Martin - Slovenské národné literárne múzeum - pamiatkynaslovensku.com - (martin-slovenske-narodne-literarne-muzeum)









Múzeá   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Martin - Slovenské národné literárne múzeum
Lokalita
obec Martin, okres Martin, Žilinský kraj
História
Literárne múzeum SNK (LM SNK) je ústredným koordinačným pracoviskom Slovenskej republiky pre literárnomúzejnú dokumentáciu, výskum, ochranu, podporu a prezentáciu slovenskej národnej kultúry a vzdelanosti od najstarších čias až po súčasnosť s osobitným zreteľom na vývoj literatúry a knižnej kultúry Slovenska a Slovákov, vrátane Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa Zákona NRSR č. 206/2009 Z.z. o múzeách a galériách - dokumentuje, prezentuje a popularizuje slovenskú literatúru a jej dejiny. [1]
 


 

Základné úlohy Literárneho múzea SNK [2]:
 


 

• na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, odborne spracúva a sprístupňuje zbierkový fond k dejinám slovenského písomníctva, knižnej kultúry a knižnej grafiky (zbierky textového, výtvarného, auditívneho, audiovizuálneho a reáliového charakteru).
 

• výsledky výskumov literárnomúzejných fondov zverejňuje v krátkodobých výstavách a stálych expozíciách, v zborníkoch z konferencií a špecializovanými vydaniami.
 

• buduje ústrednú bázu údajov o múzejných predmetoch a dokumentoch so vzťahom k slovenskej literatúre z územia Slovenska i zo zahraničia, vrátane pamätných tabúľ, pamiatkových objektov literárneho charakteru.
 

• podieľa sa na správe NKP Národný cintorín - Expozícia in situ (NC) s galériou pomníkov a dejateľov. Buduje kartotéku nehnuteľných literárnych pamiatok na cintorínoch celého územia Slovenska.
 

• spolupracuje s Medzinárodným výborom ICOM - ICLM pre literárne múzeá a s príbuznými pracoviskami doma i v zahraničí.
 


 

Literárne múzeum sídli v historickej budove, ktorá bola dostavaná z grajciarových zbierok slovenského ľudu pre potreby Matice slovenskej (založenej 4. augusta 1863 v Martine) ako prvej celonárodnej inštitúcie Slovákov. [3]
 


 

ZBIERKY [4]
 


 

Literárne múzeum SNK buduje múzejný fond zbierkových predmetov, ktoré sa viažu k dejinám slovenského písomníctva, knižnej kultúry a knižnej grafiky a profilujú sa v niekoľkých zbierkových skupinách:
 


 

• textové (knihy, časopisy, plagáty, faksimile),
 

• výtvarné (ilustrácie, obrazy, drobné kresby, plastiky, exlibrisy umelecký textil, scenografiky),
 

• vecné - reálie (nábytok) a
 

• fonické (platne, MG kazety, CD) a audiovizuálne - ekranické zbierky (filmy hrané, filmy dokumentárne, videokazety, diapozitívy, DVD).
 


 

V súvislosti s kontaktmi so zahraničím múzeum buduje fond textových dokumentov - slovacík - vydaných v zahraničí. Výsledkom je katalóg zahraničnej výmeny.
 


 

Záznamy všetkých zbierok sú zjednotené v generálnom katalógu.
 


 

Literárne múzeum systematicky vedie prvostupňovú (evidencia) a druhostupňovú múzejnú dokumentáciu (katalogizácia) a rozšírenú prvostupňovú knihovnícku dokumentáciu, venuje sa budovaniu odborných katalógov a kartoték, fotodokumentácii i elektronickému spracovaniu zbierok. V zmysle vyhlášok vykonáva revízie fondu, venuje sa depozitnej ochrane a ošetrovaniu zbierkových predmetov, reštaurovaniu a vypožičiavaniu na vedecké a odborné účely.

Expozície
Literárne múzeum SNK ponúka návštevníkom lektorované aj samostatné prehliadky expozícií vo svojich priestoroch aj in situ.
 


 

Literárne múzeum SNK (M. R. Štefánika 11, Martin)
 

• Stála expozícia dejín slovenskej literatúry - reprezentatívna expozícia, ktorá Vás prevedie storočiami vývoja slovenskej literatúry
 

• Galéria literatúry a umenia prezentujúca nestále expozície - krátkodobé výstavy - pozri Kalendár podujatí SNK
 


 

Národný cintorín - expozícia in situ (Sklabinská cesta, Martin)
 


 

EXPOZÍCIA DEJÍN SLOVENSKEJ LITEARATÚRY
 

Reprezentatívna expozícia LM SNK a Galéria literatúry a umenia s výstavnými priestormi bola verejnosti sprístupnená v roku 1992. Expozícia, ktorá Vás prevedie storočiami vývoja slovenskej literatúry, je rozdelená chronologicky do deviatich častí [5] :
 


 

I. Národná dvorana - svetlica alebo výborovňa 1. Matice slovenskej
 

II. Veľkomoravská ríša – kolíska slovanského písomníctva (800 – 1000)
 

III. Nové konštituovanie stredovekej literatúry po vzniku Uhorského štátu (1000 – 1500)
 

IV. Renesančná a humanistická literatúra (1500 - 1650)
 

V. Literatúra na Slovensku v období baroka (prvá polovica 17. storočia – druhá polovica 18. storočia)
 

VI. Osvietenstvo a počiatky národného obrodenia (1780 – 1820)
 

VII. Klasicizmus (1820 – 1840)
 

VIII. Romantizmus (1840 – 1880 a matičné roky 1863 – 1875)
 

IX. Realizmus a slovenská moderna (1870 – 1918)
 


 

Z prezentovaných exponátov pozornosť pútajú originálne výtvarné diela slovenských umelcov, historický nábytok a rôzne písacie potreby od najstaršieho obdobia. Vzácne staroslovienske texty, kódexy, prvotlače a ďalšie cenné rukopisy predstavujeme formou faksimílií /verné kópie originálov/. LM vzhľadom na nedostatok priestorov rieši prezentáciu ďalšieho vývoja slovenskej literatúry výstavami jednotlivých jubilujúcich osobností (I. Krasko, J. Kostra, Michal Miloslav Hodža, A. Bernolák a i.). [6]
 


 

NÁRODNÝ CINTORÍN - Expozícia in situ
 


 

| Sektor A | Sektor B | Sektor C | Sektor D | Sektor E - F
 


 

Slovenský panteón významných osobností, vznikol koncom 18. storočia na malom návrší, ktoré z východu a severu obteká potok Medokýš ako nový obecný cintorín mestečka Turčiansky svätý Martin. Rovnako ako mesto aj cintorín získal na vážnosti v druhej polovici 19. storočia. Roku 1866 v auguste zomrel podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány. Postupne pribúdali hroby národovcov, ktorí v Martine aj po zatvorení MS naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia, ktorí tu založili malé fabriky ako stoličková, textilka, pivovar. Všetci sa podieľali na udržaní slovenského národného života aj v období pre slovenský národ veľmi ťažkom. V povedomí Martinčanov sa cintorín stal vzácnym pietnym miestom. Medzi ľuďmi všeobecne prisudzovaný honor "národného cintorína" ale po prvej svetovej vojne pozdvihlo najmä aj prevezenie ostatkov osobností, ktoré dokončili svoju životnú púť v iných mestách (Janko Kráľ - zo Zlaté Moravce, Štefan Marko Daxner - Tisovec, Janko Jesenský - Bratislava) alebo aj v zahraničí (M. Kukučín - Chorvátsko, J. Cíger - Hronský - Argentína), pričom v tomto úsilí sa stále pokračuje (Milan Hodža - USA a iní). [7]
 

Oficiálne pomenovanie Národný cintorín však pochádza až z roku 1967, kedy bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa na NC, ktorý spravuje SNK (LM SNK) v spolupráci s mestom Martin, nachádza viac ako 3500 hrobových miest, z toho okolo 400 patrí významným osobnostiam slovenského života. Ako expozícia in situ je cintorín rozdelený na 6 sektorov, označených písmenami A - F, v ktorých sú prezentované náhrobníky - pamiatky sepulkrálneho charakteru od najstarších a najjednoduchších foriem (zväčša postavené z ľudových zbierok) až po autorské diela významných slovenských umelcov (B. Bulla, F., Štefunko) a architektov (D. Jurkovič a ďalší). [8]
 

Vedľa hrobky K. Kuzmányho má hrob Janko Francisci Rimavský s manželkou, v susedstve sa nachádza výrazná kamenná mohyla na hrobe Andreja Kmeťa, zakladateľa slovenského múzejníctva. Za nimi sú pochovaní novinár Mikuláš Štefan Ferienčík a slovenský romantik, prozaik Janko Kalinčiak. V samostatnej kovovej ohrádke odpočíva Viliam Paulíny Tóth a jeho rodina. Uprostred časti A dominuje hrobka Svetozára Hurbana Vajanského. Hlbšie vo vnútri cintorína dva výrazné biele kríže označujú hroby slovenskej spisovateľky, redaktorky a funkcionárky spolku slovenských žien, Živeny, Eleny Maróthy Šoltésovej, jej manžela a detí. Prvá známa ochotnícka herečka Anička Jurkovičová – Hurbanová je pochovaná v blízkosti Emy Goldpergerovej, kustódky Slovenského národného múzea a prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej. Poetka Maša Haľamová je pochovaná v blízkosti svojej mamy a manžela na južnej strane cintorína, kde odpočívajú aj ďalšie osobnosti martinského kultúrneho života Michal Mudroň a Andrej Halaša. Ich náhrobníky tvoria reliéfy od sochára Jozefa Úprku. [9]

Kontakt
Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice
M. R. Štefánika 11
036 01 Martin

Detašované pracoviská - múzeá:
LITERÁRNE MÚZEUM
pondelok zatvorené
utorok - sobota 08:00 - 16:00
nedeľa a štátne sviatky zatvorené

SLOVANSKÉ MÚZEUM A. S. PUŠKINA, Brodzany
pondelok - piatok 09:00 - 15:00
sobota 10:00 - 14:00
nedeľa a štátne sviatky zatvorené

APONIOVSKÁ KNIŽNICA
- Bibliotheca Apponiana, Oponice
Letný režim (jún - august)
pondelok zatvorené
utorok - piatok 09:00 - 15:00
sobota - nedeľa 10:00 - 16:00
Zimný režim (september - máj)
pondelok zatvorené
utorok - piatok 09:00 - 15:00
sobota - vstupy o: 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
nedeľa - vstupy o: 12:00, 13:00, 14:00, 15:00
Poznámky
[1 - 9] www.snk.sk (30.1.2016)



www.pamiatkynaslovensku.sk