Likava - pamiatkynaslovensku.com - (likava)









Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Likava
Lokalita
obec Likavka, okres Ružomberok, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Hrad vznikol asi v prvej polovici 14. storočia. [1] Postavili ho niekedy medzi rokmi 1335 – 1341. Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú vestu z Považia na Oravu a do Poľska. Predpokladá sa, že ho dal vybudovať zvolenský župan magister Donč. [2] Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1397, keď Liptov prepadli moravský markrgróf Prokop a opolské knieža Ladislav ako prívrženci poľského kráľa. [3] Hrad dobyli a nakrátko obsadili. Pravdepodobne kvôli tomu došlo k úpravám hradu, lebo umeleckohistorická analýza ukazuje, že na hrade v rokoch 1410 – 1415 pôsobila kráľovská stavebná huta. V 20-tych rokoch 15. storočia bol na hrade kastelánom Ján z Messenpeku. Keď okolo roku 1430 dostala Likavu kráľovná Barbora Cillská, Jánovým pričinením sa hradu v roku 1431 zmocnili husiti, ktorých posádka objekt opustila až v roku 1434. Potom patril hrad Jánovi Hunyadymu, ktorý ho obnovil a vystaval novú západnú bránu. Neskôr sa v dočasnom vlastníctve striedali Pongrácovci zo Svätého Mikuláša a Peter Komorovský. [4] Po zriadení Liptovskej župy a po zničení Liptovského hradu v roku 1474 sa stala Likava župným hradom. [5] Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému synovi kráľa Mateja Korvína. [6] V roku 1496 sa hradu násilím zmocnil Štefan Zápoľský, ale v spore jeho syna Jána s Ferdinandom I. Habsburským o uhorský trón dobyl Likavu v roku 1528 cisársky generál Katzianer. Poškodené sídlo dostal Ľudovít Pekry a podľa erbových nápisov z rokov 1533 – 1535 ho veľkoryso obnovil a prestaval. No už v polovici storočia ho vlastnili Báthoryovci a v roku 1566 hrad kúpil vojvodca Ján Kružič z Lupoglavy a v období tureckého nebezpečenstva sa postaral o dôkladné opevnenie. Obetoval tomu i obytné priestory a kaplnku vo východnom čele hradu, ktoré výrazne posilnil a umiestnil doň delové komory, čím ho premenil na polygonálnu delovú baštu. Dôkazom existencie gotickej kaplnky sú zamurované vysoké okná, nová a zmenšená miestnosť kaplnky sa rovno ukončeným presbytériom obracala na juh. S vdovou po Kružičovi vyženil likavské panstvo Štefan Illésházy, ktorý pravdepodobne prestavbu ukončil. Za Gašpara Illésházyho bola ešte v roku 1642 postavená prvá východná brána, ale v polovici 17. storočia získal hrad kniežací rod Thökölyovcov. Štefan Thököly za vysokú cenu konečne zabezpečil hradu vodný zdroj – studňu. Nachádzala sa pod bralom jadra na juhu a ukrývala ju mohutná okrúhla bašta. Prístup k nej viedol z horného hradu dlhým, dosiaľ zachovaným schodiskom v skalnom tuneli. Okrem toho boli opäť upravené, výškovo vyrovnané paláce a ich fasády. Štefan navyše od roku 1651 budoval obrovské západné predhradie, dnes takmer stratené v lesnom poraste. Tri zachované okrúhle bašty (bolo ich vraj päť) spájala hradba tiahnuca sa po hrane terénnej terasy, pred ktorou bola čiastočne vyhĺbená priekopa. Hradu to však veľmi nepomohlo, lebo pri obliehaní cisárskym vojskom ho po týždni generál Heister dobyl. [7] Thökölyovci do Likavy presťahovali časť svojho bohatstva z Kežmarku a uskadnili tu rodinné cennosti. Keď v roku 1670 dobylo hrad cisárske vojsko, zhabaný majetok predstavoval podľa odhadu tri milóny zlatých. [8] V roku 1678 ho opäť obsadili povstalecké oddiely Thökölyho a potom cisárske vojsko, preto sa začalo s úpravou hradu na väznicu. Počas povstania Františka II. Rákócziho došlo v roku 1707 k demolácii hradu. Hrad poškodili a zmenil sa na zrúcaninu. [9]
 

Pre stavbu hradu využili pozoruhodný skalný útes, ktorému sa stavba dokonale prispôsobila. Znížený hrebeň, po ktorom sa dalo od východu prísť k päte útesu, asi už v stredoveku preťali troma priečnymi priekopami. Medziľahlé plošiny boli z hradu zle dostupné, a preto na nich nie sú stopy po trvalejšom využívaní. [10]
 

Najstaršiu časť objektu, horný hrad úplne prestavali. [11] Jadro hradu možno v mnohokrát prestavovanej hmote horného hradu rozoznať. V prvých fázach malo podobu päťbokého paláca na východe a poloválnej západnej veže, ktoré spájali hradby a všetko spoločne uzatváralo medziľahlé nádvorie. Južná hradba sa dosiaľ zachovala a sleduje okraje útesu, na ktorom bol hrad založený. Do skalného podložia paláca bola vyhĺbená štvorcová cisterna so zaoblenými rohmi. Dá sa predpokladať, že najneskôr na začiatku 15. storočia pripojili k hradu bočný parkán, ktorého múr sa tiahol po severnej hrane brala. Podľa neho sa smerom na západ najprv rozširoval a potom skokom zúžil. V tom mieste sa nachádzal vstup, ďalej viedla cesta parkánom a zahýbala do predpokladanej brány v severnej hradbe jadra. Pred bránou vzniklo jednoduché predbránie a výškový rozdiel medzi ním a plochou pred hradom prekonávala stúpajúca drevená rampa. Na začiatku 15. storočia došiel rad na rozšírenie obytných plôch vybudovaním úzkeho južného paláca, ktorého suterén je zasekaný do skaly. Tým sa uvoľnila plocha v staršom paláci, v ktorom majitelia zriadili orientovanú kaplnku. Jej loď bola zaklenutá dvoma poliami krížovej klenby a z juhu ju osvetľovali dve vysoké okná. [12]
 

Približne v tejto podobe prežil hrad pobyt husitskej posádky, ktorá asi využívala i drevom ohradenú plochu západnej terénnej terasy – neskorší dolný hrad. Jednoduchú ohradu dal Ján Huňady ihneď po odchode husitov nahradiť kamennou hradbou s bránovou vežou, na ktorej bývala erbová doska s letopočtom 1453. Cesta k bráne stúpala západným úbočím a kontrolovala ju päťboká bašta, ďalšia hranolová vybiehala do svahu na juhu. V jej zvyškoch sú stopy okrúhlej bašty. Išlo o zmenu projektu v priebehu stavby, nakoniec podkovovitá bašta (neskôr pracháreň) stála pri severovýchodnom nároží predhradia. Bašty boli neskôr uzavreté múrmi a slúžili aj ako budovy. Hunyadyovci do konca 15. storočia postavili v parkáne aj severný palác, a to až do výšky druhého poschodia. Museli však zbúrať severnú hradbu jadra a medzi troma palácmi a vežou vzniklo nové nádvorie, doplnené drevenými ochodzami. [13]
 

Hrad si cenili aj Zápoľskovci, ktorí na začiatku 16. storočia prepažili dolný hrad priečnym múrom s bránou, nad ktorou bola na kamenných krakorcoch vyložená obojstanná ochodza. Súčasne upravovali a zrejme znova o poschodie zvýšili paláce. Za pôsobenia Ľudovíta Perkryho, ktorý bol majiteľom hradu od roku 1535 upravovali a zväčšovali palácový blok horného hradu, ktorý vtedy získal centrálne schodisko vložené do nádvoria. Zaujímavé je riešenie početných záchodových arkierov (prevétov) a strieľní rôznych typov v bývalej obrannej ochodze. Rozšírením Zápoľských budovy v dolnom hrade vytvorili prejazd brány (dnes tretej) už Báthoryovci v polovici 16. storočia. [14]
 

Okná hradu boli zasklené. Vyhotovili ich sklárne v Ľubochnianskej doline patriacej k hradu. [15]

Pamiatková ochrana
Zámer pamiatkovej obnovy bol vypracovaný v roku 1969. Zameranie objektu: Inžinierska geodézia Bratislava, 1973. Archeologický prieskum, PhDr. Jozef Hoššo, 1975. Architektonicko-historický výskum: SURPMO Olomouc, Ing. arch. Zdeněk Gardavský. [16]
 

Krátko pred začiatkom archeologického výskumu v roku 1975 sa zrútilo po zime staticky oslabené severozápadné nárožie severného paláca a to bolo konečne dôvodom, aby sa pristúpilo k obnove objektu. [17] Obnovený bol celý severný palác hradného jadra. [18] V rámci obnovy bola domurovaná celá západná stena a rozsiahle úpravy boli realizované aj na pôvodných murivách. Výsledkom je geometricky tvarovaná silueta s nevhodne upravenými oknami a arkierami, ktoré silno skresľujú ich pôvodnú podobu. [19] Pamiatková obnova síce načas zachránila (a niekde vytvorila) časť hmoty, ale za cenu masívnej betonáže a rovnako výraznej straty vypovedacej hodnoty zvyšných konštrukcií. Revízia stavebno-historického prieskumu sa tak môže zaoberať len neobyčajne komplikovanou dokumentáciou Z. Gardavského. [20]
 

Hrad je od 80. rokov 20. storočia upravovaný a v súčasnosti nesie stopy po viacerých prístupoch rekonštrukcie. Úpravy spevnili horný hrad, kde sú tiahlami spojené obvodové múry a vybetónované podlažia. Vyplnené sú aj niektoré kaverny a časť hradu nad vstupnou bránou je zrekonštruovaná podobne ako hrad Strečno, čiže staticky zabezpečené, ale vyzerajúce hrozne. Ďalej sa "rekonštrukcia" zamerala na dolný hrad, kde boli vo veži pri tretej bráne použité pórobetónové tvárnice a sanitárna keramika. [21] Hrad získal podobu modernej budovy.
 

Likavka - hrad Likava (č. ÚZPF 316/1-28)- doplnkový architektonicko-historický výskum - rok 2010. [22] Autorka: Ing. arch. Magdaléna Janovská. Spolupráca: Mgr. et Mgr. Vladimír Olejník – archívny výskum; Ing. arch. Milan Dzurilla, Katarína Uhrinovská – grafická dokumentácia. [23]

Súčasný stav a využitie
Preexponovane konzervovaná ruina. Časť hradu sa využíva ako vysunutá expozícia Liptovského múzea v Ružomberku.
 

Expozícia hradu a hradného panstva pozostáva z panelov s bohatým ilustračným materiálom a sprievodným textom, ktorého relatívne veľký rozsah má za cieľ uspokojiť náročnejších návštevníkov, vyhľadávajúcich čo možno najviac informácií o histórii hradu. Fotografická dokumentácia hradu za obdobie posledných troch desaťročí, reprodukcie dobových rytín, drevorytov, kresieb a malieb, kreslená dokumentácia archeologických nálezov a stavebných prvkov a detailov, fotografie trojrozmerných exponátov získaných archeologickým výskumom hradu alebo pochádzajúcich z historických zbierok Liptovského múzea plasticky sprítomňujú dobu, ľudí a život Likavského hradu v priebehu štyroch storočí jeho existencie. [24]

Prístup
Stojí na skalnatom kopci (650 m n. m.) v podhorí Chočského pohoria, asi 1 km severne od obce Likavka. [25]
Fotogaléria
Hrad Likava 17. storočieHrad Likava kresba podľa oceľorytiny Ludwiga Rohbocka z roku 1856Hrad Likava zp © Viliam Mazanec, archív (dobová pohľadnica)Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Viliam Mazanec 8/2000Hrad Likava foto © Ľubomír PoláčekHrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Jana Lacková 6/2010Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013Hrad Likava foto © Marián Jarina 3/2013
Poznámky
[1] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. Bratislava: Šport, 1969. s. 116.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 127.
[3] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. s. 116.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 181.
[5] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. s. 116.
[6] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 127.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 181.
[8] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. s. 116.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 181.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 182.
[11] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 150.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 182.
[13] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 182 - 183.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 183.
[15] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 150.
[16] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine : Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica : Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 19.
[17] Už v prvom roku výskumu, ktorý viedol Jozef Hoššo bola vybudovaná prístupová cesta na hrad a staveniskové zariadenia. Ručne bol postupne odstránený zával východného a južného paláca, pričom bola pozorne sledovaná nálezová situácia. Sutina bola vyvážaná na severnú stranu hradného brala na nádvorie. Z neznámych dôvodov metodické a investorské pracovisko KSŠPSOP Banská Bystrica nezabezpečilo priebežný odvoz sutiny a tak po prvej sezóne archeologického výskumu boli práce na hornom hrade prerušené. Archeologický výskum predbežne svoje pôsobenie presunul na západný svah, kde okrem torza opevnenia z druhej polovice 17. storočia zistil intenzívne včasnohistorické osídlenie ľudom púchovskej kultúry. Už prvom roku výskumu Jozef Hoššo vypracoval návrh postupnej konzervácie hradných ruín s maximálnym zachovaním jednotlivých architektonických detailov a v nadväznosti na systematický archeologický výskum. Žiaľ, KSŠPSOP v Banskej Bystrici v roku 1978 archeologický výskum prerušilo a nahradilo ho v nasledujúcich rokoch strojovým vypratávaním sutiny. Potom začalo v spolupráci s Liptovským múzeom v Ružomberku a miestnym národným výborom s konzervovaním hradných ruín. Logicky a v súlade s potrebou obnovy bola zakonzervovaná a zvýšená koruna hradby nádvoria a dolného hradu a do vstupnej brány vsadená kovaná brána. Zakonzervovaná bola tiež pomerne dobre zachovaná hmota obvodových múrov Hunyadyho veže. Koruna obvodových múrov bola zarovnaná a interiér, rozdelený betónovými platňami do podlaží, bol zastrešený plochou strechou s vnútorným spádom, ktorú tieni atikovým spôsobom vyvýšený obvodový múr, čo primeraným spôsobom zachovalo vzhľad ruiny. V hornom hrade sa „noví budovatelia“ hradu ako na priority zamerali na západný štítový múr a hlavne na severný palác. Ak vezmeme do úvahy, ža na tomto mieste nebol vykonaný archeologický výskum, ale bol nahradený strojovým vypratávaním sutiny bez odborného dozoru, je viac ako jasné, že tu bol zničený dôležitý prameň poznania histórie hradu. Navyše, pri konzervovaní bolo použité neprimerané množstvo betónu, odstránené boli, v niektorých prípadoch cenné architektonické detaily a problematická je aj autenticita domurovaných častí. Hlavným dozorujúcim „odborníkom“ stavebných prác bol miestny špecialista na uniformné betónové obruby hrobov miestneho cintorína. Prínosom rekonštrukcie je, že zabránila ďalšiemu rozpadávaniu múrov severného paláca horného hradu a Hunyadyho veže. Otázne však je, do akej miery bolo nevyhnutné použiť neprimeranú hmotu betónu a čo všetko bolo zničené absenciou spolupráce s odborníkmi. HOŠŠO, Jozef: Tri zakopnutia pamiatkovej úpravy na archeologických lokalitách v Stredoslovenskom kraji. Poznámka k súčasnému stavu hradov Likava, Šášov a mestského hradu v Kremnici. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 14. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2003. s. 141 – 143.
[18] BÓNA, Martin et al.: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2006. s. 43.
[19] BÓNA, Martin et al.: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. s. 42.
[20] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 183.
[21] BÓNA, Martin et al.: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2006. s. 43 - 44.
[22] Likavka č. 2000, č. ÚZPF 316/1 – 28, č. parc. 2535/2, 3.
[23] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 131.
[24] www.liptovskemuzeum.sk (29.1.2016)
[25] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 180.
GPS
49.105258, 19.311914
49°0 6' 18.93", 19°0 18' 42.89"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk