Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Mojzesovo - Kostol sv. Ondreja apoštola
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Izdeg, Ezdeg
Lokalita
obec Mojzesovo, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1730 a zasvätený sv. Ondrejovi. [1] Rozšírený bol v prvej polovici 20. storočia a v rokoch 1956 – 1957. Jednoloďový kostol so segmentovým uzáverom presbytéria. Na západnej strane je pristavaná nová loď. [2] Predstavaná veža má hodiny a je krytá vysokým ihlancom. Fasády sú členené lizénovým rámom.
 

Kazateľnica je klasicistická z roku 1820. Krstiteľnica s kuželovitou nohou a kalichovitou kupou je z prvej polovice 19. storočia. Obraz Ukrižovania je z polovice 19. storočia. Organ s barokovou skriňou pochádza zo začiatku 18. storočia. [3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] Sv. Ondrej, apoštol, sa narodil v Betsaide, v mestečku na brehu Tiberiadského jazera neďaleko Kafarnauma. Jeho otec sa volal Jonáš (Ján) a jeho mladším bratom bol Šimon Peter. Východní cirkevní spisovatelia nazývajú Ondreja „prvým povolaným“, lebo Ježiš práve jeho povolal ako prvého k apoštolskej práci. Pôvodom bol rybár – ako celá jeho rodina. Detstvo a mladosť prežil v Betsaide a potom, už s manželkou a bratom Šimonom sa usadili v prístavnom meste Kafarnaum. Aj tam sa venoval rybárstvu. Bolo to remeslo namáhavé, ale výnosné. Toto remeslo vykonávali spolu so Zebedejovcami. Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa. Spolu s Jánom, Zebedejovým synom, neskoršie Jánom apoštolom, patrili medzi verných Krstiteľových učeníkov. Keď Ján Krstiteľ raz s nimi stál, videl Pána Ježiša ísť smerom k nim, povedal im: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“. (Jn 1, 29) Na druhý deň im znova povedal: „Hľa, Boží Baránok!“ Oni sa pohli za Ježišom. Vtedy zostali s ním. Ondrej potom vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k nemu. Od toho času Ondrej a Šimon dochádzali k Ježišovi a boli aj svedkami prvého zázraku, ktorý urobil na svadbe v Káne. Z loďky ŠimonaPetra potom Kristus učil zástupy.Cirkevní otcovia, najmä sv. Béda Ctihodný, nazývajú Ondreja „privádzačom ku Kristovi“. Okrem toho, že priviedol ku Kristovi svojho brata Šimona Petra, priviedol k nemu aj chlapca s piatimi chlebmi a dvoma rybami pri zázračnom rozmnožení chleba(Jn 6, 1-13) a takisto aj Grékov, ktorí prišli za Filipom s prosbou: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“ (Jn 12, 13-25) Po zoslaní Ducha Svätého žil Ondrej zhruba dvanásť rokov v Jeruzaleme. Potom odišiel pravdepodobne do Bitýnie (M. Ázia), južného Ruska (kmene Skýtov), odtiaľ do Trákie (dnešné Bulharsko a Rumunsko) a nakoniec do Grécka, kde dosiahol najväčšie apoštolské úspechy. Pohanské chrámy zostali prázdne, spustli, ľudia sa dávali krstiť. Podľa tradície ho v hlavnom meste Achájska (južné Grécko) v Patrase na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X. Nepribili ho klincami, len ho priviazali. Na kríži umieral tri dni. Okolo roku 356 dal cisár Konštanc preniesť jeho pozostatky do Konštantínopolu. Cisár chcel takto konkurovať Rímu, kde boli ostatky sv. apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu v roku 1206 pozostatky sv. Ondreja preniesli do katedrály v Amalfi (južne od Neapolu). V 15. storočí preniesli apoštolovu hlavu do Ríma, kde ju s veľkou úctou uložili v chráme sv. Petra. V roku 1964 však pápež Pavol VI. preniesol túto relikviu do Patrasu, kde je uložená v chráme sv. Ondreja. Sv. Ondrej je dodnes na popredných miestach úcty k svätým, najmä vo východných cirkvách. VENGEROVÁ, D.: Sv. Ondrej (Andrej), apoštol. www.obec.mojzesovo.sk (20.9.2016)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 332.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 332.
Bibliografia
www.mojzesovo.sk
GPS
48.132319, 18.240468
48°07'56.4"N 18°14'25.7"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk