Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Liptovský Mikuláš - Synagóga
Lokalita
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
História židovskej komunity v Liptovskom Mikuláši sa začala písať v 20. rokoch 18. storočia. Usadili sa tu prvé židovské rodiny, ktoré prišli z moravského Holešova, kde platilo diskriminačné nariadenie cisára Karola VI., podľa ktorého sa na území Čiech, Moravy a Sliezska mohol oženiť iba prvorodený židovský syn. Miestny zemepán Samuel Pongrác ich vzal pod svoju ochranu a prenajal im niekoľko domov priamo na námestí. [1] Krátko po usadení v Liptovskom Mikuláši si Židia založili v roku 1730 náboženskú obec. [2] O rok neskôr postavili prvú, ešte drevenú synagógu. V roku 1818 musela byť rozšírená, pričom svoj pozemok za poplatok poskytol podžupan Okoličáni. V tomto období nastal najväčší duchovný rozkvet mikulášskeho židovstva. V dobovej literatúre sa spomína Liptovský Mikuláš týchto rokov ako „židovské Atény“ – mesto plné mudrcov, znalcov Písma. [3]
 

Rozrastajúca sa židovská náboženská obec rozhodla v roku 1842 o stavbe novej synagógy, už na mieste dnešnej. Otvorená bola v roku 1846. Synagóga bola postavená ako neskoroklasicistická jednopodlažná murovaná stavba s rozmermi 39 x 22 metrov s rovným trámovým stropom vo výške 12,5 metra. Interiér bol strohý, bez plastickej výzdoby, ktorá sa viac sústredila na priečelia budovy. Synagógu v rokoch 1878, 1883 a 1904 poškodili požiare. Zhorela strecha a drevený strop, predpokladá sa, že bol poškodený aj interiér. Poškodenie a potreba rozšírenia modlitebne, viedli židovskú komunitu k prestavbe mikulášskej synagógy. Víťazný projekt, realizovaný v roku 1906, predložil budapeštiansky projektant Leopold Baumhorn, ktorý priniesol koncepciu maximálneho zachovania staršej architektúry, čo vyústilo v zaujímavom prepojení klasicistického exteriéru a secesného interiéru stavby. [4] Synagóga v Liptovskom Mikuláši vtedy získala dnešnú podobu. [5]
 

Ide o najmonumentálnejšiu klasicistickú stavbu v meste. [6] Je to priestor s pozdĺžnym i centrálnym členením a s bočným gynekeionom, delený obradne. Pred predsieňou na hlavnom priečelí je monumentálny tympanónový štít, spočívajúci na štyroch iónskych stĺpoch. Polkruhovo zakončené okná a detailné tvary architektonického členenia fasád čerpajú z foriem tereziánskych a jozefínskych klasicistických stavieb. Pri bočných vchodoch sa uplatnili aj trojdielne neoklasicistické, secesne mutované okná. [7]
 

Do pôvodného základu bola vstavaná nová konštrukcia z oceľových nosníkov a stĺpov. Tie umožnili vytvoriť konštrukciu empory – galérie pre ženy a ľahkú konštrukciu klenieb. Ich jadro tvorí sieť z oceľového drôtu zavesená oceľovými prútmi na nosníkoch a krove, pričom je obalená tenkou vrstvou štukovej omietky. Ide o také súdobé moderné riešenie, ktoré je možné považovať za technickú pamiatku. Zaklenutie hlavného trojloďového priestoru je riešené odvážne, kupola je umiestnená vo výške 17 metrov a s priemerom 8 metrov. Vrchol kupoly tvoria farebné vitráže, ktoré boli osvetľované z podkrovia niekoľkými žiarovkami, Vitráže (olovené rámčeky vyplnené farebnými sklami tvorili tiež okná synagógy s typicky secesnými motívmi kvetov. Interiér zdobí bohatá štuková výzdoba modrozlatej farebnosti. Najbohatšiu výzdobu má východná stena interiéru. Vstup do najdôležitejšej časti synagógy Aron hakodeš, kde sa uchovávala tóra, je komponovaný ako impozantná brána. Zdvojený oblúk v jej vrchole symbolizuje Mojžišove kamenné tabule s Božími zákonmi. [8]
 

Z pôvodného interiéru sa zachovali len drevené lavice na galériách. Synagóga bola do roku 1979 majetkom židovskej náboženskej obce, potom ju odkúpil Mestský národný výbor. Niekoľko rokov slúžila ako skladisko rôzneho materiálu. Vtedy došlo k značnému poškodeniu jej interiéru. Po roku 1990 Mestský úrad investoval do záchrany pamiatky 5 miliónov korún. V súčasnosti opäť patrí Ústrediu židovských náboženských obcí v Bratislave a je v správe mestského Múzea Janka Kráľa. [9] Obete holokaustu pripomína pamätná tabuľa na priečelí budovy odhalená v júni 1992. Jej autorom je akademický maliar Michal Kern. [10]
 

Synagóga v Liptovskom Mikuláši patrí medzi najzachovalejšie a najväčšie synagógy na Slovensku.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia v 90. rokoch 20. storočia.
Súčasný stav a využitie
Stav synagógy je veľmi dobrý. Slúži ako expozícia múzea. Využíva sa i ako priestor pre rôzne kultúrne podujatia.
Prístup
Stojí v centre mesta. Nachádza sa západne od Námestia osloboditeľov.
Fotogaléria
Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Synagóga foto © Viliam Mazanec 8/2015
Poznámky
[1] Správa o priateľskosti a veľkorysosti liptovských zemanov sa rýchlo rozšírila a do mesta prichádzali ďalšie rodiny z Moravy, Oravy a Spiša, neskôr dokonca z Bratislavy či Bavorska. Už koncom 18. storočia tvorili Židia tretinu mikulášskeho obyvateľstva. Samuel Pongrác prijal židovských prisťahovalcov s očakávaním, že v Mikuláši a jeho okolí napomôžu rozvoju obchodu. A oni jeho očakávania čoskoro naplnili. Židia úspešne začali obchodovať s drevom, kožou, textilom, liehovinami a tabakom, a to nielen v Uhorsku, ale aj v Rakúsku a Poľsku. Podiel židovského obyvateľstva na hospodárskom živote mesta neustále rástol, začiatkom 20. storočia malo v rukách už 90 percent mikulášskeho obchodu. Židovskí prisťahovalci našli svoje uplatnenie i ako správcovia na majetkoch liptovských zemanov, advokáti či lekári. Uvoľnenie politických pomerov v Uhorsku po roku 1860 im umožnilo podieľať sa i na správe mesta. Prvým židovským starostom v Liptovskom Mikuláši (i v rámci celého Uhorska sa v roku 1865 stal Izák Diener). Vo funkcii starostu sa neskôr vystriedali Jozef Stern, Móric Ring a Manó Steiner. BLAŽEKOVÁ, Iveta – NEMCOVÁ, Zuzana: Synagóga v Liptovskom Mikuláši. Liptovský Mikuláš: Múzeum Janka Kráľa, 2006. s. 1.
[2] V roku 1752 si komunita založila školu Talmudu a Tóry (židovská elementárna škola a v roku 1776 dokonca vlastnú ješivu (učilište pre budúcich rabínov). BLAŽEKOVÁ, Iveta – NEMCOVÁ, Zuzana: Synagóga v Liptovskom Mikuláši. s. 1. V 20. A 30. rokoch 19. storočia boli v meste založené viaceré privátne školy, v ktorých sa okrem tradičných predmetov židovskej školy vyučovali i prírodné vedy, zemepis a dejepis. V roku 1860 v Mikuláši vzniklo súkromné židovské gymnázium. Hoci o pätnásť rokov zaniklo, medzi jeho absolventov patrili významné osobnosti ako Samuel Fischer (berlínsky vydavateľ), Eduard Baneth (berlínsky profesor Talmudu), Simon Goldstein (prvý židovský advokát v Uhorsku) či Wilhelm Bacher (riaditeľ krajinského rabínskeho učilišťa v Budapešti). BLAŽEKOVÁ, Iveta – NEMCOVÁ, Zuzana: Synagóga v Liptovskom Mikuláši. s. 2.
[3 - 4] BLAŽEKOVÁ, Iveta: Židovská synagóga v Liptovskom Mikuláši. Liptovský Mikuláš: LOS a Múzeum Janka Kráľa. s. 1.
[5] Otvorenie novej synagógy vyvolalo v meste veľký ohlas. Správu o celom priebehu slávnostnej udalosti priniesli Slovenské národné noviny: „Dňa 5. sugusta 1906 slávili svätomikulášski židia posviacku svojej ako oni hovoria 100 000 zlatovej novej synagógy. Ľudstva bolo až strach, aj osvietený hlavný župan a stoliční páni, že sa to práve v čase stoličného zboru prihodilo, poctili svojou prítomnosťou túto slávnosť. Synovia a dcéry izraelské i z ďalekých strán prichodiace blyšťali sa zlatom a striebrom....Speváci boli vraj hen z Prahy a z Tešína, spev ich bol naozaj krásny a kázeň slávnosti dosť primeraná. I poriadne školy si tentoraz budujú a učiteľovi dobrú plácu dávať mienia. To je pekná vec, lebo sú školy pre nich jediný ústav emancipácie a pre nás nasledovania hodný príklad.“ Kolektív autorov: Liptovský Mikuláš a okolie. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, 2008. s. 45.
[6] BLAŽEKOVÁ, Iveta: Židovská synagóga v Liptovskom Mikuláši. s. 2.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 142.
[8] BLAŽEKOVÁ, Iveta: Židovská synagóga v Liptovskom Mikuláši. s. 2.
[9] BLAŽEKOVÁ, Iveta – NEMCOVÁ, Zuzana: Synagóga v Liptovskom Mikuláši. s. 4.
[10] BLAŽEKOVÁ, Iveta: Židovská synagóga v Liptovskom Mikuláši. s. 2.
Bibliografia
www.mikulas.sk
GPS
49.084685, 19.610828
49.084685, 19.610828



www.pamiatkynaslovensku.sk