Galérie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Liptovský Mikuláš - Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Lokalita
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa [1] vznikla v roku 1955 ako tretia najstaršia inštitúcia svojho druhu na Slovensku (po Slovenskej národnej galérii v Bratislave a Východoslovenskej galérii v Košiciach) a prvá galéria v Stredoslovenskom kraji. Konkrétnu myšlienku vzniku galérie už koncom 40. rokov 20. storočia oživoval liptovskomikulášsky rodák, maliar a spisovateľ Janko Alexy, o čom svedčí jeho bohatá korešpondencia. Dokázal nadchnúť aj predstaviteľov mesta a kultúrnych pracovníkov. Oficiálnemu založeniu galérie predchádzala už v roku 1949 intenzívna zbierkotvorná aktivita mesta. Alexyho organizačné úsilie vrcholí v roku 1954. S podporou Zväzu slovenských výtvarných umelcov, maliarov Bedricha Hoffstädtera a Jána Želibského, a samozrejme Slovenskej národnej galérie a jej vtedajšieho riaditeľa Dr. Karola Vaculíka, ktorý prisľúbil pomoc odbornú a metodickú, presadil na povereníctve školstva a kultúry v Bratislave myšlienku vzniku galérie liptovských umelcov. Už v marci 1955 bola pre účely Liptovskej obrazárne P. M. Bohúňa vyčlenená budova bývalej evanjelickej a. v. školy z prvej polovice 19. storočia, v ktorej v rokoch 1854 - 1865 pôsobil ako učiteľ Peter Michal Bohúň, umelec národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia. Krátko na to bolo ustanovené kuratórium Liptovskej obrazárne, ktorého hlavnou náplňou bolo dobudovať Liptovskú obrazáreň P. M. Bohúňa. Podľa návrhu Karola Vaculíka sa mala stať pobočkou Slovenskej národnej galérie. Ale keď oficiálne 1. júla v roku 1955 vzniká Obrazáreň Petra Michala Bohúňa, v jej prvom štatúte sa uvádza, že obrazáreň v zriaďovateľskom pôsobení Krajského národného výboru plní úlohu krajskej galérie a metodicky a odborne ju usmerňuje SNG. Schválený štatút teda vymedzil obrazáreň ako samostatnú inštitúciu. [2]
 

Po takmer ročných prípravách priestorov a získavaní a spracovaní zbierok bola 17. júna 1956 obrazáreň slávnostne otvorená. Prvou bola výstava Liptovskí umelci 19. a 20. storočia. Prvým riaditeľom galérie sa stal PhDr. Vojtech Mensatoris, ktorý počas 22 ročného pôsobenia profiloval galériu v oblasti zbierkotvornej a výstavnej činnosti. Profilácia bola zameraná na diela slovenského výtvarného umenia 19. - 20. storočia, najmä stredoslovenskej proveniencie, a artefakty starého umenia. Počas jeho pôsobenia bola v roku 1971 začatá prestavba budovy galérie, dokončená bola v roku 1978. [3]

Expozície
V hlavnom objekte Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa sa nachádza administratívne centrum galérie ako aj päť stálych expozícií - Staré umenie, Slovenské výtvarné umenie 19. storočia, Peter Michal Bohúň, Slovenské výtvarné umenie prvej polovice 20. storočia (Moderna) a Slovenské výtvarné umenie druhej polovice 20. storočia - Osobnosti. V tejto budove galéria realizuje aj prechodné výstavy vo veľkej výstavnej sieni s plochou 450 m2. [4]
 

Malá výstavná sieň s plochou 137 m2 je tvorená tromi oddelenými priestormi a od roku 2006 slúži ako Galéria Domu fotografie pri LGPMB (www.domfoto.sk). Galéria DF vznikla na základe spolupráce medzi GPMB a občianskym združením Dom fotografie. Okrem zabezpečovania dramaturgie a produkcie výstav buduje tiež archív a spravuje edukačné centrum DF pri GPMB. V správe LGPMB sú aj dve pobočky - Galéria Jana Hálu vo Važci a Centrum Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. [5]
 


 

STARÉ UMENIE (Hlavná budova, Tranovského 3)
 

Expozícia je členená do troch celkov. V prvej časti sú prezentované tabuľové maľby a plastiky vrcholnej a neskorej gotiky z oblasti Oravy, Turca, Spiša, ale najmä Liptova - gotický oltár z Dovalova, oltárne časti zo Svätého Kríža a z Liptovskej Anny. Druhá časť je výberom renesančnej a barokovej maľby a plastiky, vystavený je renesančný oltár zo 16. storočia z Okoličného, sakrálne barokové plastiky. Maľby z 18. storočia prezentujú predovšetkým dobový šľachtický portrét. Tretia časť prestavuje tzv. zľudovené formy baroka - sochársku tvorbu domácich rezbárskych dielní 18. - 19. storočia. [6]
 


 

SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE 19. STOROČIA (Hlavná budova, Tranovského 3)
 

Portrét, krajina, žáner (1800 - 1919)
 

Expozícia je reprezentatívnym prierezom vývoja slovenského maliarstva v 19. storočí. Zastúpená je predovšetkým portrétna maľba ako odraz rozvoja meštianskeho stavu, ale aj zviditeľnenia domácej inteligencie (Czauczik, J. B. Klemens). Dôraz je položený na tvorbu Petra Michala Bohúňa. Galéria vlastní početnú kolekciu diel tohto autora, z nich 32 je súčasťou stálej expozície. Druhá polovica 19. storočia prináša figurálne kompozície a žánrové motívy, vo svojom závere krajinársku tematiku a objavujú sa aj sociálne témy (H. Kern, E. Ballo, V. Klimkovič, D. Skutecký, F. Katona, L. Medňanský a i.). Kolekcia obsahuje aj diela začiatku 20. storočia, ktoré svojou podstatou, spôsobom umeleckého vyjadrenia, majú korene v storočí predchádzajúcom (J. T. Mousson., A. Ballo, J. Štetka, Čordák, Kubínyi, E. Halász-Hradil, F. Kyselý, P. J. Kern, ranné diela G. Mallého, M. Benku a i.) Expozícia je výberom zo zbierok, za spomenutie stojí aj fakt, že galéria vlastní ojedinelú kolekciu 276 študijných kresieb Ladislava Medňanského. [7]
 


 

PETER MICHAL BOHÚŇ (Hlavná budova, Tranovského 3)
 

Osobitnou časťou umenia 19. storočia je tvorba Petra Michala Bohúňa. Galéria vlastní početnú kolekciu diel tohto autora, z nich 32 je súčasťou jeho stálej expozície. Peter Michal Bohúň sa narodil v r. 1822 vo Veličnej na Orave. Po maliarskom štúdiu na Akadémii v Prahe a po pobyte v Čechách prichádza na Liptov, kde v rokoch 1854 – 1865 pôsobí ako učiteľ v evanjelickej škole v Liptovskom Mikuláši (pôvodná budova Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, dnes súčasť zrekonštruovanej budovy galérie). Popri pedagogickej práci vytvoril veľa portrétov slovenského meštianstva a inteligencie, maľoval sakrálne obrazy, venoval sa aj litografii. Z romantického chápania portrétnej maľby sa postupne prepracoval k realistickým a psychologizujúcim portrétom. Po krátkej chorobe a v ťažkej životnej situácii zomrel v Lipníku pri Bialej v roku 1879. [8]
 


 

SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE 20. STOROČIA (Moderna)
 

(Hlavná budova, Tranovského 3)
 

V expozícii je reprezentačne zastúpená zakladateľská generácia moderného slovenského umenia, tematicky čerpajúca najmä z idealizovaného prostredia slovenského vidieka (Gustáv Mallý, Jan Hála, Martin Benka, Janko Alexy, M. A. Bazovský, a i.), maliari ovplyvnení secesiou, symbolizmom, expresionizmom (Zolo Palugyay, Anton Jasusch, Edmund Gwerk, Július Jakoby), umelci s presahmi na aktuálnu európsku modernu (Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Koloman Sokol, I. W. Kráľ), príslušníci tzv. Generácie 1909 (Cyprián Majerník, Ján Želibský, Ján Mudroch, Ladislav Čemický, Ester M. Šimerová a i.), umelci nastupujúci začiatkom 40. rokov (Vincent Hložník) a iní. Galéria vlastní skutočne výberovú kolekciu diel 1. polovice 20. storočia s početnejším zastúpením viacerých autorov, napr. súbor diel G. Mallého, M. A. Bazovského, Z. Palugyaya, E. M. Šimerovej a iných, mnohí autori sú reprezentatívne zastúpení v kresbe. [9]
 


 

OSOBNOSTI (Ester Martinčeková-Šimerová, Martin Martinček, Miroslav Ksandr, Michal Kern)
 

(Hlavná budova, Tranovského 3)
 

Expozícia Osobnosti sa zamerala na prezentovanie štyroch významných umelcov, ktorí svoj život a tvorbu zviazali s Liptovom, ba priamo s mestom Liptovský Mikuláš, a ktorých tvorba svojím významom prekračuje hranice regiónu a dokonca i Slovenska. Ich dielo v každom jednotlivom prípade znamená významný prínos pre dejiny slovenského výtvarného umenia - Ester Martinčeková-Šimerová je zastúpená okrem olejomaľby aj unikátnou kolekciou štukových objektov - kameí; Martina Martinčeka, ktorý do československej fotografie priniesol tzv. výtvarný (umelecký) dokument, prezentuje výber čiernobielych fotografií starého sveta a výber z farebných fotografických cyklov; Miroslav Ksandr je zastúpený kolekciou plastiky a prierezovým výberom z kresby; tvorba Michala Kerna je dokumentovaná výberom z jeho konceptuálnych projektov. [10]
 


 

CENTRUM KOLOMANA SOKOLA (Námestie Osloboditeľov 28)
 

Expozícia diel významného slovenského grafika a maliara, ktorý sa narodil v Liptovskom Mikuláši, študoval a pôsobil v Prahe, Paríži, Mexiku a od konca 40. rokov žil v USA. Galéria vlastní najväčšiu kolekciu diel umelca, ktorý, ako jeden z prvých slovenských umelcov, oslobodený od romantickej národnej sentimentality umenia dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov 20. storočia, zobrazoval vo svojich dielach sociálne témy. Vystavený je prierez celou grafickou a maliarskou tvorbou umelca, vrátane súboru 48 kresieb, ktoré v roku 2001 daroval Slovensku - Liptovskej galérii P. M. Bohúňa a mestu Liptovský Mikuláš. Expozíciu dopĺňajú dokumentačné materiály, korešpondencia umelca, reálie a fotografie. [11]
 


 

JAN HÁLA (Dom Jana Hálu, Važec 41)
 

Dom Jana Hálu vo Važci je od roku 1984 vysunutou expozíciou Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa. Expozícia však vznikla už v roku 1977 na základe cennej akvizície umeleckých diel Jana Hálu. V areáli sú dva objekty; dom, kde Jan Hála žil (1890 - 1959) a drevenica, v ktorej býval po príchode do Važca. V dome je pre letnú sezónu 2015 nainštalovaná výstava diel Jana Hálu a výstava maliara Gabriela Kuráka, ktorý maliarske farby vymenil za hlinu. Drevenica je jednou z posledných pôvodných važeckých dreveníc po požiari vo Važci v roku 1931. Podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života a dnes je kultúrnou pamiatkou. [12]
 


 

Dom Jana Hálu je otvorený sezónne od začiatku júna do konca septembra.
 

Otvorené jún - september:
 

utorok - streda od 10:00 h do 13:00 h
 

štvrtok - sobota od 13:00 h do 16:00 h

Kontakt
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Ul. Tranovského 3
031 01 Liptovský Mikuláš
(administratívne centrum galérie + knižnica, ktorá plní funkciu príručnej, ústavnej knižnice)
Pracovná doba: pondelok - piatok 7:30 - 15:30 h

Výstavná časť:
Veľká výstavná sieň - slúži na dočasné výstavy a prenájom (450m2)
Malá výstavná sieň - slúži na dočasné výstavy a prenájom (137m2)
Vstup pre verejnosť: utorok - sobota 10:00 - 17:00 h
Prístup
Nachádza sa v centre mesta.
Poznámky
[1] Počas svojej existencie bola galéria v pôsobnosti viacerých zriaďovateľov. V súčasnosti je jej zriaďovateľom Žilinský samosprávny kraj. Svoju činnosť galéria zabezpečuje z príspevku VÚC Žilina, z príspevku mesta Liptovský Mikuláš, z grantov, zo sponzorských príspevkov a darov, alebo materiálneho plnenia a dobrovoľníckej práce.
[2 - 12] www.galerialm.sk (14.8.2013)
Bibliografia
MALIŇÁK, Karol: Galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. In: Pamiatky a múzeá, 1992, č. 3, s. 24 - 25.
www.galerialm.sk
www.mikulas.sk
GPS
49.083347, 19.615719
49.083347, 19.615719
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk