Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor - pamiatkynaslovensku.com - (liptovsky-mikulas-jezuitsky-klastor)









Kláštory   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Liptovský Svätý Mikuláš
Lokalita
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistická budova, ktorá bola postavená v druhej polovici 18. storočia ako jezuitský kláštor. Neskôr slúžila pre okresný súd. Je to dvojpodlažná stavba so stredným rizalitom, zakončeným volútovým štítom. Objekt má dispozíciu s priebežnou chodbou, z ktorej sa vchádza do jednotlivých miestností s pruskými klenbami. [1]
 

Budova už tretie storočie stojí majestátne, trochu bokom od centra mesta, pozmenená viacerými prestavbami súvisiacimi s aktuálnym poslaním v jednotlivých obdobiach. Jej pôvodné poslanie upadlo v priebehu storočí do zabudnutia, nezachovala sa ani obrazová dokumentácia. Z doteraz dostupných materiálov sa podarilo poskladať aspoň zlomok jej histórie. [2]
 

Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729 ako pohybliví misionári. Ich trvalý pobyt podporil a umožnil Ján Okoličáni, ostrihomský kanonik. Vzdelávanie bolo jednou z priorít misie a pre rozvinutú školskú a pastoračnú činnosť bolo nevyhnutné získať budovu vhodnú na tento účel. Predstavený misie Alexius Okoličáni, požiadal cisárovnú Máriu Teréziu o pridelenie pozemku na Vrbickom Huštáku, ktorý patril pod správu Liptovského Hrádku. Dňa 10. júla 1750 vydala dekrét, v ktorom im žiadaný pozemok pridelila s podmienkou, že zabezpečia premiestnenie deviatich domov stojacich na pozemku. Domy remeselníkov boli po mnohých problémoch premiestnené na nezastavanú plochu darovanú Pongrácovcami a vznikla tak nová osada – Nižný Hušták. K mestu Liptovský Mikuláš bola pripojená koncom 19. storočia. Stavebná plocha bola využívaná len ako záhrada, až do jari 1764, kedy na príkaz Dvornej kancelárie v Bratislave riaditeľ komorného panstva v Hrádku spolu s tabulárnym sudcom Martinom Pongrácom, starostom Adamom Muskulym a ďalšími pánmi vymeral presne hranice parcely a pohrozil osobám, ktoré by sa opovážili robiť ťažkosti zákonitému majiteľovi a užívateľovi pozemku. [3]
 

O tom, že výmera pozemku a výstavba kláštora mala v tej dobe veľa neprajníkov nasvedčuje tiež povesť, ktorú si ešte pamätajú starí Mikulášťania. Podľa nej na príkaz Márie Terézie, mala byť mníchom vymeraná stavebná parcela, ktorá sa zmestí do jednej volskej kože. Mnísi však narezali kožu na tenkú prúžky, a ohraničili si s ňou pozemok, na ktorom vybudovali nielen kláštor, ale aj krásne záhrady a rybníky. [4]
 

Jezuiti hneď začali s výstavbou dvojpodlažnej budovy v barokovo-klasicistickom slohu. Pôvodný vchod bol pravdepodobne z južnej strany, (od Ulice 1. mája) o čom svedčí priečelie budovy so štukovou výzdobou, rímsami a volútovým štítom. Štít je ukončený trojuholníkom so symbolom žiariaceho slnka, pod ním sú umiestnené dve okná, medzi ktorými boli nainštalované hodiny. Na štíte je taktiež výzdoba korešpondujúca s výzdobou fasády. Pre nedostatok finančných prostriedkov si zariadili v prízemí len kaplnku, komoru, kuchyňu s jedálňou a v juhovýchodnej časti poschodia tri izby. [5]
 

Do kláštora sa nasťahoval predstavený, traja pátri, traja profesori, katecheta a svetský sluha. Jezuiti spočiatku pracovali a vyučovali s veľkou húževnatosťou, ale zrušenie rádu ich prinútilo v roku 1773 kláštor opustiť. Budovu chcela Liptovská župa získať na župný dom, veriaci žiadali aby sa stal majetkom františkánov z Okoličného, alebo piaristov z Ružomberku. Nakoniec v roku 1777 podľa rozhodnutia Márie Terézie, prešiel celý kláštor aj so základinami rádu do rúk františkánom. Budova bola v tom čase úplne vyrabovaná a poškodená. Po finančnej podpore od cisárovnej sa kláštor začal vzmáhať. Dostaval sa komplex s dvoma záhradami, veľkým dvorom a troma rybníkmi okolo ktorých sa týčili košaté lipy a poskytoval príjemný pobyt žiakom štvortriedneho gymnázia aj františkánom. [6]
 

V roku 1787 zrušil cisár Jozef II. niektoré mníšske rády a kláštory. Tomuto osudu podľahol aj kláštor v Mikuláši. Františkáni boli rozpustení, škola zatvorená, majetok kláštora zhabaný a neskôr rozpredaný. Veľká budova zostala opustená. Na nejaký čas ju mal v prenájme Jozef Hradský. Dňa 17. septembra 1802 sa konala dražba, v ktorej sa pozemok s kláštorom za 3 506 zlatých odkúpil prefekt komorského panstva v Hrádku František Wissner z Mongersternu pre potreby eráru. V budove zriadili úrad, pozemky zarástli trávou a boli využívané ako lúky. O rok neskôr žiadala kláštor katolícka cirkev pre svoju ľudovú školu a gymnázium. Erár žiadosť zamietol a budova bola daná do prenájmu Františkovi Wissnerovi, ktorý tak isto plánoval zriadiť v nej školu. Opravy však pohltili všetky jeho úspory, preto sklamaný od svojich zámerov nakoniec odstúpil. Keď župa odmietla obnoviť gymnaziálne vyučovanie, boli tu umiestnené až do roku 1848 kancelárie komorského panstva. V bývalej kláštornej kaplnke v rokoch 1832 – 1835 a 1840 – 1843 pôsobilo slovenské ochotnícke divadlo Gašpara Fejérpataky-Belopotockého. Pripomína to aj pamätná tabuľa. [7]
 

Od roku 1850 sídlila v budove sedria, čiže krajský súd neskôr župný potom okresný súd s väzením, až do roku 1961. Okrem toho tu v istom období pôsobil cisársky berný úrad, pozemno-knižný úrad, urbariátsky súd a sirotský úrad. V roku 1950 sem premiestnili zbierky Múzea slovenského krasu, a od roku 1955 prešla budova do majetku tejto inštitúcie. Na prízemí vo východnej časti budovy sídli od roku 1961 Štátny okresný archív. Vstupná komunikácia sa premiestnila do severnej časti budovy, kde majú obe inštitúcie vybudované dva samostatné vchody. Toto riešenie vzniklo zrejme pri prestavbách ešte v 19. storočí. Rovnako ako samotný kláštor, aj rozsiahly pozemok prestal počas storočí plniť svoje pôvodné poslanie. Rybníky siahajúce až na Mútnik boli zasypané a veľká plocha postupne zastavaná. Kláštorná záhrada bola neskôr jediným parkom v meste a dejiskom viacerých významných udalostí. V marci 1848 sa v parku zišlo ľudové zhromaždenie, na ktorom mal M. M. Hodža prejav o právach slovenského národa, v roku 1890 na rozsiahlom priestranstve usporiadalo mesto Priemyselnú výstavu, po rozpade Rakúsko-Uhorska zasadili v parku lipy slobody. Celý park však padol za obeť ďalšej výstavbe. V roku 1905 vystavali v najbližšom okolí kláštora štátnu meštiansku školu, štátnu opatrovňu a štátnu školu ľudovú, neskôr materskú školu a finančné riaditeľstvo. Dnes je v týchto budovách, základná a stavebná škola a polícia. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav bývalého kláštora je veľmi dobrý. Slúži pre potreby Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.
 

www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-slovenske-muzeum-ochrany-prirody-a-jaskyniarstva

Prístup
Školská ulica
Fotogaléria
Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor foto © Viliam Mazanec 8/2015
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 237.
[2 - 8] www.smopaj.sk (25.1.2016)
GPS
49.082436, 19.616520
49°004'56.8"N 19°036'59.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk