správy premonštrátskej rehole v Jasove. Kláštorný kostol slúži svojmu účelu až podnes, kaplnku aj s cennými stredovekými maľbami zreštaurovali v roku 2003. V súčasnosti nie je budova úplne prázdna; sídli v nej spoločnosť Lesy Jasov – polesie Leles. K budove kláštora patrí i baroková sýpka, tiež v značne dezolátnom stave. Budova leleského kláštora je teda poväčšine prázdna; prebiehajú tu však malé rekonštrukčné práce. [15]
 

Okrem zveľaďovania svojho okolia boli premonštráti v Lelesi tiež priekopníkmi v systematickom usporadúvaní listín vo svojom archíve. V časoch nepokojov si u nich ukrývali svoje cennosti i okolití feudáli. Z hodnoverných miest, ktoré pôsobili na Slovensku, je práve archív leleského konventu najbohatší. [16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Leles – premonštrátsky kláštor (č. ÚZPF 27/1-4) – architektonicko-historický výskum - rok 2012. Autori: Mgr. Luboš Kürthy, Mgr. Barbora Glocková. [17]

Súčasný stav a využitie
Stav kláštorného komplexu je dobrý.
Prístup
Stojí v západnej časti obce.
Fotogaléria
Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kostol) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015Leles - Kláštor sv. Kríža (kláštorná kaplnka) foto © Agnesa Delimanová 2/2015
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 180 - 181.
[2 - 4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 181.
[5 - 15] KALLO, Juraj: Premonštrátsky kláštor v Lelesi. 30.8.2013. www.historyweb.dennikn.sk (22.3.2015)
[16] Miestom kláštorných archívov bývala poväčšine sakristia. Podobne to bolo i v leleskom kláštore. Okrem listín tu bol uložený i kláštorný poklad a konventná pečať. Archív bol prvýkrát dosť ťažko poškodený v roku 1403 po vpáde bratov z Pavloviec, keď bol usmrtený i strážca archívu. Premonštrátski bratia Ján a Ladislav boli tiež zbičovaní. V roku 1453 bol za správcu kláštora vymenovaný Ján Huňady, ktorý zas na vojenskom pochode v tom istom roku stratil časť archívu. Okolo roku 1580 kláštor vyhorel a za obeť požiaru vtedy padli i mnohé listiny. Počas povstania Imricha Tököliho (1678 – 1682) boli písomnosti prevezené na Užský hrad. Mnohé z listín však boli zničené o necelé tri desaťročia, keď povstalci Františka Rákociho II. dobýjali hrad Mukačevo. Po zrušení premonštrátskeho rádu v r. 1787 bol archív na štyroch vozoch prevezený do budovy Uhorskej komory v Budíne, no už o tri roky bol odovzdaný Jágerskej kapitule, kde zostal vyše desať rokov; začiatkom 19. storočia ho totiž opäť previezli do Lelesu. V roku 1930 archív preniesli do Jasova. Posledný prevoz sa konal v r. 1958, keď sa v rámci sústreďovania archívov hodnoverných miest dostal do Štátneho ústredného archívu Slovenskej republiky v Bratislave – dnešného Slovenského národného archívu. V dejinách archívu sa niekoľko mužov zvlášť zaslúžili o obnovu a usporiadanie leleského archívu. Po zrušení rádu Jozefom II. to bol Augustín Šochovský, ktorý sám usporiadal listiny a spisy do roku 1787. Aby konvent mohol obnoviť svoju činnosť (1802), bolo potrebné nanovo odpísať všetky dovtedajšie listiny. Na túto úlohu sa podujal maďarský historik József Mallyó. V rokoch 1829 – 1831 to bol Martin Žarnay, notár jasovského archívu, ktorý vyhotovil hodnoverné odpisy listín a spisov za roky 1214 – 1698. Práve tieto odpisy sú dnes v archíve v Bratislave, kde ich spracoval Dr. Vincent Sedlák. Práve ním bol tiež vyhotovený sprievodca po fondoch leleského archívu. V starších dobách sa dôležité rozhodnutia robili pred tzv. pristaldom – dôveryhodnou osobou, špeciálne poverenou vydaním svedectva o pravdivosti rozhodnutia. Okrem pristalda boli tiež zúčastnení svedkovia, ktorých svedectvo taktiež postačovalo ako dôkaz rozličných nárokov v prípade sporov. Začiatkom 13. storočia sa však táto obyčaj stala prežitkom; nestačilo len ústne vyhlásenie, ale bolo požadované i písomné svedectvo. Požiadavku na prítomnosť svedkov a na vydanie písomného svedectva spĺňali v tom čase len konventy a kapituly – inštitúcie disponujúce právne vzdelanými osobami, ktoré vedeli písať. Cirkevné inštitúcie tak v Uhorsku začali plniť svetskú funkciu, ktorú v iných štátoch vykonávali verejní notári. Narastajúcu absenciu kontroly zo strany panovníka a vládnej moci však niektoré cirkevné inštitúcie postupne začali zneužívať vo svoj prospech a vydávali falošné listiny (Leles nevynímajúc). Vznik pečate hodnoverného miesta v Lelesi môžeme datovať do druhej tretiny 13. storočia, aj keď je isté, že kancelárska činnosť sa tu vykonávala i predtým. Do zavedenia pečate sa listiny overovali tzv. chirografom. Leleská pečať, ktorej najstaršie odtlačky sa nachádzajú na listinách z rokov 1380 – 1507, bola gotického rázu len s jednoduchým dvojramenným krížom bez trojvršia. Na mladšej pečati z roku 1655 je už dvojramenný kríž vyrastajúci z trojvršia, kde z trojvršia po oboch stranách vyrastajú divé byliny. V hornej časti pečate sa nachádza šesťcípa Dávidova hviezda (heraldicky vpravo) a obrátený polmesiac s tvárou (heraldicky vľavo). V kruhopise pečate s priemerom 4,9 cm sa nachádza aj nápis: „SIGILLUM·CONVENTUS·S·CRUCIS·DE·LELES“. KALLO, Juraj: Premonštrátsky kláštor v Lelesi. 30.8.2013. www.historyweb.dennikn.sk (22.3.2015)
[17] www.pamiatky.sk (5.11.2014)
Bibliografia
www.leles.sk
GPS
48.464847, 22.024277
48°027'53.45", 22°01'27.40"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk