Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Markušovce - Park pri kaštieli
Lokalita
obec Markušovce, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Datovanie založenia parku nie je známe. Na základe zachovanej dispozičnej schémy z roku 1780 je zrejmé, že neskorobarokový park nebol založený na zelenej lúke, ale vznikol barokovou prestavbou staršej záhrady, ako súčasť výstavby letohrádku Dardanely, ktorý postavili v roku 1778 v závere záhrady renesančného kaštieľa rokokovo upraveného v rokoch 1770 – 1775. [1]
 

S najväčšou pravdepodobnosťou bola pôvodná záhrada upravená v duchu renesančných terasových záhrad s pravidelnou dispozíciou. Pôvodné terasové usporiadanie sa zachovalo a bolo včlenené aj do neskorobarokovej dispozície. Poznamenalo ju uvoľnenie dispozície predovšetkým v porušení symetrie hlavného nástupného priestoru. Súviselo to s rokokovou úpravou kaštieľa pred založením parku. Dispozičné usporiadanie jasne vychádzalo z pozdĺžnej stredovej osovej väzby renesančného kaštieľa a letohrádku Dardanely. Park bol rozdelený do troch terás, ktoré boli po bokoch dispozície prepojené chodníkmi a lemované alejovou výsadbou stromov v pravidelnom rytme. Prvá terasa s renesančným kaštieľom mala síce v kompozícii stredovú os, avšak plochy zelene boli usporiadané asymetricky. Porastová štruktúra vtedajšieho parku nie je známa okrem dodnes zachovaných niekoľkých starých exemplárov líp (Tilia platyphyllos) usporiadaných v radoch. [2]
 

V polovici 19. storočia si parková dispozícia zachovala osovú väzbu oboch dominantných architektúr, ale porastová štruktúra bola zahustená v duchu prírodno-krajinárskych princípov, čo do parku prinieslo nové solitérne exempláre a malé stromové skupiny voľne rozmiestnené v dispozícii bez väzby na pôvodnú symetriu a pravidelnosť. Hlavný osový priehľad sa porastmi zúžil, ale nezanikol. V polovici 20. storočia na obvode parku vyrástla stromová kulisa – obvodová zeleň s čiastočne zachovanou chodníkovou sieťou, opornými múrmi, so záhradnými schodiskami a s drobnou architektúrou. Pamiatková obnova v 50. rokoch 20. storočia priniesla do parku barokovú úpravu, avšak ponechala voľnú prírodno-krajinársku porastovú štruktúru. Obnova v rokoch 1981 – 1985 už len pozmenila barokovo upravenú dispozíciu a doplnila porasty o nové aleje a živé ploty. Dnešná úprava je v dispozičnej osnove pravidelná, v porastovej štruktúre prírodno-krajinárska, ale má zachovanú pohľadovú väzbu medzi dvoma dominantnými architektúrami na koncoch pozdĺžnej kompozičnej osi parku. Bočné priehľady ani priehľady do krajiny v parkovej kompozícii nie sú. [3]
 

Park má obdĺžnikový pôdorys a je orientovaný v severojužnej osi so stúpaním výšky terénu v smere od juhu na sever. Za letohrádkom terén v severnom smere mierne klesá. Terén nestúpa pravidelne, terasy sú v rovine a prevýšenie terénov medzi jednotlivými terasami je v pravouhlom zlome oporných múrov rôznych výšok. Len pásy medzi terasami sú okrem schodísk svahovito upravené. V južnej časti parku je situovaný objekt renesančného kaštieľa a v severnej polohe je v parkovej dispozícii letohrádok Dardanely. Park je uzavretý a oddelený od okolia v južnej časti plotom s vysokou podmurovkou, na ktorej sú medzi stĺpikmi s plytkým ihlanovým ukončením ukotvené kovové plotové dielce. [4]
 

V západnej a vo východnej polohe park vymedzujú dvojpodlažné hospodárske budovy, na ktoré nadväzuje plný múr s jednostrannou šindľovou strieškou so sklonom von z parku. Súčasný hlavný vstup do parku je cez bránu situovaná v juhozápadnom rohu a orientovanú na západ. Brána je dvojkrídlová, kovová, novodobá v historizujúcom tvarosloví. Vstupný priestor je zároveň prvou terasou parku, na ktorej stojí renesančný kaštieľ. V súčasnosti táto plocha nie je upravená ako súčasť parkovej dispozície. Je to plocha v jednej rovine, ktorá je celá trávnatá. Druhú terasu člení chodníková sieť na menšie pravidelné a symetricky usporiadané plochy zelene. Časť obrazcov druhej terasy lemujú tvarované živé ploty z tisu obyčajného (Taxus baccata). Medzi druhou a treťou terasou je menšia medziterasa s chodníkovou sieťou v strede orientovanou k záhradnému schodisku vedúcemu na tretiu terasu. Chodník má dve bočné vetvy a vyúsťuje na priečny peší ťah, ktorý je zároveň súčasťou obvodového chodníka druhej terasy. Centrálne schodisko má dva nástupy. V strede pod schodiskom je miestnosť s dverami. Pôvodne pravdepodobne išlo o malú grottu. Dnes je nevyužívaná. Oporný múr tretej terasy je vertikálne v plnom rozsahu prekrytý tvarovaným hrabovým (Carpinus betulus) živým plotom rastúcim v jeho päte. Zvrchu je oporný múr prekrytý skalníkom (Cotoneaster dammeri „Skogholm“) vysadeným v jednom rade a prekrývajúcim celú korunu oporného múru a zasahujúcim na chodník tretej terasy. Najvyššie položená terasa je upravená parterovým dekorom, ktorého členenie sa osovo viaže na vstup do letohrádku Dardanely, ktorý v tomto priestore dominuje. Členenie parteru je odvodené od architektúry letohrádku. Päť pozdĺžnych chodníkov vytvára štyri trávnikové zelené plochy. V strede je rozšírený do kruhovej plochy, v ktorej centre je umiestnená studňa so šesťuholníkovým pôdorysom. Nadzemná stavebná konštrukcia je novodobá z 50. rokov 20. storočia, podzemná konštrukcia je staršia, avšak datovanie nie je známe. Súbežne s hlavným chodníkom vedú dva chodníky v polohe nároží letohrádku a druhé dva sú situované na okraji dispozície. Parterový dekor je z tvarovaných nízkych živých plotov z krušpánu vždyzeleného (Buxus sempervirens) lemujúcich zelené plochy. Nárožia zelených plôch sú konkávne zalomené (konvexne sú vyduté chodníky) a doplnené kovovými vázami s kvetinovou výzdobou. Parter po oboch stranách symetricky lemuje viacradová aleja variety buka lesného (Fagus sylvatica „Riversii“) nižšieho vzrastu a s kompaktnejšou korunou, ktoré pribudli počas ostatnej pamiatkovej obnovy parku. V severovýchodnej časti terasy je parkovisko. [5]
 

Porastová hmota v parku má rôzny vek, od najstarších exemplárov po obnovu v 80. rokoch 20. storočia. V stromovom poschodí sú zastúpené výhradne listnaté dreviny, kým v ornamentálnych výsadbách prevládajú ihličnany a vždyzelené kríky. Sú tu torzá stromových alejí, ktoré navzájom nesúvisia, keďže každá obnova rešpektovala pôvodné dreviny a zachovala ich a zároveň boli počas každého zásahu do parku vnesené nové exempláre, väčšinou v alejovom usporiadaní. Tak je čitateľná pôvodná línia lipovej aleje (Tilia platyphyllos), dnes situovaná v trase chodníka, a niekoľko ďalších alejových línií pozdĺž okrajov parkovej dispozície. [6]
 

Park v Markušovciach má pravidelnú parkovú dispozíciu, pričom v súčasnosti prevládajúcim slohom už nie je barok, ale eklektická zmes, ktorá vznikla postupným vnášaním historizujúcich zásahov. Napriek tomu má park nadpriemerné architektonicko-sadovnícke parametre. Ide o jedinú pravidelnú parkovú dispozíciu na Spiši, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou pamiatkovo hodnotného areálu. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kaštieľskeho parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Spišská obec Markušovce leží na trase Gotickej cesty, ktorá je prvou tematickou kultúrno-poznávacou cestou na Slovensku. Pre milovníkov prírody sa na svahu nad tokom Hornádu nachádza ojedinelá skalný útvar – Markušovský skalný hríb. [8]
 

Park je situovaný severne za kaštieľom v centre Markušoviec v Hornádskej kotline, asi 5 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. [9]

Fotogaléria
Markušovce - Park pri kaštieli foto © Viliam Mazanec 3/2010Markušovce - Park pri kaštieli foto © Viliam Mazanec 3/2010Markušovce - Park pri kaštieli foto © Viliam Mazanec 3/2010Markušovce - Park pri kaštieli foto © Viliam Mazanec 3/2010Markušovce - Park pri kaštieli foto © Viliam Mazanec 3/2010Markušovce - Park pri kaštieli foto © Viliam Mazanec 3/2010
Poznámky
[1] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. Bratislava: DAJAMA, 2010. s. 66.
[2] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 66 - 67.
[3] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 67 - 68.
[4] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 68.
[5] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 68 - 69.
[6 - 7] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 69.
[8 - 9] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 66.
Bibliografia
www.markusovce.sk
GPS
48.916225, 20.624357
48°54'58.4"N 20°37'27.7"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk