Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Malacky - Park pri kaštieli
Lokalita
obec Malacky, okres Malacky, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Kaštieľsky park je so svojou rozlohou asi 30 ha najvýznamnejším prvkom v systéme zelene v intraviláne mesta. A hoci výstavbou diaľničného privádzača zanikla jeho priama prepojenosť s centrom, je populárnym miestom aktívneho odpočinku a relaxácie v prírode. Je cenný svojou históriou aj stvárnením. [1]
 

Park pri kaštieli v Malackách dospel na konci 19. storočia do podoby umelecky hodnotnej kompozície krajinárskeho parku. Vďaka absencii adekvátnej údržby v 20. storočí došlo k výraznému poškodeniu kompozičnej štruktúry. Jasné členenie priestorov bolo zotreté ponechaním náletových drevín, mnohé solitérne stromy a skupiny dožili a neboli nahradené, až na výnimky tiež chýbali adekvátne dosadby porastov. [2]
 

V priebehu času dochádzalo k zmene funkcie jednotlivých častí parku, ktoré k estetickej hodnote príliš neprispeli. Tento negatívny vývoj bol dovŕšený prírodnými katastrofami v podobe víchríc, ktorým padlo za obeť mnoho vekovitých stromov dôležitých pre kompozíciu parku. [3]
 

Kompozícia parku pravdepodobne nasledovala postupné stavebné úpravy kaštieľa od renesančných princípov po klasicistické, avšak doposiaľ neboli nájdené žiadne podklady dokumentujúce tento vývoj. Historické pramene dokladujú až prelom 19. a 20. storočia, kedy patril kaštieľ so svojou „anglickou záhradou“ o rozlohe 106 jutár medzi najkrajšie v župe. Jedno uhorské jutro predstavovalo plochu, ktorú oráč stihne zorať za jeden deň, čo je zhruba 4 316 m2. Park mal teda v tej dobe rozlohu zhruba 45,75 ha. Je pravdepodobné, že sa k ploche parku započítavala aj časť lesa východne od kaštieľa. [4]
 

Park bol plne udržiavaný zhruba do roku 1920, kedy ho po Mikulášovi Pálffym prevzal františkánsky rád a zriadil tu internát a gymnázium, následne bol udržiavaný len čiastočne. [5]
 

V rámci parku bol kaštieľ situovaný v strede severnej polovice. Hospodárske budovy boli severne a juhovýchodne od parku. Ďalšie sa nachádzali v severozápadnej časti parku v rámci malého záhradníctva, kde boli tiež stavby úžitkového a palmového skleníka. Z historických fotografií možno vyčítať formálnu úpravu rozária pri veľkom palmovom skleníku, ktorý bol spolu so záhradou udržiavaný do roku 1948. Park bol uzatvorený tehlovým múrom o výške 1,7 – 2 m s dvoma hlavnými (západná a severná brána) a dvoma príležitostnými vstupmi (z juhu a východu). Južne od parku prechádzala úzkokoľajná železnica pre hospodárske účely. [6]
 

Autor kompozície parku, ktorý je bohužiaľ neznámy, tu vytvoril dlhé pôsobivé prehľady v prirodzených spoločenstvách drevín a trávnatých porastoch, do ktorých nenásilne včlenil farebne a štruktúrou kontrastujúce dreviny. Základom sortimentu parku boli domáce druhy a ich variety. [7]
 

Východná časť parku vznikla pravdepodobne priesekmi lesného porastu a ich obohatením o solitéry a skupiny cudzokrajných jedincov. Terén parku bol mierne zvlnený s klesajúcou tendenciou na juhozápad. Cestná sieť bola prírodno-krajinárskeho charakteru, povrchy predstavovala zavalcovaná drť, obrubníky boli drevené so striedaním bieleho a žltého náteru. Chodníky boli pravidelne udržiavané „škrabaním“. [8]
 

V okolí kaštieľa sa nachádzali asi pôvodné barokové kamenné lavičky, v odľahlejších častiach lavičky drevené. V juhozápadnej časti parku pretekal potok Malina, bez významnejšieho kompozičného dosahu. Počiatkom 20. storočia bola pred juhovýchodnou fasádou vybudovaná vodná nádrž so sochou a vodometom. Do tohto obdobia spadajú aj posledné výsadby v blízkosti kaštieľa s náznakom pravidelnosti. [9]
 

Smerom od kaštieľa ku kostolu bola situovaná pôvodne lipová alej, ktorej vek sa odhaduje na 260 - 290 rokov. Na jej začiatku boli viac-menej nepravidelné záhony letničiek, pestrého druhového zloženia, olemované strihaným krušpánom. Alej, ktorá bola už za pôvodného majiteľa, na konci 19. storočia, čiastočne obnovená a dosadená platanmi, bola podľa mapy z roku 1858 súčasťou systému alejí, budovaných ako prieseky v lese, či vysadzovaných voľne v krajine (napojenie na komunikácie v parku, bažantnica južne od parku), z ktorých mnohé neskôr slúžili a slúžia ako cesty do okolitých dedín. [10]
 

Južne od kaštieľa, vo vzrastenej zeleni, bola grotta so sochou Panny Márie, juhozápadne, na mieste súčasného športového ihriska stáli dva drevené prístrešky pre kone. Prechádzkam a jazde na koňoch boli prispôsobené pohľady a priehľady najmä vo východnej a juhovýchodnej časti parku. Plochy vzrastenej zelene tu preto boli rozľahlejšie a menej členité. Vychádzky na koňoch často smerovali do okolitých lesov. [11]
 

Po roku 1920 sa vzrastenej zeleni parku venovala malá pozornosť, trávnaté plochy však boli pravidelne vykášané. Po roku 1948 sa parku venovalo minimum starostlivosti. Na území bývalej zásobnej záhrady, ktorá vrátane budov schátrala, bolo vybudované ihrisko telovýchovnej jednoty, v západnej časti parku dopravné ihrisko. Okolo roku 1950, kedy už v budove kaštieľa sídlila nemocnica s poliklinikou, bol na násypoch vzniknutých z vyrovnávania terénu v parku vybudovaný štadión. Porasty boli čiastočne ponechané, nevenovala sa im však pozornosť a postupne zarástli náletmi agátov. [12]
 

Z pôvodných stavieb sa zachoval len strážny dom pri západnej, hlavnej vstupnej bráne, ktorý však neslúžil svojmu účelu. Múr uzatvárajúci park bol na mnohých miestach výrazne narušený. [13]
 

V roku 1960 sa začalo s výstavbou nemocnice na hlavnej lúke východne od kaštieľa, čo neodvratne narušilo pôvodnú kompozíciu parku. V okolí novej nemocnice nebola zabezpečená údržba ponechanej zelene, navyše motorové vozidlá prichádzajúce sem severnou bránou často parkovali na trávnatých plochách. Pôvodná lipová alej bola na mnohých miestach vyrúbaná bez náhrady pre výstavbu nových komunikácií (nadjazd železnice, prípojka na diaľnicu). Navyše v roku 1969 z nej boli odstránené aj posledné pôvodné lipy, ktoré boli v zlom stave a ohrozovali návštevníkov. Jedince boli v roku 1970 nahradené platanmi. [14]
 

Absencia adekvátnej údržby, prehusťovanie náletov na jednej strane a nekontrolovaný výrub na druhej strane, zapríčinili rozpad kompozície a zmenu pomeru listnatých drevín k ihličnanom. Pôvodne boli v pomere zhruba 1:1, ihličnanov však postupne výrazne ubudlo. Aj napriek jednorazovému prečisteniu areálu parku od náletov v roku 1970 postupne z parku zmizli porasty krov (na 10% pôvodných plôch) a lúčne porasty sa zmenšili o polovicu. Tieto sa kvôli nerovnostiam len veľmi zle strojovo udržovali, čo zapríčinilo aj pokles ich kvality. Cestná sieť v parku sa zmenila v závislosti na novej náplni areálu. Farebné obrubníky zhnili a boli vychodené nové chodníky. Bazén bol v dezolátnom stave, soška z pôvodnej fontány bola premiestnená na námestie. Grota so sochou Panny Márie sa rozpadla a na jej mieste možno nájsť len jej zvyšky. K hlavnému vstupu do areálu bolo zavedené osvetlenie a pribudli tu betónovo drevené lavičky. [15]
 

V roku 2012 si mesto dalo vypracovať projekt obnovy parku, ktorého cieľom je vrátiť parku v postupných krokoch jasnú kompozičný štruktúru porastov, ktorá bude vychádzať z porovnania historických podkladov a súčasného stavu = obnova s rešpektom k jedinečnosti génia loci, prírodným podmienkam i možnostiam mesta Malacky. [16]
 

V rámci navrhovaných úprav sa má racionalizovať údržba parku tak, aby s čo najmenšími nákladmi bolo dosiahnuté čo najestetickejšieho výsledku. Projekt mal zrevidovať funkčné členenie parku a ponúknuť víziu pre ďalší rozvoj využitia objektu. Spracovateľmi boli skúsení krajinárski architekti, ktorí pracovali napríklad na obnove parku pri rozhľadni na Petříne v Prahe či na štúdii zámockého parku v Lednici. [17]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý.
Poznámky
[1 - 16] Zámocký park – história a budúcnosť, www.ludiapremalacky.sk, 13.6.2013. (9.6.2016)
Bibliografia
www.malacky.sk
GPS
48.438326, 17.031416
48°26'18.0"N 17°01'53.1"E



www.pamiatkynaslovensku.sk