Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva - pamiatkynaslovensku.com - (liptovsky-mikulas-slovenske-muzeum-ochrany-prirody-a-jaskyniarstva)









Múzeá   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Lokalita
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História
V roku 1904 na návrh Rehora Urama-Podtatranského, Václava Vraného, Jána Volku-Starohorského a ďalších členov, vznikla pri Meštianskom kasíne v Liptovskom Mikuláši tzv. Liptovská zbierka – malá lokálna zbierka starožitností, pamätností a prírodnín liptovských. Za jej správcu bol vymenovaný Václav Vraný. Snahy o prvé mikulášske múzeum sa spočiatku vyvíjali veľmi sľubne. Muzeálna komisia vydala Prosbu na obyvateľov Liptova, ktorá vyzývala všetkých, aby prispievali do zbierky pamiatkami z histórie liptovského regiónu. Po odchode Václava Vraného z Liptovského Mikuláša v roku 1909 a presťahovaní kasína do menších priestorov, bola časť zbierky uložená v dome otca Jána Volku-Starohorského a časť odoslali do martinského múzea. Liptovská zbierka zanikla. [1]
 

Po prvej svetovej vojne nastúpil J. V. Starohorský na miesto profesora Hodžovho reálneho gymnázia v Liptovskom Mikuláši. V prírodopisnom kabinete vystavil zachované predmety z Liptovskej zbierky a hľadal možnosti jej znovuutvorenia. [2]
 

24. mája 1928 sa zišli v Hostinci u Trnovských Ján Volko-Starohorský, Ivan Stodola, Alois Lutonský a Oldřich Lužný, aby prehodnotili možnosť založiť v Liptovskom Mikuláši múzeum. Po dvojročnom prípravnom období, 2. júna 1930 vzniklo na zakladajúcom valnom zhromaždení Múzeum slovenského krasu, ktorého činnosť bola zameraná na jaskyne a krasové územia Slovenska. Majiteľom múzea bolo kuratórium, správu vykonávalo valné zhromaždenie a predseda. Zbierky inštalované v prenajatých priestoroch Župného domu (dnes budova okresného úradu) oficiálne sprístupnili v roku 1936. [3]
 

Múzeum sa od svojho založenia snažilo vysporiadať s nedostatkom vhodných priestorov. Po neúspešných pokusoch odkúpiť Pálkovu vilu, ostali zbierky naďalej uložené v budove Okresného úradu. Ďalší vývoj negatívne ovplyvnili zmeny po druhej svetovej vojne. Roku 1949 prevzala starostlivosť o múzeum Slovenská speleologická spoločnosť a zbierky premiestnili do budovy okresného súdu. [4]
 

V roku 1953 Povereníctvo kultúry potvrdilo špeciálny charakter Múzea slovenského krasu a v súlade s uznesením Muzeálnej rady ho od 1. apríla 1954 zaradilo medzi celoslovenské ústredne spravované múzeá. V dôsledku centralizácie slovenského jaskyniarstva sa múzeum od 1. 1. 1970 stalo súčasťou Správy slovenských jaskýň. Okrem pôvodného múzejného poslania, plnilo úlohy výskumného a dokumentačného strediska pre kras a jaskyne Slovenska. Rozhodnutím Ministerstva kultúry SSR v roku 1981 sa múzeum dostalo do novovzniknutých štruktúr štátnej ochrany prírody na Slovensku. Predstavovalo jednu z organizačných zložiek Ústredia štátnej ochrany prírody a v tomto zmysle sa rozšírila jeho pôsobnosť. Od roku 1983 existovalo pod názvom Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody a od roku 1987 Múzeum vývoja ochrany prírody. Od 1. júla 1990 vstúpilo do povedomia verejnosti ako Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Predstavuje špecializované ústredie múzejnej práce vo vzťahu ku kompletnej dokumentácii o vývine a súčasnom stave ochrany prírody a jaskyniarstva. Od 1. januára 1999 je zriaďovateľom múzea Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. [5]
 

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je najmodernejšie múzeum Slovenska a jediné špecializované múzeum svojho druhu na Slovensku. Na ploche približne 1400 m2 sa nachádzajú také vzácne exponáty, ako je kostra jaskynného leva, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe, praveká kultová maska či model meteoritu. Pozrieť a zažiť sa v tu dá tu svet prírody pod povrchom Zeme a postupne až do vysokých hôr. Návštevníci si môžu vyskúšať, aké je to vojsť do napodobneniny medvedieho brloha či skúsiť plazenie v jaskyni. Vystavené exponáty dopĺňajú svetelné a zvukové efekty, pri ktorých sa človek cíti, akoby naozaj prechádzal lesom. Počuť je možné napríklad piskot svišťa i zavýjanie vlka. V podkroví múzea je výstava vysokohorského prostredia, v ktorej je i napodobenina najstaršej chaty Vysokých Tatier - Rainerova útulňa. Jaskynná expozícia s nádhernými kvapľami sa nachádza v podzemných priestoroch budovy a ponúka komplexný obraz o jaskyniach a jaskyniarstve. Návštevník tu môže vidieť vznik a vývoj jaskyne, jaskynnú výzdobu, archeologické nálezy, historické zaujímavosti no spozná aj samotnú prácu jaskyniara. Veľkou atrakciou je rozhľadňa múzea, z ktorej si môže návštevník prezrieť dominanty mesta Liptovský Mikuláš a nádhernú panorámu okolitých kopcov Nízkych, Západných aj Vysokých Tatier. [6]

Expozície
Expozícia múzea Chránená príroda Slovenska je rozdelená na 2 základné časti [7]:
 

• Kras a jaskyne Slovenska
 

• Chránená príroda Slovenska
 

- Zem, miesto pre život
 

- Človek, hory, NATURA 2000
 


 

Časť Kras a jaskyne Slovenska prináša prehľad o jaskyniarstve vrátane objavovania jaskýň a činnosti jaskynnej záchrannej služby, o výplni jaskýň, typoch jaskýň, histórii jaskýň, technike používanej pri ich objavovaní, približuje špecifické formy života v jaskyniach (biospeleológiu), paleontologické, archeologické ako aj písomné artefakty nájdené v jaskyniach. [8]
 


 

Časť Chránená príroda Slovenska v celku Zem, miesto pre život predstavuje prírodu Slovenska so zameraním na chránené biotopy, chránené druhy, chránené územia, územia európ-skeho významu a chránené vtáčie územia v kontexte európskej legislatívy, horniny, minerály, nerastné ložiská, paleontológiu, históriu ochrany prírody a poukazuje na jednotný základ a princípy fungovania všetkého živého na planéte Zem v základoch molekulovej biológie a genetiky. [9]
 


 

Časť Chránená príroda Slovenska v celku Človek, hory, NATURA 2000 približuje voľ-nočasové i hospodárske aktivity človeka ¬ turistiku a horolezectvo, lyžovanie a skialpinizmus, lesníctvo, drevárstvo, poľnohospodárstvo ovčiarstvo a dobytkárstvo, ale aj poľovníctvo, rybolov a včelárstvo a ich dopad na prírodu. [10]

Kontakt
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Školská ulica 4
031 01 Liptovský Mikuláš

01.01. - 31.03. Zimná turistická sezóna
Pondelok, streda, štvrtok, piatok: 09.00 – 18.00, posledný vstup o 17.00
Sobota, nedeľa: 12.00 – 17.00, posledný vstup o 16.00
Utorok: Zatvorené
01.04. – 15.06.
Pondelok, streda, štvrtok, piatok: 09.00 – 17.00, posledný vstup o 16.00
Utorok: Zatvorené
16.06. – 15.09. Letná turistická sezóna
Pondelok, streda, štvrtok, piatok: 09.00 – 18.00, posledný vstup o 17.00
Sobota, nedeľa: 12.00 – 18.00, posledný vstup o 17.00
Utorok: Zatvorené
16.09. – 31.12.
Pondelok, streda, štvrtok, piatok: 09.00 – 17.00, posledný vstup o 16.00
Utorok: Zatvorené
Fotogaléria
Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva foto © Viliam Mazanec 8/2015
Poznámky
[1 - 3] www.smopaj.sk (25.1.2016)
[4] Budova Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva na Školskej ulici bola pôvodne postavená ako jezuitského kláštor. Už tretie storočie stojí majestátne, trochu bokom od centra mesta, pozmenená viacerými prestavbami súvisiacimi s aktuálnym poslaním v jednotlivých obdobiach. Jej pôvodné poslanie upadlo v priebehu storočí do zabudnutia, nezachovala sa ani obrazová dokumentácia. Z doteraz dostupných materiálov sa podarilo poskladať aspoň zlomok jej histórie. Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729 ako pohybliví misionári. Ich trvalý pobyt podporil a umožnil Ján Okoličáni, ostrihomský kanonik. Vzdelávanie bolo jednou z priorít misie a pre rozvinutú školskú a pastoračnú činnosť bolo nevyhnutné získať budovu vhodnú na tento účel. Predstavený misie Alexius Okoličáni, požiadal cisárovnú Máriu Teréziu o pridelenie pozemku na Vrbickom Huštáku, ktorý patril pod správu Liptovského Hrádku. Dňa 10. júla 1750 vydala dekrét, v ktorom im žiadaný pozemok pridelila s podmienkou, že zabezpečia premiestnenie deviatich domov stojacich na pozemku. Domy remeselníkov boli po mnohých problémoch premiestnené na nezastavanú plochu darovanú Pongrácovcami a vznikla tak nová osada – Nižný Hušták. K mestu Liptovský Mikuláš bola pripojená koncom 19. storočia. Stavebná plocha bola využívaná len ako záhrada, až do jari 1764, kedy na príkaz Dvornej kancelárie v Bratislave riaditeľ komorného panstva v Hrádku spolu s tabulárnym sudcom Martinom Pongrácom, starostom Adamom Muskulym a ďalšími pánmi vymeral presne hranice parcely a pohrozil osobám, ktoré by sa opovážili robiť ťažkosti zákonitému majiteľovi a užívateľovi pozemku. O tom, že výmera pozemku a výstavba kláštora mala v tej dobe veľa neprajníkov nasvedčuje tiež povesť, ktorú si ešte pamätajú starí Mikulášťania. Podľa nej na príkaz Márie Terézie, mala byť mníchom vymeraná stavebná parcela, ktorá sa zmestí do jednej volskej kože. Mnísi však narezali kožu na tenkú prúžky, a ohraničili si s ňou pozemok, na ktorom vybudovali nielen kláštor, ale aj krásne záhrady a rybníky. Jezuiti hneď začali s výstavbou dvojpodlažnej budovy v barokovo-klasicistickom slohu. Pôvodný vchod bol pravdepodobne z južnej strany, (od Ulice 1. mája) o čom svedčí priečelie budovy so štukovou výzdobou, rímsami a volútovým štítom. Štít je ukončený trojuholníkom so symbolom žiariaceho slnka, pod ním sú umiestnené dve okná, medzi ktorými boli nainštalované hodiny. Na štíte je taktiež výzdoba korešpondujúca s výzdobou fasády. Pre nedostatok finančných prostriedkov si zariadili v prízemí len kaplnku, komoru, kuchyňu s jedálňou a v juhovýchodnej časti poschodia tri izby. Do kláštora sa nasťahoval predstavený, traja pátri, traja profesori, katecheta a svetský sluha. Jezuiti spočiatku pracovali a vyučovali s veľkou húževnatosťou, ale zrušenie rádu ich prinútilo v roku 1773 kláštor opustiť. Budovu chcela Liptovská župa získať na župný dom, veriaci žiadali aby sa stal majetkom františkánov z Okoličného, alebo piaristov z Ružomberku. Nakoniec v roku 1777 podľa rozhodnutia Márie Terézie, prešiel celý kláštor aj so základinami rádu do rúk františkánom. Budova bola v tom čase úplne vyrabovaná a poškodená. Po finančnej podpore od cisárovnej sa kláštor začal vzmáhať. Dostaval sa komplex s dvoma záhradami, veľkým dvorom a troma rybníkmi okolo ktorých sa týčili košaté lipy a poskytoval príjemný pobyt žiakom štvortriedneho gymnázia a františkánom. V roku 1787 zrušil cisár Jozef II. niektoré mníšske rády a kláštory. Tomuto osudu podľahol aj kláštor v Mikuláši. Františkáni boli rozpustení, škola zatvorená, majetok kláštora zhabaný a neskôr rozpredaný. Veľká budova zostala opustená. Na nejaký čas ju mal v prenájme Jozef Hradský. Dňa 17. septembra 1802 sa konala dražba, v ktorej sa pozemok s kláštorom za 3 506 zlatých odkúpil prefekt komorského panstva v Hrádku František Wissner z Mongersternu pre potreby eráru. V budove zriadili úrad, pozemky zarástli trávou a boli využívané ako lúky. O rok neskôr žiadala kláštor katolícka cirkev pre svoju ľudovú školu a gymnázium. Erár žiadosť zamietol a budova bola daná do prenájmu Františkovi Wissnerovi, ktorý tak isto plánoval zriadiť v nej školu. Opravy však pohltili všetky jeho úspory, preto sklamaný od svojich zámerov nakoniec odstúpil. Keď župa odmietla obnoviť gymnaziálne vyučovanie, boli tu umiestnené až do roku 1848 kancelárie komorského panstva. V bývalej kláštornej kaplnke v rokoch 1832 – 1835 a 1840 – 1843 pôsobilo slovenské ochotnícke divadlo Gašpara Fejérpataky-Belopotockého. Pripomína to aj pamätná tabuľa. Od roku 1850 sídlila v budove sedria, čiže krajský súd neskôr župný potom okresný súd s väzením, až do roku 1961. Okrem toho tu v istom období pôsobil cisársky berný úrad, pozemno-knižný úrad, urbariátsky súd a sirotský úrad. V roku 1950 sem premiestnili zbierky Múzea slovenského krasu, a od roku 1955 prešla budova do majetku tejto inštitúcie. Na prízemí vo východnej časti budovy sídli od roku 1961 Štátny okresný archív. Vstupná komunikácia sa premiestnila do severnej časti budovy, kde majú obe inštitúcie vybudované dva samostatné vchody. Toto riešenie vzniklo zrejme pri prestavbách ešte v 19. storočí. Rovnako ako samotný kláštor, aj rozsiahly pozemok prestal počas storočí plniť svoje pôvodné poslanie. Rybníky siahajúce až na Mútnik boli zasypané a veľká plocha postupne zastavaná. Kláštorná záhrada bola neskôr jediným parkom v meste a dejiskom viacerých významných udalostí. V marci 1848 sa v parku zišlo ľudové zhromaždenie, na ktorom mal M. M. Hodža prejav o právach slovenského národa, v roku 1890 na rozsiahlom priestranstve usporiadalo mesto Priemyselnú výstavu, po rozpade Rakúsko-Uhorska zasadili v parku lipy slobody. Celý park však padol za obeť ďalšej výstavbe. V roku 1905 vystavali v najbližšom okolí kláštora štátnu meštiansku školu, štátnu opatrovňu a štátnu školu ľudovú, neskôr materskú školu a finančné riaditeľstvo. Dnes je v týchto budovách, základná a stavebná škola a polícia. www.smopaj.sk (25.1.2016)
[6] www.mikulas.sk (25.1.2016)
[7 - 10] www.muzeum.sk (25.1.2016)
GPS
49.082436, 19.616520
49°004'56.8"N 19°036'59.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk