Malé Zlievce - pamiatkynaslovensku.com - (male-zlievce)









Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Malé Zlievce
Lokalita
obec Malé Zlievce, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Od roku 1552 sa Malé Zlievce stali súčasťou Osmanskej ríše a v roku 1667 uvádzajú dokumenty ako majiteľov tureckých dôstojníkov Muharina a Murtazana. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa ich panstvo nad Malými Zlievcami skončilo. [1]
 

Objekt kaštieľa môžeme charakterizovať ako dvojpodlažnú blokovú podpivničenú stavbu postavenú na obdĺžnikovom pôdoryse a zastrešenú valbovou strechou. Výrazným stavebným prvkom na prednej fasáde (orientovaná k príjazdovej ceste) kaštieľa je vystupujúci rizalit v spodnej časti, do ktorého je umiestnený zastrešený hlavný vchod poloblúkmi otvorený do troch strán. V hornej časti rizalitu sú po stranách tri okná s výhľadom na príjazdovú cestu. V exteriéri stavby (na prednej fasáde) sme zaznamenali prítomnosť epigrafickej pamiatky, kde tesne nad vetracím otvorom polkruhového tvaru je v obdĺžnikovom poli umiestnený plasticky pôsobiaci letopočet „1709“.
 

V roku 2011/2012 boli z letopočtu viditeľné už len jednotka a sedmička, pričom môžeme predpokladať, že v priebehu nasledujúceho roka letopočet úplne zanikne v dôsledku havarijného stavu budovy a častého opadávania omietky. Z druhej časti letopočtu je viditeľná, v dôsledku opadania omietky už len holá tehla.
 

Stavbu kaštieľa, ktorá sa viaže k roku 1709 dal postaviť gróf Pavol Prónay. Členovia Prónayovcov pochádzali zo starého uhorského šľachtického rodu. Pôvodné rodové sídlo sa nachádzalo v Turci odkiaľ používali aj predikát „Tot de Prona et Blatnicza“. [2]
 

Ako uvádza Nagy vo svojej genealogickej tabuľke I., Prónayovci odvodzujú svoj pôvod od Comesa Rechka, ktorý mal troch synov. Okrem Jána u ktorého sa nachádza poznámka, že padol, vytvorili jeho bratia samostatné genealogické vety. Meno Pavol Prónay, ktoré sa viaže k výstavbe kaštieľa, uvádza Nagy Iván vo svojej III. tabuľke, ktorej zakladateľom bol Pavol III. Ten sa oženil s Ilonou Trajtler, ktorá pochádzala z bohatého novohradského rodu Trajtlerovcov, ktorých jediným známym predkom je Izrael Trajtler ženatý s Helenou Sámbokréty. Jeho manželka Helena vlastnila veľké majetky v Novohradskej stolici, ktoré po nej zdedili jej deti. Pavol III. mal troch synov Pavla, Adama a Michala . [3]
 

Syn Pavol IV. sa uplatnil predovšetkým v ovocinárstve a vo vinohradníctve o ktorom napísal rozsiahlu vedeckú prácu pod názvom „Vinohradnícke plantáže, odborné postupy, odborné a svedomité uskladnenie vín podľa inštruktáže“. Jeho práca bola vydaná v Budapešti v roku 1786. Pôsobil aj ako tabulárny sudca Hontianskej stolice. Manželkou Pavla IV. bola Barbora Bene, ktorá mu porodila štyroch synov a tri dcéry. Dve dcéry sa vydali za príslušníkov rodu Kubínyiovcov, Eva za Ondreja Kubínyiho, Kristína za Ľudovíta Kubínyiho a Magdaléna za Imricha Péchyho. Zo štyroch Pavlových synov zomrel Ondrej bez potomkov a jeho bratia vytvorili samostatné genealogické vetvy. Mikuláš sa oženil s dcérou Záborszkého. Pavol V. bol významným oblastným sudcom a v roku 1792 sa stal „aulae regiae familiaris“. Pavol zomrel v roku 1833. Pavlova genealogická vetva pokračuje dvoma synmi, ktorí vytvorili dve samostatné vetvy. Mikša žil spolu s manželkou Otiliou Kubínyi v Lučenci - Opatovciach a podľa Nagyovej III. tabuľky mal tri dcéry a jedného syna Pavla. [4] Pavol bol v roku 1847 pomocným sudcom a žil na svojich majetkoch v Opatovciach. Druhú vetvu založil Ján, ktorý patril v Novohradskej stolici medzi najvýznamnejšie osobnosti verejného života. S menom Ján Prónay sa spája v obci tragická udalosť, ktorá súvisela s urážkou panovníka a jeho následnou samovraždou v studni kaštieľa. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia Výraznejšie stavebné zásahy sa v exteriéri uskutočnili v 20. rokoch 20. storočia. Okrem hlavnej budovy sa stavebné novodobé zásahy realizovali aj na zadných prístavbách. [6]
Súčasný stav a využitie
V čase našej obhliadky v roku 2011/2012 bola kamenná vstupná zárubňa šľachtického sídla naklonená a chýbala časť múru, zároveň bolo prepadnuté prvé poschodie a celá strecha. Obvodové múry sú na niektorých miestach stiahnuté železnými skobami. Celkovo môžeme skonštatovať, že neobývaná budova kaštieľa je v katastrofálnom stave a už niekoľko rokov je ponúknutá na predaj. Zatiaľ bez výsledku.
Prístup
Kaštieľ stojí v obci v tesnej blízkosti hlavnej cesty.
Fotogaléria
Kaštieľ Malé Zlievce foto © Lucia Allmanová 8/2011Kaštieľ Malé Zlievce foto © Lucia Allmanová 8/2011Kaštieľ Malé Zlievce foto © Lucia Allmanová 8/2011Kaštieľ Malé Zlievce foto © Lucia Allmanová 8/2011Kaštieľ Malé Zlievce foto © Lucia Allmanová 8/2011Kaštieľ Malé Zlievce foto © Lucia Allmanová 8/2011Kaštieľ Malé Zlievce foto © Ladislav Luppa 12/2013
Poznámky
[1] BEŇO, B. - DEBNÁROVÁ, A.: Malé Zlievce 1245-2005. Malé Zlievce (Obecný úrad): Vydavateľ Ján Mráz. Modrý Kameň, 2005. s. 11.
[2] BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV.- családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005. s. 475.
[3] NAGY, I.: Magyarország családai. Budapest: Arcanum DVD kӧnyvtár IV.- családtӧrténet, heraldika, honismeret (Virtuális), 2005. heslo Trajtler.
[4] NAGY, I.: Magyarország családai...., heslo Prónay.
[5] BEŇO, B. - DEBNÁROVÁ, A.: Malé Zlievce... s. 13.
[6] DRENKO, J.: Kaštiele a kúrie Novohradu. Lučenec: 2007. s. 29.

text: Lucia Allmanová
GPS
48.180362, 19.443423
48°10'49.3"N 19°26'36.3"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk