Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Modrý Kameň - Kostol sv. Antona Paduánskeho
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Neorománsky kostol postavený v roku 1879. Monumentálne riešená jednoloďová stavba s polkruhovým oltárnym uzáverom a západnou päťpodlažnou predstavanou vežou. Loď je krytá dreveným stropom, presbytérium má valenú klenbu a konchu. Fasády sú členené lizénami a oblúčikovým vlysom, bez tektonickej logiky. [1]
 

V interiéri sú nástenné maľby. Vnútorné zariadenie je neorománske, doplnené barokovými prácami, ktoré sa do kostola dostali zo zrušenej hradnej (kaštieľskej) kaplnky. [2]
 

Hlavný oltár má ústredný obraz sv. Antona Paduánskeho z roku 1877 od K. Jakobeyho. Bočný oltár s obrazom Piety z prvej polovice 17. storočia, rám pochádza z roku 1740. Okolo obrazu sú v samostatných skrinkách rokokové rámované votívne predmety, tepané striebro z polovice 18. storočia. Obraz Obrátenia sv. Pavla apoštola je remeselná maľba zo 17. storočia, pôvodne umiestnená v hradnej kaplnke. Neskorobarokové oltárne obrazy sv. Dominika a sv. Kláry sú z polovice 18. storočia a pôvodne zdobili oltáre kaplnky v kaštieli, sú pravdepodobne prácami košického maliara Š. Vörösa. [3]
 

Fara bola založená v roku 1788 a kostol skoro o 100 rokov neskoršie. Predtým bol Modrý Kameň filiálkou Dolných Plachtiniec a neskoršie Dolných Strhár. V roku 1759 bola postavená a 24. augusta biskupom Antonom Révayim posvätená zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená ku cti sv. Anny. Od toho času až do posvätenia kaplnky pod hradom a po jej zaniknutí, až po postavenie farského kostola sa konali bohoslužby v kaplnke na hrade. Hlavný oltár kaplnky mal ústredný obraz Bolestnej Matky Božej. Tento obraz je teraz umiestnený na bočnom oltári farského kostola. Obraz je v striebornom ráme a Bolestná Matka a Ježiš sú ozdobený zlatými korunkami a zlatými srdcami. Pôvod tohto obrazu je neznámy. Bol nájdený v ruinách hradu a po vystavaní kaplnky v kaštieli ho umiestnili na hlavnom oltári. Medzi ostatnými pamiatkami za zmienku stoja votívne predmety zobrazujúce oči, ruku, nohu, prsník, ovce, hovädzí dobytok a sú vystavené v štyroch rámoch. Tieto predmety upozorňujú, že jednotlivci na príhovor Bolestnej Panny Márie obsiahli milosť uzdravenia v rozličných chorobách očí, rúk a prsníkov. Medzi pamätihodnosti patrí aj relikvia sv. Kríža, ktorá je umiestnená s relikviami sv. Ignáca, sv. Františka Xaverského a sv. Stanislava Kostku v striebornom relikviáre. Pozor tiež upúta strieborný obraz, ktorý zobrazuje členov rodiny Balassovcov, kľačiacich okolo postele chorého so sv. ružencom v rukách a modlia sa, akiste za uzdravenie apoštolského grófa Pavla Balassu, ktorý bol jeden z najvýznamnejších členov šľachtickej rodiny Balassovcov a v Novohrade a Honte dal vystavať na vlastné náklady 16 kostolov a fár. [4]
 

Vysluhovaním sviatosti a konaním bohoslužieb boli poverení kapláni z kaštieľa. Nebývali v kaštieli, ale dolu v dedine, a preto žiadali cirkevnú vrchnosť, aby im povolila zriadiť kaplnku v dedine. Jednak preto, aby nemuseli denne chodiť do zámku slúžiť svätú omšu a vysluhovať sviatosti, ale hlavne preto aby pri udeľovaní sviatostí chorým nemuseli pre prevelebnú sviatosť chodiť na hrad-kaštieľ. Koncom 18. storočia dostali povolenie na výstavbu kaplnky. Kaplnka, ktorú neskoršie volali farská kaplnka, bola postavená uprostred dediny na brehu potoka, v rade obytných domov. Bola z dreva a tak nie div, ako to ústne podanie zachovalo, bola odnesená a zničená rozvodneným potokom. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 330.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 330 - 331.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 331.
[4] Jeho život bol plný kresťanských cností a rímsky pápež Benedikt XIV. Ho označil titulom apoštolského grófa. Bol veľkým ctiteľom sv. Anny, ku ktorej cti dal postaviť kaplnku v kaštieli. V kostoloch, ktoré založil, aspoň jeden oltár venoval svojej ochrankyni sv. Anne, Tak obsiahol milosť, že práve v deň sv. Anny 26. júla 1771 dal dušu svojmu stvoriteľovi. Zaujímavé je, že apoštolský gróf práve na Modrom Kameni nedal postaviť farsky kostol. Hovorí sa, že tento gróf si Modrý Kameň nechal na ostatok po dokončení svojej apoštolskej práce na okolí, myslel, že tu vo svojom obľúbenom bydlisku položí korunu svojej horlivosti a lásky k Bohu a cirkvi tým, že vystaví veľkolepý chrám a faru. Umrel však skôr, ako mohol svoj plán uskutočniť. Niekoľko rokov po jeho smrti, okolo roku 1788 bolo z kráľovskej vôle vyslovené, že početné obyvateľstvo Modrého Kameňa nemôže byť bez vlastného duchovného a k prevzatiu patronátu bol vyzvaný gróf František Balassa. Ten to nechcel prijať (Visitatio parochiae Kékkeö anno 1789). A tak patronátne práva a povinnosti prešli na náboženskú základňu. Modrý Kameň do roku 1788 nemal vlastného farára. www.modrykamen.fara.sk/o_farnosti_modry_kamen.html (13.12.2017)
[5] www.modrykamen.fara.sk/o_farnosti_modry_kamen.html (13.12.2017)
Bibliografia
www.modrykamen.sk
GPS
48.242301, 19.337510
48°14'32.3"N 19°20'15.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk