Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Medzianky - hrádok
Iný názov
Megeš
Lokalita
obec Medzianky, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Objekt sa dobre uplatnil v stredovekom signálnom systéme, strážiac tak dôležitý komunikačný spoj zo Zemplína do Šariša. Medziansky hrádok bol všeobecne známy, pretože ešte koncom 19. storočia bolo možné vidieť na povrchu terénu obrysy jeho architektúry. [1]
 

V staršej literatúre sa spomína, že ho postavili johaniti, ktorí mali v roku 1280 „prekvitajúci kláštor v susedných Hanušovciach nad Topľou.“ Výskum v roku 1982 priniesol závažné objavy týkajúce nielen hrádku, ale aj jeho výstavby a existencie. Hrádok v Medziankach je v tejto oblasti Slovenska jedným z najstarších kamenných objektov. Bol postavený niekedy na konci 12. storočia a k tomuto miestu sa viaže aj najstaršia písomná správa z roku 1212. [2]
 

Fortifikačný komplex s celkovou dĺžkou 70 m a šírkou 30 – 40 m (plocha asi 2 100 m2) tvoril samotný kamenný hrádok, celková dĺžka 36 m, šírka 13 - 15 m (plocha asi 500 m2), jeho obvodové opevnenie, vstupná časť vo forme vtiahnutej veže, obytná veža (palác) a cisterna na nádvorí. Za najmladší objekt možno považovať novovekú vojenskú hlásku, odkrytú na nádvorí hrádku, ktorá slúžila svojmu účelu počas druhej svetovej vojny. Na juhovýchodnom okraji ostrohu je obytná veža s mohutným 330 cm hrubým obvodovým murivom. Na strane skalného zrázu je redukované na 270 cm. Nepravidelné murivo pozostáva z rôznych kusov miestneho kameňa, ktoré len veľmi zhruba udržuje vodorovnú škáru. Kamene boli kladené na veľmi pevnú maltu, v ktorej sú i kúsky nerozmiešaného vápna. Ako výplň bol použitý zle vytriedený, resp. vôbec netriedený piesok. Obytná veža má nepravidelné vnútorné rozmery – na severovýchodnej strane 535 cm, na juhozápadnej 430 cm, na juhovýchodnej 800 cm a na severozápadnej 860 cm. Vonkajšie rozmery sú približne 14 x 11, 6 m, pričom treba brať do úvahy fakt, že zistené dimenzie sa týkajú najspodnejších vrstiev základového muriva, ktoré sa vzhľadom na príkry svah terénu zužovalo, takže nadzákladové murivo bolo spolu s obvodovým opevnením hrubé 270 cm. [3]
 

Výskumom sa zistilo, že celý komplex tvoril jednoliatu architektúru. V severozápadnej stene obytnej veže, ktorá ju oddeľovala od nádvoria, sa vo vzdialenosti 440 cm od západného nárožia našla pravouhlá špaleta po vstupe do suterénnej časti veže. V interiéri veže sa vo vrstvách deštrukčného závalu nachádzali predovšetkým pamiatky z 15. storočia. Pod touto vrstvou bol zachytený výrazný spálený horizont, ktorý sa oddeľoval čiernou ílovito-hlinitou vrstvou, vyrovnávajúcou nerovné skalné podložie. Z tejto znateľnej vertikálnej stratigrafie, potvrdenej i na nádvorí, vyplýva, že život na hrade pulzoval maximálne dve storočia. Vyplýva to z toho, že sa na úrovni spáleného horizontu a pod ním našli výrazné pamiatky, ktoré sa radia do začiatočnej fázy výstavby hrádku (12. – 13. storočie). [4]
 

V severnom nároží hrádku s približne lichobežníkovým pôdorysom bola vstupná veža s rozmermi 8,5 x 8 m, z ktorej sa na strane skalného zrázu zachovali už len posledné zvyšky základového muriva. Zo severozápadnej strany sa podarilo odkryť jej murivo do výšky 60 - 90 cm. Viac sa zachovalo jej južné nárožie na mieste, kde skalné podložie klesá smerom do priekopy. Štruktúru muriva tvoria rady z veľkých kameňov striedajúce sa s radmi plochých a vyrovnávajúcich kameňov. Šírku muriva vstupnej veže sa už nepodarilo zistiť, pretože odkrytý obvod kubusu je „pristavaný“ ku skalnému výstupku, a tak budí dojem plnej veže. Obvodové opevnenie sa v západnom nároží hradu napája v pravom uhle priamo na vežu, pričom severozápadná stena opevnenia a veže tvorí jednoliate murivo. Na exteriérovej severozápadnej strane veže sa v ostení vstupného portálu našiel opracovaný zlepencový kvádrik (30 x 35 cm, výška 38 cm). Portál bol v prvom poschodí veže a prichádzalo sa k nemu po drevenom rebríku. Z celkovej terénnej situácie v severnej časti hrádku je evidentné, že skalný ostroh bol lomený dvakrát a ponad existujúcu priekopu viedol drevený most. Vstupná brána bola najskôr v palisádovom plote. [5]
 

V severovýchodnej časti hrádku sa pri výskume v úseku 19 - 22 m pod vrstvou stavebného závalu v hĺbke asi 50 cm odhalil kruhový objekt, ktorý sa na severovýchodnej strane spájal s obvodovým opevnením. Objekt s vnútornou svetelnosťou 280 cm bol zasekaný do skalného podložia do hĺbky 6 m, obmurovaný a starostlivo omietnutý tvrdou vápennou maltou, ktorá vzhľadom na účel cisterny, plnila funkciu vodotesniacej izolácie. [6]
 

Dispozícia hrádku s lichobežníkovým pôdorysom (36 x 13/14 m) je pravidelná. Obvodové opevnenie tvorí s obidvoma vežami jednoliatu architektúru a je značne hrubé (270 cm). Táto hrúbka opevnenia zrejme umožňovala prístup do obidvoch veží na úrovni prvého poschodia, a to cez ochodzu. Do fortifikačného systému patrí i valové opevnenie s priľahlou priekopou, ktoré je od obvodového opevnenia vzdialené na juhovýchodnej strane 18 m (stred priekopy 12 m), na juhozápadnej 15,5 m, na severozápadnej 20 m (stred priekopy je 15 m) a na severnej strane sa val primyká ku skalnému zrázu. Samotný areál hrádku je od koruny valu zvýšený o 10 m. V juhovýchodnej časti hrádku bola priekopa zasekaná do skalného podložia a ústila do strže. Prirodzene, že tak bol získaný materiál (kameň) na výstavbu samotného objektu. Konštrukcia valového opevnenia bližšie nie je známa. Podľa pôdorysu sa však približuje johanitským hradom v Poľsku (v Lagówu, Swobnici, Pezinu). [7]
 

Pri výskume boli získané dôležité pamiatky hmotnej kultúry a to predovšetkým keramika a militáriá z 12. – 15. storočia. Dôležité je stratigrafické zistenie so súvislou prepálenou vrstvou, pod ktorou sa našli pamiatky z 12. – 13. storočia. V deštrukčnom závale boli pamiatky z 15. storočia. [8]
 

Pravdepodobne na hrádku v Medziankach sídlili spočiatku križovníci a asi v polovici 13. storočia si postavili svoj kostol v Hanušovciach nad Topľou. V tejto súvislosti nemožno celkovo vylúčiť prítomnosť johanitov (Hanušovce pôvodne vystupujú ako villa Johanis), ktorých vystriedali božohrobci. [9]
 

Hrad bol postavený na kráľovskej pôde postavený, zaiste z kráľovskej iniciatívy, a to niekedy na konci 12. storočia. Vtedy stál v menej obývanej oblasti na hranici Uhorska a na dôležitej komunikácii. Archeologický výskum nepotvrdil nijakú prestavbu v 14. storočí. Soósovci zo Solivaru, ktorí sa v druhej polovici 14. storočia stali vlastníkmi hanušovského panstva, si postavili svoje sídlo priamo v Hanušovciach, na mieste dnešného tzv. malého kaštieľa. Medziansky hrádok využili v 15. storočí bratrícke vojská, ktoré si vybudovali pevnôstku, nazývanú Zadná hura, nad dnešným Chmeľovom (pravdepodobne pre nedostatok miesta na malom hrádku v Medziankach). Svoje hlavné sídlo mali pravdepodobne na Medzianskom hrádku. Tu prechodne sídlil i Ján Talafús, ktorý sa v listine z roku 1460 spomína ako „fortalicium Komlos prope villam Johannis“, to je v blízkosti mestečka Hanušovce. Po tomto roku bratríci opustili hrad, ktorý viac nebol obnovený, začal postupne chátrať, až úplne zanikol. [10]
 

Hrádok, ktorý nemal predhradie, pri skromných rozmeroch spĺňa predstavu o neveľkom, ale pevnom a dôležitom strážnom, kontrolnom bode v strategickej polohe. [11]

Pamiatková ochrana
Konzervovanie.
 

V 80. rokoch 20. storočia sa na hrádku uskutočnil celoplošný archeologický výskum pod vedením Michala Slivku. Pred začatím výskumu nebolo vidieť stopy architektúry v teréne, no napriek tomu nebol hrádok neznámy. [12]
 

Koncom roka 2012 sa Obecný úrad v Medziankach prihlásil do projektu „Obnov si svoj dom“ na Ministerstve kultúry. Predložený projekt bol vyhodnotený ako úspešný a získal finančnú podporu. Pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove sa uskutočnilo vymurovanie nadzemného muriva vstupnej veže. [13]

Súčasný stav a využitie
Čiastočne konzervované zvyšky hrádku.
Prístup
Poloha zaniknutého stredovekého hrádku sa nachádza asi 1 km na severovýchod od obce rovnakého mena, na vyvýšenom skalnom výbežku, ktorý sa nad obcou týči do výšky 140 m (poloha Zámek, kóta 382 m n.m.). Z exponovanej polohy hrádku je veľmi dobrý výhľad na západnú stranu do Prešovskej kotliny a na východnú do Toplianskej doliny. Za jasného počasia vidieť z neho i susedné hrady Kapušany a Šariš, oba kaštiele v Hanušovciach nad Topľou. [14]
Fotogaléria
Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Viliam Mazanec 5/2012Medzianky - hrádok foto © Vladimír Krajči 10/2014Medzianky - hrádok foto © Vladimír Krajči 10/2014Medzianky - hrádok foto © Vladimír Krajči 10/2014
Poznámky
[1 - 4] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 159.
[5] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 159 - 160.
[6 - 9] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 160.
[10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 162.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 205.
[12] Napríklad Súpis pamiatok na Slovensku II. z roku 1969 o medzianskom hrádku uvádza, že ide o zrúcaniny románskeho hradu, ktorý bol založený asi v prvej polovici 13. storočia. V roku 1332 prešiel do držby rodu Abovcov. Od 15. storočia o ňom už niet správ, takže pravdepodobne zanikol vo vnútropolitických nepokojoch 15. storočia. Obec sa vyvinula okolo hradu. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 309.
[13] www.medzianky.sk (6.1.2015)
[14] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 159.
Bibliografia
www.medzianky.sk
GPS
49.039498, 21.485109
49°02'22.2"N 21°29'06.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk